Akčný plán EÚ pre oceľ spomína i drahé energie

Ilustračné foto: TASR

Oceliarsky priemysel má v Európe významný rozmer. V 23 členských krajinách EÚ sa nachádza pol tisícky výrobných lokalít. Generuje 360 tis. priamych pracovných miest a ďalšie tisíce pracovných pozícií vytvárajú odvetvia, ktoré sú na oceliarstvo naviazané. V dôsledku hospodárskej krízy poklesla výroba ocele v EÚ o 27 %, čo viedlo k zániku 40 tis. pracovných miest.

„Komisia považuje za zásadné, aby Európa zostala významným regiónom produkujúcim oceľ z ekonomických, sociálnych a environmentálnych dôvodov, a tiež kvôli bezpečnosti dodávok,“ uvádza sa v akčnom pláne.

V súvislosti s rozvojom oceliarskeho sektora v EÚ, Európska komisia v akčnom pláne identifikuje šesť tém, medzi ktorými sa nachádza i energetická a klimatická politika – vo väzbe na konkurencieschopnosť európskych oceliarov v kontexte zvyšujúcich sa nákladov na energie. Je potrebné pripomenúť, že oceliarstvo je jedným z odvetví, ktoré patria medzi energeticky náročné.

Drahé energie

Náklady na energie dosahujú v oceliarstve asi 40 % prevádzkových nákladov. Európske podniky pritom platia vyššie ceny energií než väčšina ich medzinárodných konkurentov – od roku 2008 do začiatku roka 2012 vzrástli o 38 % v reálnom vyjadrení, zatiaľ čo v rovnakej dobe klesli v USA o 4 %. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry sú priemerné ceny elektriny pre  koncového odberateľa v EÚ dvojnásobné oproti USA a značne vyššie než vo väčšine krajín OECD, s výnimkou Japonska.

Nárast produkcie bridlicového plynu v USA zlepšil pozíciu amerického priemyslu pokiaľ ide o náklady na energie a je jedným z hlavných dôvodov prilákania nových investícií do oceliarstva. To by mohlo signalizovať obrat pre tento sektor, a USA by sa čoskoro mohli stať čistým exportérom ocele, čím by ďalej zvyšovali nadbytok ponuky ocele na svetových trhoch.

Podpredseda Európskej komisie Antonio Tajani poukázal na potrebu preskúmať potenciál bridlicového plynu aj v Európe. „V bridlicovom plyne som neutrálny, ale myslím si, že je dôležité vedieť, či by to mohlo byť riešenie aj pre naše firmy v tom, ako zredukovať ceny energie,“ uviedol pre EurActiv.

Pri formulovaní budúcej energetickej politiky sa podľa Komisie musia identifikovať spôsoby zníženia alebo kompenzácie nepriaznivých vplyvov cien energií na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví.

Aj v rámci samotnej EÚ existujú obrovské rozdiely v koncových cenách elektrickej energie, ktoré sú spôsobené vplyvom rôznych faktorov vrátane nákladov na palivo, štátnej daňovej politiky, štruktúry trhu, politiky obnoviteľných zdrojov energie a rôznych prístupov k regulácii cien.

Podľa údajov Eurostatu platili v roku 2012 podniky na Slovensku 4. najvyššie ceny za elektrinu, po Cypre, Malte a Írsku. Naopak najnižšie ceny platili priemyselní odberatelia v Estónsku, Bulharsku a Fínsku.

Európska komisia do konca roka 2013 vydá analýzu štruktúry cien energie a nákladov, ako aj faktorov, ktoré ich ovplyvňujú. Predloží tiež správu o cenách elektriny pre priemysel v Únii a ďalších významných ekonomikách. Ako uviedol komisár Tajani, výsledky analýzy sa budú preberať na zasadnutí Európskej rady vo februári 2014.

Komisia tiež vydá usmernenie pre členské štáty o podporných schémach pre energiu z obnoviteľných zdrojov a posúdenie dlhodobých dodávateľských zmlúv z hľadiska hospodárskej súťaže. EK verí, že o zníženie cien sa postará efektívny vnútorný trh s energiou, ktorý bude stimulovať konkurenciu na trhu. To si však vyžaduje primeranú cezhraničnú a transeurópsku energetickú infraštruktúru, čo sa dosiahne len prostredníctvom cielených opatrení zo strany EÚ a jej členských štátov.

Redukcia emisií

Ďalšou výzvou je rast cien elektrickej energie súvisiaci so systémom obchodovania s emisiami (ETS), ktorý mimoriadne silno zasiahol výrobcov používajúcich elektrické oblúkové pece a recyklovaný šrot ako prvotnú surovinu. Sú preto potrebné neustále investície do energetickej efektívnosti – závody využívajúce najlepšie technológie už dnes fungujú na hranici svojich termodynamických možností.

V Akčnom pláne Komisia poukázala napríklad na to, že mnohé podniky produkujú veľké množstvo odpadového tepla a plynu, ktoré je možné použiť na výrobu elektriny alebo pary a ďalej využiť buď priamo v podniku, exportovať do iného podniku alebo do verejnej elektrickej siete. Týmto spôsobom dochádza k redukcii emisií tým, že sa narádzajú iné zdroje pre výrobu energie, najmä fosílne palivá.

Únia zaradila oceliarske odvetvie medzi tie, ktoré sú ohrozené presunom výroby do krajín s menej prísnymi klimatickými predpismi, tzv. carbon leakage. Firmy preto dostanú bezplatne emisné kvóty vo výške 100 % základnej referenčnej hodnoty a podľa usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s ETS z mája 2012 im vlády môžu v rokoch 2013-2020 poskytnúť finančnú kompenzáciu súvisiacich nákladov.

Piliere akčného plánu

Vo všeobecnosti, 6 pilierov, ktoré sa spomínajú v akčnom pláne pre oceliarsky priemysel, je definovaných nasledovne: (a) správny regulačný rámec; (b) zvyšovanie dopytu po oceli; (c) rovnaké podmienky pre výrobcov z EÚ pokiaľ ide o prístup k surovinám a obchodu; (d) energetická a klimatická politika na posilnenie konkurencieschopnosti; (e) podpora inovácií; (f) uľahčenie reštrukturalizácie a riešenie kvalifikačných potrieb. Ich podrobnejší prehľad ponúka portál EurActiv.sk.

Zdroj: EurActiv.sk (red. úprava energia.sk).

Publikujeme so súhlasom EurActiv.sk.

(c) energia.sk

K téme