Panelová diskusia: Dopyt po plyne klesá
Alexander Micovčin, veľvyslanec pri Stálej misii SR pri EÚ, uviedol tri piliere energetickej politiky EÚ: konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť. Konkurencieschopnosť podporoval aj tretí energetický balík, udržateľnosť klimatický a energetický balík a téme bezpečnosti sa venoval balík pre energetickú bezpečnosť a efektívnosť.
V roku 2011 sa na úrovni EÚ definovali niektoré ciele ako budovanie vzájomných energetických prepojení, podpora trhových mechanizmov na energetickom trhu alebo alokácia prostriedkov z fondov EÚ do energetického sektora. Primárnym cieľom sa stalo vytvorenie jednotného a plne funkčného vnútorného trhu s energiami do roku 2014.
V roku 2013 sa ciele z roku 2011 znovu potvrdzujú. V rámci podpory investícií by sa mali revidovať pravidlá štátnej pomoci a použitie štrukturálnych fondov. Dodávka energií v Európe by sa mala diverzifikovať: zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov, skúmať nové zdroje a zamerať sa na energetickú efektívnosť. Dôraz by sa mal klásť na posilňovanie konkurencie na trhu a cenotvorbu pomocou inovatívnych metód financovania a analýz skladby cien.
Nové nariadenia pre TEN-E (trans-European energy networks) identifikujú projekty spoločného záujmu (PCI – projects of common interest) a motivácie pre investície do nich. Financovanie od EÚ zabezpečuje CEF (Connecting Europe Facility), cez ktoré je k dispozícii 5 miliárd EUR pre energetické projekty.
Nová smernica o energetickej efektívnosti obsahuje právne záväzný cieľ pre EÚ s indikatívnymi národnými cieľmi do roku 2020.
Smernica o zmene nepriameho využívania pôdy ILUC (indirect land use change) vyvolala diskusiu o limitoch prvej generácie biopalív s minimálnym podielom pokročilých biopalív. Rieši sa aj infraštruktúra alternatívnych palív, napr. stanovenie cieľov pre počet elektronabíjacích staníc.
Ďalším krokom je debata o rámci pre rok 2030. Do 2.júla 2013 sa verejne pripomienkuje zelená kniha a na konci roka sa očakáva oficiálny návrh Komisie. V oblasti konkurencieschopnosti prebieha do konca 2013 analýza cien energií a skúma sa nákladová efektívnosť schém na podporu obnoviteľných zdrojov.
Dick de Jong, partner z Clingendael International Energy Program z Holandska, analyzoval realitu „zlatého veku zemného plynu“. Ešte nedávno sa plynu predpovedala veľká budúcnosť a mal vytláčať uhlie z energetického mixu. V skutočnosti však dopyt po plyne klesá a energetický sektor je pod tlakom.
Podľa pôvodných vízií mal zemný plyn dopĺňať vietor, ale paradoxne vietor znižuje dopyt po plyne. Výkyvy v dodávkach z obnoviteľných zdrojov mali byť vykrývané zemným plynom, namiesto toho sa používa uhlie. Všetky tieto negatívne trendy prebiehajú napriek tomu, že vietor kombinovaný s uhlím majú spolu vyššie emisie CO2 ako zemný plyn a sú aj podstatne drahšie.
Jednou z príčin môže byť aj fakt, že namiesto integrovaného vnútorného trhu existujú v Európe „regulačné ostrovy“. Takéto prostredie vedie k neistote investorov a ostatných hráčov na trhu, pokiaľ ide o otázku dopytu po plyne.
Aktuálne sú ceny plynu vo svete diverzifikované. Najlacnejší plyn je v Amerike, najdrahší v Ázii, pričom niekde v strede sa nachádza Európa. Ázia je ale oveľa atraktívnejším trhom a je otázne, či sú producenti ochotní investovať do pri súčasných európskych trhových cenách do nových dodávok do Európy.
Na záver Dick de Jong skonštatoval, že Európa je od „zlatého veku“ vzdialená. Európske energetické a environmentálne politiky nevytyčujú jasnú rolu pre plyn a politici nie sú ochotní rozoznať prínos zemného plynu pri prechode k udržateľným zdrojom energie.
(c) energia.sk