Pre G-komponent hrozí regulátorovi séria žalôb
G-komponent alebo poplatok výrobcov elektriny za prístup do sústavy, odvodený od ceny ich rezervovanej kapacity, je súčasťou novej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o cenovej regulácii v elektroenergetike. Výrobcovia pripojení do prenosovej sústavy by mali platiť maximálne 50 centov za každú MWh elektriny, výrobcom pripojeným do distribučných sústav môže výška tohto poplatku narásť do nepomerne vyšších hodnôt, a to v závislosti od ročného maxima využitia daného zdroja. Inými slovami, napríklad kogeneračná jednotka spaľujúca zemný plyn s ročným maximom využitia napríklad 6,5 tis. hodín môže platiť v prepočte na vyrobenú jednotku elektriny 7 – 8 násobne nižšiu cenu G-komponentu, ako fotovoltická elektráreň s ročným maximom využitia na úrovni 1,1 tis. hodín. V oboch prípadoch, ak sú tieto zdroje pripojené do distribučnej sústavy, to bude vyššia suma ako 0,5 EUR/MWh.
Podľa Slovenskej asociácie fotovoltaického priemyslu (SAPI) sa poplatok v prípade jednotlivých distribučných spoločností môže vyšplhať až na 20 eur za MWh. Riaditeľka SAPI Veronika Galeková hovorí o diskriminácii domácich výrobcov elektriny: „Zvýhodnení budú zahraniční producenti, ktorí budú elektrinu vyrábať a dovážať lacnejšie.“
Poplatok za prístup do sústavy sa vzťahuje na takmer všetkých výrobcov elektrickej energie (vyhláška definuje isté výnimky) a do platnosti vstúpi od 1. januára 2014. Galeková ale tvrdí, že zatiaľ čo veľkým firmám hrozí po zavedení poplatku zníženie ziskov, pre malých výrobcov môže mať takéto opatrenie likvidačné dôsledky. Poplatok podľa nej výrazne predlžuje návratnosť investície. Napríklad pri novej fotovoltaickej elektrárni s inštalovaným výkonom 1 MW sa dobá návratnosti zvýši z pôvodných 12 na 16 rokov.
Ohrozené investície za 1,5 mld. eur
Na Slovensku je v súčasnosti 550 MW inštalovaného výkonu fotovoltaických zdrojov. Poplatok za pripojenie do sústavy porušuje podľa asociácie fotovoltaikov vlastnícke práva ich majiteľov a je v rozpore s ústavou SR. Podľa Galekovej sú v dôsledku nového poplatku ohrozené investície v celkovej výške 1,5 miliardy eur.
SAPI sa preto rozhodla obrátiť na Generálnu prokuratúru s podnetom na preskúmanie novej vyhlášky. „Okrem ďalších výhrad si myslíme, že opatrenie je retroaktívne a nenaplnili sa zákonom stanovené dôvody, aby sa prijímalo v skrátenom legislatívnom konaní,“ uviedla Veronika Galeková, ktorá očakáva vlnu súdnych sporov. O žalobe regulátora uvažujú aj Slovenské elektrárne. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku už pred časom avizoval, že nová legislatívna povinnosť môže viesť až k zavretiu tepelných elektrární vo Vojanoch a Novákoch, a to z ekonomických dôvodov, ak sa zohľadní do nákladovej položky aj G-komponent.
Nové regulačné opatrenie si všimol už aj Brusel. Portál energia.sk publikoval nedávno preklad listu Klausa-Dietera Borchardta z Európskej komisie adresovaný predsedovi ÚRSO Jozefovi Holjenčíkovi. Vyjadril v ňom obavy, že zavedenie G-komponentu na Slovensku môže spôsobiť trhovú deformáciu, znevýhodniť výrobcov elektriny a spomaliť integráciu trhu.
Diskriminácia domácich výrobcov
Ak nová regulačná povinnosť vstúpi do platnosti, domáci výrobcovia elektriny budú znevýhodnení voči producentom zo zahraničných krajín, v ktorých takýto poplatok neexistuje. Jedným z riešení je zaviesť poplatok aj pre dovozcov energie, myslí si energetický analytik J&T Michal Šnobr. „To by podmienky vyrovnalo. Aktuálne je Slovensko dovozcom elektriny a to predovšetkým z Českej republiky, kde takýto poplatok zavedený nie je. O to viac je dôležité zavedenie takéhoto poplatku zvažovať nielen k aktuálnemu stavu importu elektriny z ČR, ale aj budúcej bilancii Slovenska v oblasti výroby elektriny potom, čo sa dokončia dva bloky jadrovej elektrárne Mochovce,“ vysvetlil.
V susednej Českej republike sa aktuálne o zavedení G-komponentu neuvažuje. Istá diskusia v tejto otázke prebehla v čase, keď bol českým ministrom priemyslu a obchodu Martin Kuba. „Diskutovalo sa o určitej variante. Mala obmedziť výrobu elektriny z hnedého uhlia, ktorá ide potom na export a obrátene týmto krokom zabezpečiť dostatok hnedého uhlia pre české teplárne,“ doplnil Šnobr.
Európa a G-komponent
Poplatok za G-komponent je v niektorých európskych krajinách zavedený už historicky. V rámci jednotného trhu s elektrinou v EÚ majú dokonca niektoré členské štáty výnimku pre výšku tohto poplatku. Ide predovšetkým o severské krajiny ako Fínsko, Švédsko, Dánsko, ale tiež Veľká Británia a Írsko. V určitej forme majú tento poplatok zavedený aj v Poľsku a Grécku.
„Ide o najrôznejšie riešenia, ktoré reagujú na špecifiká lokálnej prenosovej sústavy, podmienky výroby alebo exportu či importu elektriny. Tomu zodpovedá aj rôzna výška poplatku. Všeobecne sa však dá povedať, že ide o spôsob získania prostriedkov na investície do prenosovej sústavy. Ďalšou motiváciou môže byť ovplyvnenie štruktúry výroby elektriny či bilancie exportu/importu elektriny,“ uzavrel Šnobr.
©energia.sk
K téme
