Nebyť Gabčíkova, veľká voda by zatopila i hlavné mesto

Podľa Ladislava Lazára, generálneho riaditeľa štátneho podniku Vodohodpodárska výstavba, by sa bez Vodného diela voda valila cez Žitný ostrov a vyzeralo by to na ňom horšie ako v roku 1965, keď územie zasiahla katastrofálna povodeň.

Tohtoročná veľká voda mala iný charakter, pomalší

Už pred samotnou tohtoročnou povodňou prichádzali na Slovensko informácie o veľkej zrážkovej činnosti v Nemecku a Rakúsku. Tohtoročné záplavy mali iný charakter ako v roku 2002. Podľa slov riaditeľa Vodných elektrární Trenčín Vlastimila Majerčáka prichádzala vysoká voda pomaly. „Sledovali sme správy, ktoré prichádzali zo západu. Vedeli sme, že za 2, resp. 3 dni príde voda aj na územie Slovenska,“ doplnil vedúci hydrocentra Gabčíkovo Alfréda Ilka.

Na základe doterajších skúseností bol zvolaný povodňový technický štáb Vodného diela, kde sa prijali opatrenia s Vodohospodárskou výstavbou a Slovenským vodohospodárskym podnikom. „Museli sme dodržať manipulačný poriadok a pracovať tak, aby nevznikali veľké škody. V prvom rade sme chránili Bratislavu, okolité mestá a dediny,“ dodal. „Mali sme dostatok času, aby sme sa na ňu pripravili, nachystali potrebnú techniku, pripravili akčné plány, prešli z osemhodinového na 24-hodinový režim,“ priblížil Ilka.

Vedúci hydrocentra Gabčíkovo Alfréd Ilka. Foto: Ľuboš Illiť

V čase povodne prebiehala v elektrárni oprava turbogenerátora

V tom istom čase prebiehala v elektrárni oprava TG3. „Prijali sme opatrenia, aby sme čo najrýchlejšie ukončili bežnú opravu. Udialo sa tak v priebehu 12 hodín a vrátili sme sa do dispečerského riadenia. Tým pádom sme mali opäť k dispozícii všetkých osem turbín elektrárne Gabčíkovo,“ uviedol Ilka.

Veľká voda môže ohrozovať aj prevádzku elektrárne. „Zabezpečovali sme utesnenie stavebných objektov, aby spodná voda, ktorú sme očakávali vyššiu než v roku 2002, nezatopila elektráreň. Utesnili sme všetky ventilačné otvory,“ spresnil Ilka.

„Nachystali sme množstvo prenosných čerpadiel, preverili sme funkčnosť stabilných čerpadiel. A ak došlo k priesakom cez dilatácie alebo iné zariadenie, boli sme pripravení a bez akéhokoľvek problému sme ich dokázali vyčerpať,“ dodal Majerčák.

Riaditeľ Vodných elektrární Trenčín Vlastimil Majerčák. Foto: Ľuboš Illiť

V čase veľkej vody, kedy ide o mimoriadnu udalosť, sa vodné dielo riadi tzv. povodňovou komisiou. „Naši pracovníci bývajú súčasťou technického výboru povodňovej komisie a na základe zhodnotenia situácie určujú, koľko vody má pretiecť v ktorom profile a v danom okamihu.  Vodná elektráreň mala za úlohu prepúšťať od 3.300 do 4.000 m3 vody a zvyšok prechádzal starým korytom,“ informoval Majerčák. V poslednej časti veľkej vody dokázala podľa neho elektráreň prepúšťať viac ako 3.300 m3 vody ôsmimi turbínami. Najdôležitejšou je v tejto časti prevádzky podľa Majerčáka čistenie vtokových objektov. „Pokiaľ by sme ich nonstop nečistili, upchali by sme vtok, a tým pádom by sa znížil prietok elektrárne. Neustálym čistením pomocou troch čistiacich strojov a drapákového žeriavu sme zabezpečili plynulú prevádzku,“ uviedol Majerčák. „Okrem toho sme čerpali vodu, utesňovali priestory a keď nastala kulminácia, pracovali sme na vyčerpávaní priesakov a čistení,“ dodal Ilka.

Počas povodní zažili vodohospodári i samotná elektráreň krušné chvíle. „Počas celej protipovodňovej akcie sme zaznamenali len 12-minútový výpadok stroja. Technici ho ale promptne opravili, takže v slede udalostí to nebolo ani postrehnuteľné,“ uviedol Majerčák. Vodohospodári zas museli strážiť výšku hladiny Dunaja v Bratislave a Štúrove a zároveň aj spád vodnej elektrárne v Gabčíkove, ktorý musí mať spád vody minimálne 13 metrov. Ak nie je zabezpečený, vodnú elektráreň musia odstaviť.

Vodné elektrárne majú podľa Ilka vplyv na jemnú reguláciu prietokov v rámci povodní. „Aj po tejto povodni máme nové skúsenosti, musíme sa z nej poučiť, tzn. veci, ktoré boli tento raz nové, musíme zahrnúť do krízových plánov a samozrejme byť pripravení na budúcnosť,“ uzavrel Majerčák.

Vodné dielo Gabčíkovo bude v prevádzke 21 rokov

Vodné dielo Gabčíkovo. Foto: Ľuboš Illiť

VE Gabčíkovo je vybudovaná na hraničnej rieke Dunaj a svojou výrobou elektriny je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Aj po odstúpení Maďarska od výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je stupeň Gabčíkovo rovnaký, ako bol v pôvodnom Zmluvnom projekte.

V elektrárni je inštalovaných osem agregátov s výkonom po 90 MW, z toho zo 6 je výkon vyvedený cez zapúzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej vývody sú vyvedené aj do Maďarska. Pri vodnej elektrárni  sú aj plavebné komory medzinárodnej plavebnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj, pretože prívodný kanál k elektrárni tvorí aj časť tejto medzinárodnej plavebnej cesty. Turbogenerátory TG1 až TG8 Vodnej elektrárne Gabčíkovo sú dimenzované tak, aby umožňovali plavbu a boli schopné plniť požiadavky energetického systému. Parametre turbogenerátorov umožňujú rýchly nábeh TG z pokoja až po prifázovanie za 50 sekúnd a dosiahnuť projektovaný výkon za ďalších 20 sekúnd. Každý z inštalovaných turbogenerátorov s Kaplanovými turbínami so štyrmi lopatami obežného kolesa má hmotnosť 1.225,5 tony.

Časť sústavy – Vodné dielo stupeň Gabčíkovo je v prevádzke od 24. októbra 1992. Tvoria ho dva hlavné objekty: vodná elektráreň a plavebné komory. Cez plavebné komory sa od roku 1998 prepravilo 295.443 plavidiel a 4.993.101 osôb.

VD bolo postavené na využívanie utvoreného spádu na výrobu elektrickej energie, na prekonávanie rozdielu hladín v plavebných komorách a na odvádzanie prípadných povodňových vôd. Komory sú situované na ľavej strane rieky, elektráreň vpravo. Ponad vodný stupeň vedie 10 metrov široký cestný most. Každá z komôr má pôdorysné rozmery 34 x 275 metrov s minimálnou hĺbkou vody 4,5 metra a umožňuje lodiam prekonať výškový rozdiel v rozmedzí 16 – 23,3 metra. Preplavovanie je riadené z dozorne, ktorá je situovaná na tridsaťmetrovom pilieri.

V celom úseku vodného diela sa na oboch stranách Dunaja významne zvýšila protipovodňová bezpečnosť územia. Zastavilo sa vysychanie koryta, sústava je trvale napájaná prevzdušnenou vodou z nápustného objektu pri obci Dobrohošť. Od začiatku prevádzky sa vyrobilo 42.253.308 MWh ekologicky čistej energie z obnoviteľného zdroja. Výroba elektrickej energie na vodnej elektrárni pokrýva zhruba 8 % spotreby elektrickej energie Slovenska.

(c) energia.sk

K téme