Roman Jurika: Energetická legislatíva – brzda ekonomického rozvoja na Slovensku

Súkromný podnikateľ, ktorý je vlastníkom obchodného centra, priemyselného parku alebo administratívnej budovy, alebo iných realít, v ktorých uspokojuje energetické požiadavky svojich nájomníkov tak, že im cez svoje vlastné technické zariadenia dodáva elektrinu, plyn, teplo alebo vodu, musí plniť napr. nasledovné povinnosti:

1. Keďže vykonáva na základe Zákona 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach regulovanú činnosť, tak musí mať oprávnenie na podnikanie v energetike podľa § 4 až 11 Zákona 251/2012  Z. z. o energetike

2. Musí zamestnávať odborne spôsobilú osobu v energetike.

3. Podľa § 2 písm. b) odst. 26 § 2 písm. b) odst. 26 zákona 251/2012  Z. z. je prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete a § 3 písm. b) odst. 5 zákona 251/2012  Z. z. je elektroenergetickým podnikom a musí dodržiavať všetky ustanovenia zákony o energetike ako napr. taký kolos ako Západoslovenská energetika.

4. Musí dodržiavať § 16 zákona 251/2012  Z. z., ktorí zásadne komplikuje účtovníctvo.

5. Musí cez svoje súkromné inžinierske siete zabezpečovať distribúciu elektriny, čím je obmedzené jeho vlastnícke právo nakladať so svojim majetkom,

6. Musí si na ÚRSO podať o rozhodnutie o cene za distribúciu a dodávku elektriny, pretože štát si myslí, že obchodné centrum alebo priemyselný areál je monopol, ktorý treba regulovať,

7. Musí dokonca umožniť iným dodávateľom elektriny, aby využívali jeho inžinierske siete na dodávku elektriny jeho odberateľom, to je to isté, ako keby som zo zákona musel vo svojom súkromnom osobnom aute voziť každého, kto o to požiada,

8. A mnoho ďalších povinností, ktoré zákony z oblasti elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva neoprávnene takýmto firmám predpisujú.

Prečo neoprávnene? Lebo takéto firmy nemajú monopolné postavenie na trhu v oblasti elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva a ich zákazníci a teda aj odberatelia, môžu ísť podnikať tam, kde to bude pre nich z hľadiska nákladov najvýhodnejšie.

Súčasná právna úprava úplne zbytočne zasahuje do vlastníckych práv súkromných firiem, ktoré nie sú a ani nemôžu byť v monopolnom postavení v elektroenergetike, plynárenstve a tepelnej energetike.

Štátna regulácia v podnikoch, ktorých nosná činnosť nie je podnikanie v energetike, v podnikoch, ktoré nemôžu mať monopolné postavenie na trhu, je úplne zbytočná.

Nasledovnými zmenami v legislatíve v oblasti elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva, by sa odstránilo do značnej miery administratívne zaťaženie štátnej správy a súkromného sektore, čím by sa na strane štátnej správy a na strane súkromných podnikateľov znížili prevádzkové náklady a ekonomika Slovenskej republiky, by sa mohla rozvíjať.

Navrhované úpravy zákonov:

Zákon 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „Zákon“) v § 2 odst. c) ustanovuje oblasť regulovaných činností bez akejkoľvek výnimky. Do uvedeného zákona by stačilo doplniť, že za regulované činnosti sa nepovažuje:

1. výroba elektriny pre vlastnú spotrebu výrobcu a vlastnú spotrebu odberateľov, ktorí sú priamo s výrobcom prepojení,

2. distribúcia a dodávka elektriny v  distribučných sieťach, ktorých vlastníctvo nepresahuje hranice obce a neposkytuje služby odberateľom elektriny v domácnosti,

3. distribúcia a dodávka plynu v distribučných sieťach, ktoré nepresahujú hranice obce, a neposkytuje služby odberateľom v domácnosti,

4. výroba, distribúcia a dodávka tepla, ktoré nie je určené pre spotrebu domácností a vybranej štátnej správy,

5. výroba, distribúcia a dodávka pitnej vody v rozvodoch vody, ktoré neslúžia pre potreby odberateľov v domácností a vybranej štátnej správy,

6. odvádzanie a čistenie odpadovej vody kanalizáciou, ktoré neslúžia pre potreby odberateľov v domácností a vybranej štátnej správy,

A hneď by bolo 90 % súkromných firiem oslobodených od nezmyselnej regulácie a zasahovania štátu do súkromného podnikania.

Zákon 251/2012  Z. z. o energetike (ďalej len „Zákon“) ustanovil elektroenergetickým alebo plynárenským podnikom každú osobu ktorá vykonáva niektorú energetickú činnosť, aj keď ju vykonáva len, ako nevyhnutnú činnosť svojej prevádzky, ktorá má úplne iný charakter podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

Firma, ktorú Zákon zaradil ako elektroenergetický alebo plynárenský podnik, už musí vybavovať povolenie na podnikanie v energetike, už musí riešiť neúmerne veľa zložitých povinností, na ktoré nemá financie a odborné kapacity.

Napr. jednou nezmyselnou požiadavkou Zákona je v § 16 vedenie oddelenej evidencie o nákladoch a výnosoch, aktívach a pasívach, zvlášť pre dodávku elektriny, zvlášť pre dodávku plynu, zvlášť pre distribúciu elektriny, zvlášť pre distribúciu plynu atď., len preto, že štát zbytočne reguluje tieto činnosti vo firmách, ktorých hlavnou činnosťou nie je podnikanie v energetike, ale napr. podnikanie v realitných službách, v chemickom alebo poľnohospodárskom priemysle. Táto povinnosť vyslovene zasahuje takýmto firmám do ich interného účtovníctva a robí ho zbytočne zložitým.

Zákon pokladá za distribučnú sústavu akékoľvek elektrické zariadenie, bez ohľadu na veľkosť, ak sa cez neho poskytuje dodávka a distribúcia elektriny. Každý predsa vie, že bez kábla to nejde. Zákon v § 2 ustanovil prevádzkovateľovi elektrických zariadení, ktoré možno pokladať za distribučnú sústavu, povinnosť zabezpečiť distribúciu. To isté sa vzťahuje aj na rozvody plynu a tepla.

Zákon vôbec neberie do úvahy, že napr. obchodné centrum, ktoré zabezpečuje služby pre svojich zákazníkov vôbec nie je monopol (viz obrázok). Obchodné centrum nakupuje elektrinu  na VN a predáva na strane NN svojim nájomníkom alebo majiteľom nebytových priestorov – obchodov na jednotlivých poschodiach.

Inžinierske siete v rámci jedného obchodného centra sú podľa zákona miestnou distribučnou sieťou. Majiteľ obchodného centra, ktorý poskytuje služby v oblasti REALÍT, je podľa zákona, elektroenergetickým podnikom na rovnakej úrovni ako ZSE, SEPS, SPP, RWE a pod., pretože vykonáva distribúciu a dodávku elektriny v rámci obchodného centra.

Obchodné centrum je považované podľa Zákona § 2 za vymedzenú časť územia Slovenskej republiky.

Zákon 251/2012  Z. z. o energetike by sa mal preto upraviť nasledovne:

§ 2 odst. a) bod 3. časťou vymedzeného územia časť územia Slovenskej republiky, ktorá presahuje hranice obce alebo okresu, v ktorom je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy povinný zabezpečiť prenos elektriny alebo distribúciu elektriny alebo v ktorom je prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete povinný zabezpečiť prepravu plynu alebo distribúciu plynu,

§ 2 odst. b) bod 25.  regionálnou distribučnou sústavou distribučná sústava, do ktorej je pripojených viac ako 100 000 odberných miest, a presahuje hranice jedného okresu,

§ 2 odst. b) bod 26.  miestnou distribučnou sústavou distribučná sústava, do ktorej je pripojených najviac 100 000 odberných miest, a presahuje hranice obce,

§ 3 odst. a) bod 3. prevádzkovateľom distribučnej sústavy osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia, ktorej činnosť presahuje hranice obce,

§ 3 odst. a) bod 5. elektroenergetickým podnikom osoba, ktorá vykonáva najmenej jednu z činností výroba elektriny, prenos elektriny, distribúcia elektriny, dodávka elektriny alebo nákup elektriny na účel ďalšieho predaja elektriny podnikanie v energetike podľa § 4 tohto zákona a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné úlohy, technické úlohy alebo údržbu; elektroenergetickým podnikom nie je koncový odberateľ elektriny,

§ 4 Podnikanie v energetike

(1) Podnikaním v energetike je

A) výroba elektrickej energie pripojená na prenosovú alebo regionálnu distribučnú sieť,

Distribúcia a dodávka elektriny v prenosovej a regionálnej distribučnej sústave,

B) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,

C) výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, okrem prevádzky miestnych distribučných sietí súkromných vlastníkov, ktoré svojou veľkosťou nepresahujú  vlastníctvo pozemkov odberateľa, na ktorých je miestna distribučná sieť inštalovaná,

D) prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy,

E) prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob,

G) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

(2) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených s dodávkou plynu na území, ktoré nepresahuje hranice obce.

Niektoré ustanovenia Zákona 657/2004  Z. z. o tepelnej energetike by sa mali preto upraviť nasledovne:

§ 1 (2) Predmetom podnikania1) podľa tohto zákona je výroba tepla, rozvod tepla, distribúcia a dodávka tepla pre chráneného odberateľa a konečného spotrebiteľa v domácnosti.

Za podnikanie v tepelnej energetike sa podľa tohto zákona  nepovažuje výroba tepla, rozvod tepla, distribúcia a dodávka tepla, pre odberateľov a konečných spotrebiteľov mimo domácností.

§ 2

B) výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účel jeho predaja pre domácností a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa tohto zákona,

D) dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo pre odberateľa v domácnosti alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi v domácnosti

E) odberateľom v domácnosti je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu

Ee) chráneným odberateľom je právnická osoba v zdravotníctve a školstve, a právnická osoba, ktorá množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi v domácnosti,

F) konečným spotrebiteľom fyzická osoba v domácnosti alebo právnická osoba, ktorá je chráneným odberateľom, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu,

J) distribúciou tepla preprava tepla verejným rozvodom k chránenému odberateľovi,

K) rozvodom tepla distribúcia tepla a dodávka tepla chránenému odberateľovi,

M) verejným rozvodom tepla časť sústavy tepelných zariadení na dodávku tepla viacerým chráneným odberateľom,

Q) vymedzeným územím územie, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla pre viacerých chránených odberateľov alebo konečných spotrebiteľov v domácnosti.

Vyššie uvedené zmeny v platnej legislatíve SR prinesú značné úspory v nákladoch na reguláciu sieťových odvetví a v nákladoch na nezmyselnú kontrolnú činnosť štátu a prinesú atraktívnejšie podnikateľské prostredie na území Slovenskej republiky, čím je možné dosiahnuť vyššiu zamestnanosť obyvateľstva.

Roman Jurika

Autor je vedúci odboru energetiky Istrochem Reality, a.s.

K téme