NR SR: Núdzové zásoby ropy má spravovať nová agentúra
Agentúru má založiť vo forme záujmového združenia právnických osôb Správa štátnych hmotných rezerv, prípadne právnická osoba, v ktorej má táto organizácia majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu. „Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik správy rezerv a spoločnosti Transpetrol, ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít,“ konštatuje materiál z dielne ministerstva financií.
Dôvodom na takúto zmenu je, že súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. „Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojových zámerov vlády SR,“ upozorňuje rezort v dôvodovej správe. Odhaduje, že presunom núdzových zásob na špecializovanú agentúru by mohol štát do roku 2016 získať dodatočných 480 miliónov eur, z toho 320 miliónov eur už v budúcom roku.
Opozícia novelu kritizuje, keďže v nej v nej vidí pripravovanú privatizáciu núdzových zásob ropy. „Pripravili ste si legislatívnu pôdu na privatizáciu zásob ropy a ropných výrobkov. Ja proti privatizácii nič nemám, rád by som vás za to pochválil, akurát je potrebné pomenovať veci pravým menom,“ vyhlásil exminister hospodárstva Juraj Miškov (nezaradený) ešte v utorok (18. 6.), keď sa diskusia o právnej norme začala.
Na rad sa dnes dostane aj druhá etapa reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa), ktorá znamená zánik 248 úradov miestnej štátnej správy a následný vznik 72 okresných úradov. Ministerstvo vnútra označilo za hlavný cieľ tejto druhej etapy procesu integrácie vytvorenie jednotnej a prehľadnej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sústredením pôsobností vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni.
Hovoriť by sa malo aj o dvojici noviel, ktoré parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. V jednom prípade ide o novelu Trestného zákona, ktorá dáva druhú šancu drogovo závislým a hrozí väzením pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu neprídu do práce. V druhom prípade je to novela zákona o hlásení pobytu občanov, ktorá okrem iného zavádza pod hrozbou pokuty povinnosť nahlásiť odchod z republiky na viac ako 90 dní príslušným úradom.
Copyright © TASR 2013
K téme
