Belo Monte – kontroverzný projekt vodnej elektrárne

Pred týždňom približne dve stovky pôvodných obyvateľov brazílskej Amazónie obsadili časť stavby najväčšej vodnej elektrárne v Latinskej Amerike. Demonštranti z kmeňov Munduruku, Juruna, Kayapo, Xipaya, Kuruaya, Asurini, Parakana a Ara tvrdia, že projekt zničí ich domovy a požadujú, aby sa do veci vložila prezidentka Dilma Rousseffová. Na protest prišli ozbrojení tradičnými zbraňami a bránili vstupe zamestnancom na stavenisko. Zastavili tak prácu zhruba 6.000 robotníkom. Protest nechcú ukončiť, čím oddiaľujú dokončenie výstavby. K žiadnym stretom so zamestnancami stavby ani s desiatkami prítomných policajtov doteraz nedošlo a dokonca s protestujúcimi domorodými kmeňmi súhlasia i niektorí robotníci.

Foto: Flickr.com/Ocupação Belo Monte, licencia Creative Commons

Podľa brazílskej ústavy majú úrady povinnosť organizovať verejné stretnutia s ľuďmi, ktorých životy výstavba ovplyvní. Priehrada síce priamo nezatopí domovy indiánov, pripraví ich však o rozsiahle loviská a zdroje potravy. Demonštranti tvrdia, že ich vláda pred schválením projektu nevypočula, úrady im však oponujú. Vládni predstavitelia argumentujú potrebou elektrickej energie pre rastúcu ekonomiku, ochrancovia prírody, aktivisti a indiáni zas uvádzajú, že priehrada zničí životné prostredie, ohrozí voľne žijúce zvieratá a o živobytie pripraví 40-tisíc ľudí žijúcich v oblasti, ktorá bude zaplavená vodou budúcej nádrže. Priehrada podľa odhadov zaplaví 500 km2.

Po svete sa stavia množstvo vodných elektrární, no niektoré z nich demonštrujú práve ich bezpečnosť. Stačí spomenúť napr. brazílsku Balbinu s inštalovaným výkonom 250 MW, ktorá zaplavila 2.400 km2 dažďového pralesa alebo priehradu Itaipu, ktorá mala vplyv na svetové vodopády, zaplavila 1.350 km2 a prinútila 10.000 rodín opustiť svoje domovy. V súčasnosti s inštalovanou kapacitou 14.000 MW dodáva Brazílii 17 % elektrickej energie a 73 % Paraguaju.

Projekt Belo Monte na rieke Xingú, ktorá sa vlieva do rieky Amazon, bude 3. najväčším projektom hydroelektrárne na svete. Výstavba má stáť 11 mld. dolárov. Prvá turbína by mala byť podľa odhadov v prevádzke v roku 2015, posledná potom o štyri roky neskôr. Vybudovanie priehrady schválil brazílsky parlament v roku 2005. Výstavbu začali úrady plánovať už pred 30 rokmi. Plány na výstavbu vyvolali ostré protesty zo strany medzinárodných environmentálnych organizácií, ako aj organizácií bojujúcich za práva domorodých národov Amazónie. Medzi odporcov stavby patria aj  niektoré známe zahraničné osobnosti, napríklad americká herečka Sigourney Weaver, kanadský režisér James Cameron či britský spevák Sting. Podľa oponentov sa problematika biodiverzity, rybolovu a domáceho obyvateľstva bagatelizuje. Uznávajú, že vodná energia je nízkouhlíková, no obávajú sa, že nádrž môže uvoľňovať množstvo metánu, ktorý je horší ako skleníkové plyny.

Brazílsky súd 29. septembra 2011 zastavil práce na hydroelektrárni v Amazónii. Federálny sudca Carlos Eduardo Martins nariadil pozastavenie prác, pretože priehrada a vodná elektráreň v brazílskom štáte Pará by podľa neho poškodili rybárov na rieke Xingu. O tri mesiace neskôr však súd svoje rozhodnutie zmenil a povolil pokračovanie stavby priehrady. Martins svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že konzorcium Norte Energia, ktoré vodné dielo stavia, preukázalo, že tok rieky stavba nepozmení natoľko, aby poškodil miesta výskytu rýb v oblasti. V auguste 2012 súd ale opäť zablokoval stavbu obrej priehrady. Podľa súdu vláda nedostatočne rokovala s indiánskymi kmeňmi. O dva týždne na to, Brazílsky najvyšší súd opakovane povolil obnovenie prác na priehrade, čím zvrátil zákaz výstavby, ktorý vydal súd nižšej inštancie začiatkom augusta.

Snímka: Vodné dielo Itaipú, vybudované na rieke Paraná v blízkosti brazílsko-paraguajských hraníc, je druhou najväčšou vodnou elektrárňou na svete. Foto: TASR/AP Photo/Jorge Saenz

Celá záležitosť tak vzbudila pozornosť na medzinárodnej úrovni. Okrem iného sa do nej zaangažovala Medziamerická komisia pre ľudské práva Organizácie amerických štátov a tiež vyvolala otázky počas nedávneho všeobecného pravidelného preskúmania záznamu o ľudských právach v Brazílii v Rade pre ľudské práva OSN. V uznesení o infraštruktúrach priehrad v rozvojových krajinách prijatom 27. septembra 2011 Európsky parlament poznamenal, že projekt Belo Monte vážne poškodí životné prostredie a povedie k presídleniu pôvodného obyvateľstva. Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie Catherine Ashtonová označila výstavbu priehrad za domácu záležitosť Brazílie, no vyjadrila sa, že situácia pôvodného obyvateľstva a ich práva sa riešia v rámci dialógu EÚ – Brazília o ľudských právach, že EÚ pripravila príspevok o ochrane lesov v oblasti siahajúcej až k Belo Monte a že životné prostredie a zmena klímy sú základom strategického partnerstva EÚ a Brazílie.

Krajina môže využívať iné zdroje energie

Brazília má po Číne a Rusku najväčší potenciál pre vodné elektrárne. Sektor výroby a distribúcie elektrickej energie prechádza v posledných rokoch zásadnými zmenami. Začiatkom roka 2004 začal platiť nový model, ktorého hlavným znakom je snaha o efektívnosť (prejavujúca sa v čo najnižších cenách energie pre spotrebiteľa) a plánovanie v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, ktoré by malo zabezpečiť dostatok energie pri súčasnom raste dopytu. Cieľom modelu je zníženie závislosti krajiny od vodných zdrojov. Až 80 % elektrickej energie sa produkuje v hydroelektrárňach. Zaujímavosťou je, že napriek tomu až dve tretiny vodného potenciálu krajina nevyužíva. Dôvodom je fakt, že väčšina zdrojov sa nachádza práve na riekach v povodí Amazonky. Celkový nevyužitý potenciál vodnej energie je 180.000 MW, z toho 80.000 MW je v chránených oblastiach, väčšinou na domorodých územiach, kde neexistujú žiadne plány rozvoja a výstavby.

Brazílske ministerstvo energetiky zaradilo do energetického mixu krajiny postupne rôzne zdroje v závislosti od ich dostupnosti, efektívnosti i finančnej náročnosti. Pri výbere tiež berie do úvahy potrebnú technológiu, ktorá je pre využívanie zdrojov nevyhnutná. Krajina sa snaží diverzifikovať energetické zdroje a rozhodla sa pokrývať dopyt 50 % vodnými elektrárňami, 30 % z vetra a biomasy, zvyšné percentá plynom.

Okrem toho, že krajina má obrovský vodný potenciál, v mori sa nachádzajú obrovské ložiská ropy a zemného plynu, Brazília by mohla využívať i slnečnú a veternú energiu. Ako najväčší svetový producent cukrovej trstiny môže z tejto plodiny využívať odpady na výrobu bioplynu a v krajine sa nachádzajú i ložiská bridlicového plynu.

Krajina ponúka množstvo iných energetických zdrojov. V rozvoji by mohli pomôcť daňové úľavy pre energetické spoločnosti, čím by došlo k podpore slnečnej či veternej energie. Otázkou zostáva, či bude schopná ich efektívne využiť tak, aby ovca zostala celá a vlk sýty.

(c) energia.sk/li

K téme