Oravskú priehradu spustili pred 60 rokmi
Hotová hydroelektráreň poniže stavby Oravskej priehrady 16. augusta 1952. Foto: TASR
Orava na severe Slovenska bola oddávna sužovaná záplavami rovnomennej rieky. Prvý projekt na prehradenie pochádza z roku 1870. Práce na vodnom diele Orava sa však začali až oveľa neskôr.
Na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia začala v hospodárstve krajiny zaujímať popredné miesto elektrifikácia. Navyše sa objavila ďalšia okolnosť, ktorou bolo obmedzenie dodávok uhlia z Čiech po vyhlásení autonómie Slovenska a vytvorení Slovenského štátu. Preto nemohla zostať nevyužitá taká výhodná možnosť, ako v mieste sústredenia hydroenergetického potenciálu rieky Oravy vybudovať energetický zdroj.
Archívna snímka zo stavby Oravskej priehrady. Foto: TASR
Ďalší projekt výstavby bol vypracovaný počas 1. svetovej vojny. Projekt architekta Pavla Andríka sa začal uskutočňovať 24. júla 1941. Pri výstavbe náročného diela sa vynorili technické problémy, ktoré súviseli s geologickou stavbou podložia. Vyriešila ich konštrukcia priehradného telesa, keď v miestach najväčších očakávaných vztlakov boli vybudované 20 metrov dlhé a šesť metrov hrubé „predložené“ betónové bloky, čím tlak vody nad nimi prispieval k stabilite priehradného múru a k zabráneniu posunu jeho jednotlivých blokov. 11. októbra 1941 sa začali kopať prvé základy. Po vyriešení viacerých technických problémov o prepracovania projektovej dokumentácie sa 2. mája 1953 spustila do prevádzky prvá Kaplanova turbína. K nej pribudla neskôr i druhá, ktorých spoločný inštalovaný výkon predstavuje 21,75 MW.
Na archívnej snímke betonár na stavbe Anton Záhora (s klobúkom) počas stavby Oravskej priehrady. Foto: TASR
Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ľavkov, Ústie nad Oravou a dve tretiny Námestova, preto v meste nie je historické centrum. Nad hladinou Oravskej priehrady ostalo návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V interiéri kostola je od roku 1973 expozícia zbierok Oravskej galérie.
Hlavnou funkciou vodného diela Orava je akumulácia vody na zlepšenie prietokov a zadržanie špičiek povodňových prietokov. Vodné dielo Tvrdošín funguje ako vyrovnávacia nádrž vodnej elektrárne Orava. Priehradný múr sa nachádza tesne pod bývalým sútokom Čiernej a Bielej Oravy. V tomto mieste sa údolie rieky Orava zo šírky asi 3,5 km nad obcou Ústie zužovalo až na šírku asi 125 m.
Na archívnej snímke pohľad na Oravskú priehradu s prvým umelým jazerom 9. apríla 1953. Foto: TASR
Po čase sa okolie Oravskej priehrady stalo vyhľadávaným rekreačným miestom. V roku 1979 bolo územie Hornej Oravy s priehradou vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a Oravská priehrada bola zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí.
Komplexná revízia vodného diela Orava pri úplnom vypustení nádrže sa uskutočnila 1. apríla až 30. septembra 1990. V roku 1999 bol na území CHKO vybudovaný náučný chodník, ktorého cieľom je sprístupnenie informácií o prírodných hodnotách Oravskej priehrady a aktivizovanie návštevníkov priehrady k zvýšenému záujmu o ochranu prírody v tejto oblasti.
Vodná priehrada v súčasnosti. Foto: TASR/Martin Pavelek
Technické parametre
Oravská priehrada sa rozkladá na ploche 34,32 km2 a zmestí sa do nej 373,146 mil. m3 vody pri maximálnej výnimočnej hladine. Vo vodnej elektrárni Orava sú nainštalované dva turboagregáty s celkovým výkonom 21,75 MW a maximálnym prietokom vody do každého agregátu po 50 m3/sec. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.
Tok | Orava |
---|---|
Rok uvedenia do prevádzky | 1953 |
Kategória | priehradová – akumulačná |
Inštalovaný výkon | 21,75 MW |
Typ turbíny | Kaplan |
Prietok | 2 x 50,0 m3.s-1 |
Počet turbo agregátov | 2 |
Priemerná ročná výroba | 31 GWh |
(c) energia.sk, TASR