Prognóza cien musí zohľadňovať stav výrobnej základne
Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Na úvod, čo vás priviedlo k predpovediam cien elektriny?
Pracoval som v aerolíniách a neskôr v Slovenských elektrárňach. V obidvoch sektoroch som pracoval s cenami. Neskôr som sa chcel touto témou zaoberať aj z akademického hľadiska.
V súkromnom sektore sa na túto problematiku dívajú odlišne než na akademickej pôde. Možnosť venovať sa tejto téme počas doktorandského štúdia mi prišla ako zaujímavá príležitosť. Snažil som sa vyvinúť samostatný model, ktorý by bol použiteľný na predpovedanie cien elektriny, ale aj na ďalšie veci. Nezaoberal som sa technickou, ale čisto ekonomickou stránkou energetiky.
Môžete vysvetliť, na akom princípe váš model pracuje?
Model má tri základné stupne. Jeden sa venuje predpovedaniu dopytu po elektrine. Na základe dopytu potom viete predpovedať ceny elektrickej komodity a tretiu časť predstavuje samotné využitie týchto cien.
Predpovedanie dopytu je najjednoduchšia časť mojej práce, hoci aj do nej som sa snažil zahrnúť isté inovatívne prvky. Využitie modelu je veľmi špecifické a záleží od konkrétneho subjektu, na čo chce cenové predpovede využiť. Môže ísť napríklad o obchodníka alebo výrobcu elektriny.
Základom práce je model na predpovedanie cien. Vychádza z troch základných faktorov. Prvým z nich je dopyt po elektrine v čase. Druhým sú ceny podkladových palív, ktoré energetické podniky používajú na výrobu elektrickej energie. Tretím je stránka ponuky. Dôležitosť postupne naberajú obnoviteľné zdroje energie a schopnosť presne predikovať výrobu z nich.
Inšpirovali ste sa aj odbornými štúdiami od iných autorov?
Študoval som veľa zahraničnej literatúry. Faktor výrobnej základne sa v tematicky podobne zameraných štúdiách vyskytuje len minimálne. Svoj model som prezentoval aj na viacerých medzinárodných podujatiach. Konferencia v Londýne sa zaoberala témou energetickej ekonomiky, alebo presnejšie cenami elektrickej energie. Svoje výsledky som prezentoval aj na odbornom podujatí vo Florencii. Absolvoval som tiež trojmesačný študijný pobyt v Dánsku.
Je dnes náročné dostať sa k informáciám?
V poslednom období sa začalo čoraz viac údajov zverejňovať transparentne. Aj Európska únia tlačí na transparentnosť a dostupnosť informácií. Pred takými piatimi rokmi by niektoré informácie nebolo možné zahrnúť do môjho modelu.
Sú tieto údaje relevantné? Napríklad obnoviteľné zdroje sú pomerne nestále…
Má to výraznú relevanciu. Základná cenová teória je taká, že ceny sú ovplyvnené jednak dopytom po elektrine v čase a jednak nákladmi jednotlivých blokov.
V princípe platí, že na mieste, kde sa vám pretne dopytová krivka s krivkou ponuky, tak presne tam bude cena elektrickej energie v danom momente. Je to jednoduchá ekonomická teória a funguje to. V prípade, že vám z tohto rozloženia vypadne nejaký energetický blok, krivka ponuky sa posunie a mení sa samozrejme aj cena. Podobný efekt má zvýšená respektíve znížená výroba z obnoviteľných zdrojov.
Ako dokážete odhadnúť zmenu štruktúry jednotlivých prvkov, ktoré ovplyvňujú výslednú cenu?
Pre dopyt po elektrine operujete s historickými dátami o jeho vývoji. Na základe nich viete predvídať, ako sa bude dopyt vyvíjať v budúcnosti. Dopyt po elektrine závisí od viacerých zložiek, najviac od teploty konkrétneho dňa a od priemyselnej výroby, ktorá zasa súvisí s vývojom HDP. Ak skombinujete spomínané faktory, viete predpovedať dopyt.
S akou pravdepodobnosťou?
Odchýlka pri predpovedaní dopytu po elektrine mi vychádzala na úrovni menšej ako 1 %. Všetko závisí od toho, ako presne viete predpovedať všetky podkladové faktory ohľadom a teploty a priemyselnej výroby. Ak to nedokážete, odchýlka bude väčšia.
Informácie o dostupnosti respektíve nedostupnosti jednotlivých energetických blokov sú potom k dispozícii. Netvrdím síce, že som stopercentne spokojný, ale je to oveľa jednoduchšie ako kedysi. No Slovensko v porovnaní s Českom stále zaostáva. Nemecko je na tom z pohľadu poskytovania informácií úplne najďalej.
Foto: energia.sk/Michal Jesenič
Čím je váš model inovatívny v porovnaní s ostatnými?
Veľa odborných prác vychádza z historických dát, dopytu prípadne z energetických palív a tým to končí. Dôležitý faktor je podľa mňa faktor dostupnosti informácií v čase.
Ak sa bavíme o súkromnom sektore, konkrétne v Slovenských elektrárňach na to majú veľmi prešpekulovaný a finančne náročný systém. Tomu ja samozrejme nemôžem konkurovať. Moja práca by sa mohla uplatniť skôr v menších a stredných podnikoch, ktoré nemajú také možnosti.
Ako dopadlo porovnanie vašich predpovedí s reálnymi cenami elektriny počas písania projektu?
Porovnanie mojich predpovedí s reálnymi cenami na trhu dopadlo veľmi dobre. Vo väčšine prípadov som bol spokojný. V samotnej práci ďalej rozoberám, čo všetko by sa do môjho modelu ešte dalo pridať. Existuje teda možnosť aj ďalšieho zdokonaľovania a prispôsobovania. Všetko ale závisí od individuálnych potrieb subjektov a od toho, na čo by sa predpoveď mala použiť.
Chystáte sa váš model ponúknuť aj iným inštitúciám či súkromným firmám?
V zásade áno. Moje riešenie by mohlo byť zaujímavé napríklad aj pre subjekty, ktoré nakupujú elektrinu. Oni sa zaoberajú niečím iným, pre nich je elektrina len akýmsi vstupným nákladom a nemajú ďalšie prostriedky, ktoré by venovali riešeniu spôsobov, akým by mali nakupovať elektrinu a kedy sú ceny najvýhodnejšie a podobne. Tiež by to mohlo byť zaujímavé pre menšie spoločnosti, ktoré obchodujú s elektrinou.
Už ste niekoho konkrétneho oslovili?
Nie. Zatiaľ všetko svoju pozornosť venujem obhájeniu práce. Počkám preto minimálne do septembra a potom sa rozhodnem. Myslím si však, že moja práca môže byť prínosná aj v praxi, nielen v teoretickej či abstraktnej rovine. Po jej obhájení na fakultnej pôde sa uvidí či je možné výsledky môjho snaženia pretaviť do komerčnej praxe. Ak niekto o môj model prejaví záujem, budem len rád.
S Jánom Smoleňom sa rozprával Michal Jesenič (energia.sk). Ján Smoleň je študentom doktorandského štúdia na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk
© energia.sk