Solárne lietadlo poletí naprieč USA, vyvolá záujem o OZE?
Foto: TASR/AP Photo/Laurent Gillieron
Pristátím vo Phoenixe sa skončila prvá etapa letu, počas ktorého sa lietadlo ešte zastaví v Dallase, St. Louis a Washingtone. Jeho poslednou zastávkou je Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho v New Yorku, kam by malo doletieť o dva mesiace. Na každej zastávke chce posádka lietadla vyčkať na čo najpriaznivejšie počasie.
Pri pilotovaní sa striedajú švajčiarski piloti a otcovia projektu Bertrand Piccard a Andre Borschberg. Kokpit lietadla je totiž určený len pre jednu osobu. Prvú trasu letu do Arizony riadil lietadlo Piccard.
Prelet naprieč Amerikou
Tvorcovia lietadla považujú tento stroj za zatiaľ najdokonalejšie lietadlo využívajúce na pohon slnečnú energiu. „Je to významný krok pre letectvo,“ uviedol André Borschberg, ktorý je jedným z pilotov a zároveň konštruktérov lietadla. „V porovnaní s tradičným letectvom sa nachádzame asi v rokoch 1915-1920, keď sa priekopníci pokúšali o takéto nepretržité lety,“ dodal. Za oveľa dôležitejší však označili fakt, že vyvolá záujem o energiu z OZE. Konštruktéri lietadla tvrdia, že je vytvorené na prezentáciu potenciálu solárnej energie.
Prvý medzikontinentálny let sa uskutočnil vlani v júni, kedy lietadlo preletelo zo Španielska do Maroka. Vtedy hmlisté počasie oddialilo štart o dve hodiny. Jednou z najproblematickejších fáz letu bol prelet ponad Pyreneje a veterný Gibraltársky prieliv. Pre každý prípad mal pilot v kabíne pripravený padák.
Pred preletom nad Amerikou sa 19. apríla tohto roku uskutočnil testovací let nad oblasťou Sanfranciského zálivu v USA. Lietadlo vzlietlo z letiska Moffett Federal Airfield pri meste Mountain View uskutočnilo dvojhodinový skúšobný let.
Foto: TASR/AP Photo/Fabrice Coffrini
Lietadlo poháňa takmer 12.000 fotovoltaických článkov, ktoré pokrývajú masívne krídla a nabíjajú batérie. Tie umožňujú lietadlu vykonať nepretržitý let aj počas noci. Rozpätie krídel je porovnateľné s Boeingom-777 (63,4 m). Jeho hmotnosť je však na úrovni priemerného rodinného automobilu, čo môže v zlom počasí predstavovať pre posádku lietadla riziko. Stroj dosahuje maximálnu rýchlosť 65 kilometrov za hodinu a nie je schopný letieť cez oblaky.
Všeobecné informácie o lietadle
| Posádka | 1 |
|---|---|
| Dĺžka lietadla | 21,85 m |
| Výška lietadla | 6,4 m |
| Rozpätie krídel | 63,4 m |
| Plocha krídel | 11.628 fotovoltaických článkov |
| Vzletová hmotnosť | 1.600 kg |
| Max. vzletová hmotnosť | 2.000 kg |
| Vzletová rýchlosť | 35 km/hod. |
| Max. cestovná rýchlosť | 70 km/hod. |
| Pohon | 4 elektromotory nabíjané 4×21 kWh lítium-iónovými batériami |
| Výdrž | 36 hodín (predpoklad) |
Míľniky v konštrukcii solárneho lietadla
- 2003: Štúdia realizovateľnosti na École Polytechnique Fédérale de Lausanne
- 2004-2005: Vývoj koncepcie
- 2006: Simulácia diaľkových letov
- 2006-09: Prvý prototyp (HB-SIA)
- 2009: Prvý let prototypu
- 2010: Orvý nočný let
- 2009-2011: skúšobné lety s prototypom
- 2011-2012: ďalšie skúšobné lety po Európe a severnej Afrike
- 2011-2013: Výstavba druhého prototypu (HB-SIB)
- 2013: kontinentálny letu cez Spojené štáty
- 2014: Začiatok letových skúšok HB-SIB
- 2015: Pokus o prelet okolo Zeme
Videopríbeh solárneho lietadla
(c) energia.sk/li, TASR
K téme
