Slovenský priemysel ohrozuje drahá elektrina
Aktuálne sa o zachovaní výroby hovorí v kontexte hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom. Firme by sa mala na konci roka skončiť zmluva garantujúca výhodnejšie ceny a teraz sa čaká na výsledok rokovaní o nových cenách so spoločnosťou Slovenské elektrárne.
Vláda sa dohodla s oceliarmi
Oveľa väčšiu pozornosť však vyvolali rokovania vlády a oceliarňami U. S. Steel Košice, ktoré vyvrcholili nedávnou cestou premiéra Roberta Fica do Pittsburghu a následným podpísaním memoranda. V dokumente sa oceliari zaviazali investovať približne 80 mil. eur a zotrvať v Košiciach pod hrozbou odstupňovanej zmluvnej pokuty najbližších 5 rokov. Štát na oplátku upraví energetickú a emisnú politiku tak, aby firma získala podporu 15 mil. eur ročne po dobu 15 rokov a znížila si tak svoje náklady.
Dosiahnuť sa to má predovšetkým novelou zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Legislatívna úprava má umožniť výrobe elektriny z hutníckych plynov jej zaradenie do systému podpory. Vláda sa tiež zaviazala nezvyšovať nekomoditné súčasti koncovej ceny elektriny až do roku 2016 o viac ako jadrovú infláciu, čo je v súlade s platnou regulačnou politikou.
Ďaleko vyššie poplatky než v Česku
Na prvý pohľad vyzerajú pomenované opatrenia optimisticky. Európske štatistiky a porovnania však o Slovensku hovoria niečo úplne iné: konkurencieschopnosť tamojších firiem ohrozuje výška účtu za elektrinu, ktorú Eurostat radí k najvyšším v EÚ. Problémom je predovšetkým nadpolovičný podiel regulovaných nekomoditných poplatkov (62 EUR/MWh) v koncovej cene, čo je v kategórii veľkoodberateľov najviac v Únii. Pre porovnanie, v Česku tieto poplatky vstupujú do koncovej ceny sumou 36 EUR/MWh.
Cena elektriny ako komodity je determinovaná burzou a trhom. Silová elektrina ako taká teda slovenské firmy, ktoré sú citlivé na výšku energetického účtu, voči medzinárodným konkurentom neznevýhodňuje. Čo výrazným spôsobom určuje mieru konkurencieschopnosti slovenských priemyselníkov, sú sieťové poplatky.
Regulačný úrad v apríli oznámil zlacnenie tarify za prevádzku systému (TPS) o 3,8 EUR/MWh. Cez TPS všetci odberatelia financujú činnosť organizátora trhu s elektrinou a zvyšná časť tarify putuje na podporu domácej ťažby uhlia, OZE a KVET. Na Slovensku sú povinnými výkupcami „zelenej“ elektriny regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí už v minulosti avizovali, že TPS im nepokrýva všetky náklady, ktoré majú s povinným výkupom v danom kalendárnom roku. Ani podľa vyjadrení Klubu 500 (združenia vlastníkov firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov) nejde o systémové riešenie. Tým by naopak podľa nich mohol byť napríklad český model, podľa ktorého 34 % nákladov na podporu hradí štát.
Za drahou elektrinou vidí Klub 500 okrem podpory OZE (v 2012 spolu viac než 300 miliónov eur) aj vysoké náklady distribučných spoločností, vysokú maržu prenosovej sústavy alebo dôsledky tzv. kruhových tokov elektriny z nemeckých OZE a nemecko-rakúsku obchodnú zónu.
Ak sa spätne pozrieme na memorandum vlády s oceliarmi, jeden problematický prípad sa na čas vyriešil. V širšom pohľade však nemožno ignorovať ďalších veľkoodberateľov, ktorí môžu pre rovnaké dôvody žiadať podobné ústupky.
Slovenská vláda tak stojí pred zásadným rozhodnutím, či dá prednosť individuálnym dohodám a výpadok finančných zdrojov v energetickom systéme prenesie na menších odberateľov a domácnosti, alebo nájde riešenie, ako koncovú cenu elektriny pre priemyselníkov znížiť bez zaťaženia ostatných odberateľov tak, aby mohli slovenské firmy lepšie konkurovať českým alebo nemeckým.
Komentár je súčasťou odbornej prílohy „Slovensko – obchodný partner ČR“, ktorá vyšla v pondelok 27. mája 2013 ako príloha v českom ekonomickom denníku Mladá fronta E15. Elektronická príloha je dostupná na stiahnutie ako súbor PDF.
K téme
