Malženice po viac ako dvoch rokoch odstavia
V máji tohto roku začalo nemecký energetický koncern uvažovať o dočasnom zastavení prevádzky paroplynovej elektrárne v Malženiciach. To, čo bolo pred niekoľkými mesiacmi len úvahou, sa v októbri stane realitou.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Podľa posledných informácií nie je prevádzka elektrární na plyn v Európe pre E.ON ekonomicky rentabilná. Môže za to neriadený, silne dotovaný rast obnoviteľných zdrojov energie a zrútenie systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ, uviedol koncern vo svojom písomnom stanovisku. Dopyt po elektrine v Európe tiež kvôli recesii klesá.
E.ON už v máji naznačil, že plánuje elektráreň v Malženiciach, v okrese Trnava, zavrieť. Túto informáciu vtedy potvrdil portálu energia.sk aj Ján Orlovský, hovorca Západoslovenskej energetiky, ktorá je členom skupiny E.ON.
Elektráreň uviedli do prevádzky v januári 2011. Od tej doby bola v prevádzke celkovo len 5.600 hodín. E.ON však pôvodne plánoval, že elektráreň bude v prevádzke najmenej 4.000 až 5.000 hodín ročne.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
S výstavbou sa začalo v októbri 2008 a trvala 26 mesiacov. Elektráreň formou projektu na kľúč postavil Siemens, ktorý bol aj generálnym dodávateľom kľúčových technológií a komponentov. Koncern E.ON do výstavby elektrárne investoval 400 mil. eur. S inštalovaným výkonom 430 MW a predpokladanou ročnou výrobou 3 TWh má elektráreň Malženice ekvivalent 600 až 900 tisíc domácností. Ročná spotreba predstavuje 500 mil. metrov kubických zemného plynu. Výroba elektriny súčasným využitím plynovej a parnej turbíny je vysoko efektívna. „Technológia dosahuje účinnosť takmer 59 % pri premene elektrickej energie so zemného plynu,“ povedal pre portál energia.sk Vladimír Pestún, generálny riaditeľ E.ON elektrárne s.r.o.
„Počas uplynulých rokov bola elektráreň nasadzovaná do prevádzky najmä ako špičkový zdroj, t.j. v čase energetickej špičky počas týždňa. V čase špičky sa zdroj prevádzkoval na maximálny výkon t.j. 417 MW, mimo špičky bol výkon zdroja v rozsahu od minimálneho výkonu t.j. 230 MW až po max. výkon,“ uviedol Pestún.
Paroplynové elektrárne sú považované oproti klasickým tepelným elektrárňam za ekologickejšie zdroje energie, pretože majú vyššiu účinnosť a nižšie emisie. Emisná náročnosť paroplynovej elektrárne v Malženiciach predstavuje 335 kg emisií CO2 na každú MWh vyrobenej elektrickej energie. Paroplyny môžu rýchlo regulovať svoj výkon, preto sú výhodné aj pre elektrickú prenosovú sústavu. Malženice sú v prípade potreby schopné nabehnúť na plný výkon už v priebehu jednej až dvoch hodín. Nevýhodou je naopak ich závislosť od dodávok plynu z Ruska.
Podobný osud mal postihnúť aj paroplyn v Bavorsku
E.ON od začiatku roka uvažuje o reštrukturalizácii konvenčných elektrární, aby zvýšil ich konkurencieschopnosť. Podobný osud, ako slovenskú elektráreň, mal postihnúť aj paroplynovú elektráreň Irsching. V apríli sa ale koncern napokon dohodol s nemeckým regulátorom. Dva bloky bavorskej elektrárne zostanú v prevádzke minimálne ďalšie tri roky, hoci sú stratové.
Koncern sa v súčasnosti snaží dlhodobo znížiť náklady a zvýšiť efektívnosť svojich elektrárni. Znižovanie veľkoobchodných cien elektriny a rastúce ceny zemného plynu môžu prispieť k odstaveniu ďalších elektrární. Ak sa tak stane, koncern bude musieť prijať nevyhnutné kroky a podobný osud ako Malženice postihne ďalšie z jeho elektrární.
(c) energia.sk
K téme
