Hospodárske fórum: Trh s plynom stagnuje
Cieľom EÚ je do roku 2014 vytvoriť jednotný energetický trh, ktorý by bol koherentný. To znamená, že takýto trh by mal napĺňať očakávania všetkých jeho účastníkov, vrátane energetických firiem, vyhlásil na Hospodárskom fóre v poľskej Krynici Rafal Wittmann, riaditeľ divízie rozvoja spoločnosti Gaz-System, ktorá je prevádzkovateľom prepravnej plynárenskej sústavy v Poľsku. Medzi očakávania firiem zaradil napríklad obchodovanie, jeho pravidlá, dodržiavanie trhových princípov a hospodárskej súťaže, možnosť fyzického prístupu k rôznym zdrojom plynu, flexibilnú cezhraničnú výmenu komodity a podobne.
Región strednej a východnej Európy (CEE) je z hľadiska trhu so zemným plynom špecifický. V prvom rade je to dôsledok fyzického toku plynu, ktorý má v prevažnej miere smer z východu na západ. Súčasne sú mnohé krajiny v regióne viac alebo menej izolované, čo je dôsledkom absencie cezhraničných plynovodných prepojení medzi nimi.
V regióne CEE sa obchoduje s plynom, z ktorého fyzicky 100 % pochádza z ruského zdroja. Pokiaľ ide o obchodný tok, s výnimkou Slovenska sa jedná o 60 – 70 % komodity z ruského zdroja.
Fragmentácia stredoeurópskeho trhu je čiastočne i dôsledkom dlhodobých kontraktov. Krajiny V4 spoločne spotrebúvajú ročne až 40 mld. kubických metrov plynu, pričom nejde o jeden trhový objem, ale o súčet spotrieb jednotlivých krajín. Z nich každá má s ruským dodávateľom podpísaný samostatný dlhodobý kontrakt. Ako prvej z nich kontrakt končí Maďarsku (2015), ako poslednému Slovensku (2028), doplnil Wittmann. Paradoxom podľa neho tiež je, že krajiny CEE majú napriek relatívnej geografickej blízkosti ruského zdroja najvyššie nákupné ceny od Gazprom Exportu.
Napriek tomu, podľa Wittmanna je potrebné dlhodobý kontrakt vnímať ako tradičný obchodný model v regióne, ktorý stále dominuje.
Ak majú krajiny V4 znížiť váhu dlhodobých kontraktov, nevyhnutný je rozvoj plynárenskej infraštruktúry. Smerom ku koherentnému trhu môžu región posunúť LNG terminály a cezhraničné prepojenia. Pri týchto projektoch sa však dostáva do popredia otázka ich financovania. V tomto smere sa angažuje aj Európska komisia, ktorá význam takýchto projektov nevníma len z hľadiska potrieb regiónu, ale komplexne z hľadiska ich významu pre európsky jednotný trh ako taký, myslí si Wittmann. „Preto ich Komisia finančne podporuje aj v prípadoch, kedy ich trh na čisto komerčnej báze odmieta podporiť,“ vysvetlil.
Gyorgy Harmati z maďarskej MVM vníma súčasný stav trhu s plynom v regióne V4 ako dôsledok viacerých faktorov. Prvým z nich sú zmeny po roku 1989, z ktorých mnohé ešte prebiehajú. V druhom rade je plynárenstvo vo veľkej miere ovplyvnené aktuálnym všeobecným hospodárskym útlmom. Do tretice, súčasný stav je i dôsledkom absencie nejasnej energetickej politiky EÚ.
Nejasná energetická politika podľa Harmatiho tlačí do popredia otázku, ako možno dosiahnuť, aby boli pre private equity zaujímavé dlhodobé investície do plynárenstva, keď plynárenské spoločnosti podnikajú v prostredí, v ktorom sa vyžaduje unbundling, presadzuje sa Gas Target Model a dokonca aj pravidlá štátnej pomoci sú prehnane striktné. Podľa neho práve private equity zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska budúceho rozvoja plynárenstva ako takého.
Pre investorov je rozhodujúce môcť sa spoľahnúť na dlhodobý charakter nastavených pravidiel podnikania. Preto by i regulácia v energetike mala okrem iného chrániť investície dlhodobého charakteru, zdôraznil.
V otázke dlhodobých kontraktov si zástupca MVM myslí, že ich treba vnímať ako skutočnosť a súčasť reality. Ak by sa na nich malo niečo zmeniť, malo by to byť garantovanie práva na ich renegociáciu v čase ich trvania. I on sa priklonil k názoru, že tomu môžu dopomôcť nové projekty – LNG terminály, cezhraničné prepojenia a všeobecne projekty smerujúce k posilneniu energetickej bezpečnosti.
Napriek všetkému si Harmati nemyslí, že by sa do roku 2020 mohlo na trhu udiať niečo, čo by plynárenstvu dalo potrebný impulz pre ďalší rozvoj. V najbližších rokoch tak bude plynárenstvo ďalej stagnovať.
V plynárenstve zohrávajú kľúčovú rolu okrem firiem aj samotné vlády a politické reprezentácie jednotlivých krajín, doplnil Marcus Lippold, viceprezident maďarskej skupiny MOL zodpovedný za reguláciu a verejné záležitosti. Podľa neho by si mali jednotlivé vlády položiť otázku, čo od plynárenského trhu očakávajú a akú rolu na ňom chcú zohrávať. Paradoxne sú to dnes tie isté vlády, ktoré vyvolávajú neistoty na komoditných trhoch, vrátane energetických komodít, uzavrel.
Názory odzneli 4. septembra 2013 na 23. Hospodárskom fóre, ktoré sa koná v poľskom mestečku Krynica-Zdroj.
(c) energia.sk
K téme
