E-mobilita: Brusel určuje krajinám počet dobíjacích staníc
Foto:energia.sk/Michal Jesenič
Podľa návrhu smernice Európskej komisie (EK) má byť do roku 2020 na Slovensku celkom 36-tisíc nabíjacích miest pre elektrické vozidlá. Minimálne 4-tisíc z nich by malo byť verejne prístupných. Samotný text dokumentu už bližšie nešpecifikuje, o aké typy nabíjacích staníc pôjde, ani to, aká je ich očakávaná funkčnosť. „Bude to ešte predmetom dlhšej debaty, taktiež aj otázka, aký model pri výstavbe je vhodný – teda kto má ich výstavbu financovať,“ uviedol Peter Ševce zo Západoslovenskej energetiky (ZSE). „Technicky je možné uvedený počet staníc rôzneho druhu inštalovať, musia byť však vyjasnené finančné otázky a rovnako ponuka áut na elektrický pohon musí rásť,“ doplnil projektový manažér projektu VIBRATe.
Model financovania
Vyriešenie finančných otázok považuje za rozhodujúce aj Andrea Danihelová zo spoločnosti Východoslovenská energetika (VSE). Výstavba infraštruktúry v takomto rozsahu sa podľa nej bez podpory štátu zaobíde len veľmi ťažko. „Cieľ 4.000 nabíjacích staníc je ambiciózny a ťažko dosiahnuteľný bez verejných zdrojov,“ myslí si. Podľa údajov, ktoré nám poskytla Andrea Farkašová z rezortu hospodárstva, jazdí aktuálne po slovenských cestách 25 registrovaných elektromobilov. Tie majú k dispozícii 5 verejných nabíjacích miest s normálnym nabíjaním a 1 verejnú rýchlo nabíjaciu stanicu. Ministerstvo podľa Farkašovej registruje ďalších 10 oficiálnych súkromných nabíjacích staníc.
Pre iné krajiny EÚ sú počty nabíjacích staníc stanovené podstatne ambicióznejšie. Aktuálnym lídrom v infraštruktúre je podľa údajov komisie Nemecko. V roku 2020 má byť na jeho území k dispozícii 150-tisíc staníc, ktoré by mali obsluhovať viac než milión e-vozidiel. Problém s nabitím elektromobilu by ste nemali mať ani v Taliansku (125.000 staníc), Veľkej Británii (122.000 staníc) alebo Francúzsku (97.000 staníc). Pre porovnanie, EK navrhuje pre susednú Českú republiku viac než trojnásobne vyšší počet nabíjacích miest ako na Slovensku – 13.000.
Ak neberieme do úvahy niektoré pilotné projekty v oblasti e-mobility na Slovensku, investície zo súkromných zdrojov sú podľa hovorkyne VSE podmienené predovšetkým návratnosťou. V najbližších rokoch preto výraznejší rozmach elektromobilov u nás neočakáva. „Širší rozvoj elektromobility na Slovensku môže nastať, ak cena elektromobilov poklesne na úroveň, kedy ich kúpa bude ekonomicky zmysluplná. Tempo rozvoja elektromobility bude závisieť aj od vývoja cien pohonných hmôt, cien a technického pokroku vo vývoji batérií,“ vysvetlila Danihelová.
Foto:energia.sk/Michal Jesenič
K masovejšiemu rozšíreniu vozidiel s elektrickou trakciou na Slovensku by podľa nej mohli prispieť aj podporné opatrenia vlády. „Napríklad nepeňažné výhody pre majiteľov elektrických áut, ako napríklad jazda v autobusových pruhoch, bezplatný vjazd do centier miest, či vyhradené miesta na parkovanie,“ doplnila. Paralelu podľa nej možno hľadať vo výstavbe mostov, diaľnic alebo železníc, ktoré sú takisto financované z verejných zdrojov.
Európsky štandard pre nabíjanie
Jednou z prekážok životaschopného rozvoja elektromobility sú neexistujúce štandardy pre nabíjaciu infraštruktúru. Návrh EK by mal práve toto zmeniť, upozorňuje Peter Ševce. V texte dokumentu sa po prvý raz definujú oficiálne štandardy pre nabíjanie, ktoré majú byť platné na území EÚ. „Ide o typ 2 (Mennekes) pre nabíjanie striedavým prúdom a Combo typ 2 pre nabíjanie jednosmerným prúdom. Toto rozhodnutie sa očakávalo, prvý krát je však sformalizované. Pre plné využitie potenciálu elektromobility stojí za zmienku aj očakávanie Európskej komisie, že každá verejná nabíjacia stanica bude mať inteligentný elektromer,“ doplnil expert ZSE.
Slovenská platforma pre elektromobilitu
Minulý rok vznikla pod záštitou ministerstva hospodárstva poradná pracovná skupina Slovenskej platformy pre elektromobilitu. Za cieľ si kladie vytvoriť komplexný systém, ktorý by viedol k reálnemu využívaniu elektrických vozidiel na Slovensku.
Členmi pracovnej skupiny sú okrem štyroch ministerstiev aj samosprávy, Zväz automobilového priemyslu (ZAP), Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), občianske združenia pôsobiace v oblasti elektromobilizmu, ako aj akademické inštitúcie.
Vznik pracovnej skupiny hodnotí pozitívne aj riaditeľ SEVA Peter Badík. Doterajšie fungovanie poradného orgánu je podľa neho produktívnym typom spolupráce. Úsilie štyroch pracovných tímov by malo vyústiť do dokumentu, ktorý bude obsahovať jasne definované ciele a návrhy konkrétnych opatrení. Stratégia pre rozvoj elektromobility v SR a jej dopad na národné hospodárstvo Slovenskej republiky by mala vyjsť do konca tohto roka.
© foto a text: energia.sk
K téme
