Čo prinesie Zelená kniha k energetike a klíme do roku 2030?
Európska komisia predložila 27.3. 2013 návrh na novú koncepciu politiky v oblasti klímy a energetiky pre rok 2030. Zelená kniha otvára verejnú konzultáciu o obsahu rámca pre rok 2030. Komisia prijala aj konzultačné oznámenie o budúcnosti v oblasti zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) v Európe, ktorého cieľom je iniciovať debatu o dostupných možnostiach, ako zabezpečiť skoré zavádzanie technológií.
„Potrebujeme čo najskôr definovať náš politický rámec pre oblasti klímy a energetiky pre rok 2030, aby sme zabezpečili náležité investície, ktoré nám umožnia dosiahnuť udržateľný rast, dostupné konkurecieschopné ceny energie a väčšiu energetickú bezpečnosť. V novom rámci sa musia zohľadniť dôsledky hospodárskej krízy, ale musí byť aj dostatočne ambiciózny, aby naplnil potrebný dlhodobý cieľ, ktorým je zníženie emisií do roku 2050 o 80-95%,“ vyhlásil Komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger.
Podľa európskej komisárky pre opatrenia na ochranu klímy Connie Hedegaardovej sa závislosť Európy od fosílnych palív pochádzajúcich z cudzích zdrojov sa každý rok zvyšuje. „Pre Európanov to znamená drahšie účty za energiu, ktoré si nemôžu dovoliť,“ dodáva. Podľa jej vyjadrenia toto riešenie nie je vhodné ani pre klímu, hospodárstvo a konkurencieschopnosť. „To je dôvod prečo sme sa rozhodli, že chceme mať v Európe do roku 2050 nízkouhlíkové hospodárstvo. Stanovili sme si ciele pre rok 2020, lenže pre väčšinu investorov je rok 2020 už za rohom. Nastal čas stanoviť ciele pre rok 2030.“
Hlavnými cieľmi rámca je znížiť emisie skleníkových plynov, zabezpečiť dodávky energie a podporovať rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť prostredníctvom špičkových technológií a nákladovo efektívneho prístupu.
Európska komisia vyhodnotila plnenie cieľov 20-20-20
EK prijala správu, ktorá hodnotí pokrok členských štátov pri dosahovaní ich cieľov na rok 2020 týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj správy o trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín spotrebovaných v EÚ.
Podľa EK od stanovenia cieľov pre rok 2020 došlo k zmenám v hospodárstve, vývoji z hľadiska cien a pokroku vo výskume a rozvoju nových technológií, ktoré vedú k výrobe nových druhov energie.
| Stanovené ciele v oblasti klímy do roku 2020 | Dosiahnuté ciele v oblasti klímy do roku 2020 |
|---|---|
| V roku 2011 boli emisie skleníkových plynov na území EÚ o 16 % nižšie ako v roku 1990 V roku 2010 bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie 12,7 %, pričom v roku 2005 to bolo 8,5 %. Spotreba primárnej energie dosiahla vrchol v rokoch 2005/2006 a pohybovala sa okolo hodnoty 1.825 mil. Mtoe. Odvtedy pozvoľna klesá a v roku 2011 sa ustálila na hodnote 1 730 Mtoe. |
OZE sa na hrubej konečnej spotrebe súhrnne za krajiny EÚ podieľalo 13,4%. V porovnaní s rokom 2010 ide o 0,9 % nárast. Zvýšenie podielu OZE v 27 členských krajinách EÚ možno vysvetliť kombináciou mierne zvýšenej hrubej konečnej spotrebe energie z OZE, ktorá dosiahla úroveň 151,1 mil. Mtoe (ton ropného ekvivalentu) v porovnaní s 148,6 Mtoe v roku 2010, a významným poklesom celkovej hrubej konečnej spotreby energie na 1.126,6 Mtoe v roku 2011 proti 1.184,6 Mtoe v roku 2010.
Výroba energie z OZE sa medziročne o 1,7% ( +2,5 Mtoe), zatiaľ čo celková hrubá konečná spotreba energie sa znížila o 4,9% (-58,0 Mtoe). Tento dôležitý pokles je dôsledkom spomalenia ekonomickej aktivity a mimoriadne miernej zimy v Európe, ktorý znižoval potrebu vykurovania.
| Krajina | Rok 2010 | Rok 2011 | Cieľ 2020 |
|---|---|---|---|
| Švédsko | 48,1 % | 47,6 % | 49 % |
| Litva | 32,6 % | 33,1 % | 40 % |
| Fínsko | 31,9 % | 33,0 % | 38 % |
| Rakúsko | 30,7 % | 30,9 % | 34 % |
| Portugalsko | 24,5 % | 26,8 % | 31 % |
| Estónsko | 24,7 % | 25,6 % | 25 % |
| Rumunsko | 23,8 % | 24,1 % | 24 % |
| Dánsko | 22,1 % | 23,5 % | 30 % |
| Slovinsko | 19,2 % | 18,5 % | 25 % |
| Lotyšsko | 19,7 % | 18,3 % | 23 % |
| Španielsko | 13,6 % | 15,1 % | 20 % |
| Francúzsko | 13,1 % | 13,3 % | 23 % |
| Bulharsko | 12,8 % | 12,8 % | 16 % |
| Nemecko | 10,9 % | 12,3 % | 18% |
| Grécko | 9,2 % | 11,2 % | 18 % |
| Taliansko | 9,9 % | 11,2 % | 17 % |
| Poľsko | 9,6 % | 10,3 % | 15 % |
| Česká republika | 9,2 % | 10,4 % | 13 % |
| Slovensko | 9,8 % | 9,5 % | 14 % |
| Maďarsko | 8,7 % | 8,2 % | 13 % |
| Írsko | 5,5 % | 6,1 % | 16 % |
| Cyprus | 5,5 % | 6,0 % | 13 % |
| Belgicko | 5,0 % | 5,6 % | 13 % |
| Holandsko | 3,7 % | 4,4 % | 14 % |
| Veľká Británia | 3,3 % | 3,8 % | 15 % |
| Luxembursko | 2,9 % | 2,8 % | 11 % |
| Malta | 0,1 % | 0,4 % | 10 % |
| EÚ | 12,2 % | 13,4 % | 20 % |
Podiel energie z OZE na hrubej spotrebe elektriny v krajinách EÚ v roku 2010 a 2011
Zdroj: EurObserv’ER
Bude energetika do roku 2050 s vyšším podielom OZE?
V scenároch predložených v pláne postupu v energetike do roku 2050 a pláne prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa uvádza, že:
- emisie skleníkových plynov v EÚ je potrebné znížiť o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, aby sa podarilo dosiahnuť zníženie skleníkových plynov o 80 – 95 % do roku 2050. V prípade je cieľom udržať globálne otepľovanie pod hodnotou 2 °C,
- vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšenie energetickej účinnosti, zlepšenie energetickej infraštruktúry,
- podľa prognóz investície do energetického systému spôsobia do roku 2030 zvýšenie cien energií.
Verejná konzultácia o obsahu rámca potrvá do 2. júla. Na základe názorov členských štátov, inštitúcií EÚ a zainteresovaných strán plánuje Komisia predložiť rámec pre rok 2030 pre politiky v oblasti klímy a energetiky do konca tohto roka.
(c) energia.sk/li
K téme
