Víťaz Temelína bude víťazom východoeurópskeho trhu

Na úvod: na slovenskom trhu podnikáte približne 12 mesiacov a vediete malú konzultačnú spoločnosť zameriavajúcu sa i na energetiku. Ako z podnikateľského hľadiska hodnotíte prvý rok na Slovensku?

Predovšetkým by som chcel povedať, že nie som na trhu úplne nový. Analyzujem ho od roku 2007. Môj vstup na Slovensko je spojený s rokom 1998 a multifunkčným simulátorom reaktoru VVER-440 v Trnave. Aktuálne presídlenie sa sem bolo pre mňa logickým dôsledkom predošlého pôsobenia v spoločnosti AREVA. Z môjho pohľadu to bol krok v správnom čase a nezávislý od Fukušimy; rozhodol som sa ešte pred touto tragédiou.

Trh ako taký je ovplyvnený medzinárodným prostredím a jeho vplyvmi. Jedným z nich je finančný kolaps z roku 2008 a následná hospodárska kríza, ktorá zasiahla Slovensko v roku 2011. Ďalším je nemecké rozhodnutie o zbavení sa energie z jadra. Tieto vplyvy pozorujem aj vo svojom podnikaní. Ďalej je dôležité, že Slovensko už viac nie je zdanlivo nízkonákladovou ekonomikou, z čoho by mohol „západ“ a časť Európskej únie ťažiť. Je dobré, že Slovensko má svoju vlastnú technickú expertízu.

Môj prvý rok v samostatnom podnikaní bol náročný, ako to už pri nových firmách býva. Nazývam ho „rokom nula“. Príjmy sú pomerne nízke, ale budúci vývoj sľubný.

Spomenuli ste, že rozhodnutie začať podnikať na Slovensku ste nespravili kvôli Fukušime. Prečo práve táto poznámka?

Bola to častá otázka na konferenciách a z radov mojich klientov a potenciálnych partnerov. Na Slovensko som prišiel v čase, kedy Nemecko zastavovalo prvé jadrové elektrárne. Je to však len otázka časovej zhody, nie odpoveď na otázku „prečo?“. Už dva alebo tri roky predtým som v AREVA navrhoval posilniť našu prítomnosť na tomto trhu, a nie sa iba zameriavať na časť I&C a elektrické systémy v projekte dokončenia jadrovej elektrárne v Mochovciach. Firme som navrhoval vytvorenie širšieho obchodného zastúpenia. Vzhľadom na to, že sa to nerealizovalo tak, ako som pokladal za nevyhnutné, rozhodol som sa ísť vlastnou cestou.

Môžete priblížiť, čo bolo náplňou vašej predošlej práce v AREVA?

V podstate som mal v AREVA dve hlavné úlohy, resp. oblasti pôsobnosti. Prvou bolo školiace centrum pre personál obsluhujúci elektrárne, ktoré fungovalo pod jadrovou divíziou, ale zameriavalo sa globálne na elektrárne ako také, vrátane fosílnych. To bolo v 90-tych rokoch, počas ktorých na nemeckom trhu dochádzalo k dramatickému poklesu činnosti školiaceho centra. Preto sme naše oddelenie v rámci prípravy na prichádzajúci útlm reštrukturalizovali. Reštrukturalizácia bola mojou prvou veľkou aktivitou, ktorej som venoval 7 rokov. Výsledkom bolo, že výsledok sme zvýšili z pôvodných mínus 30 % na plus 26 %. Potom, ako Francúzsko získalo väčšinu v jadrovej divízii firmy (v tom čase sa volala Framatome ANP), som sa stal zodpovedným človekom za marketing v Rusku, neskôr tiež v Českej republike a na Slovensku. Súčasne som realizoval projekty na Ukrajine.

Ako by ste ako odborník zhodnotili situáciu ohľadom dostavby jadrovej elektrárne v Mochovciach? Práce na 3. a 4. bloku už teraz meškajú. Na druhej strane, žiaden projekt výstavby jadrovej elektrárne na svete sa nedokončil v pôvodnom termíne

Nepovedal by som, že v tomto prípade ide o typický príklad výstavby jadrovej elektrárne. Je to projekt, ktorý sa dokončieva. Dva bloky boli zakonzervované približne po dobu 20 rokov a teda i dokumentácia, ktorá sa pred 20 rokmi vytvorila, nedosahovala štandardy a kvalitu, aké sa vyžadujú dnes. Preto bolo možné očakávať i prekvapenia. To je jeden aspekt, druhým je proces dokončovania ako taký. V oblasti obstarávania sa zvolil prístup kladenia dôrazu na náklady, projekt sa spustil a konzorciá dodávateľov pre jadrový a konvenčný ostrov sa vytvárali v niekoľkých krokoch. Toto trvalo oveľa dlhšia ako sa očakávalo, a to je hlavným dôvodom pre meškanie. K meškaniu síce prispeli i technické problémy, nie však v rozsahu roka a pol.

Na základe vašich odborných skúseností, aký termín spustenia očakávate?

Nemám podrobné informácie, ale moje osobné očakávanie je 2014, pre štvrtý blok možno 2015.

Slovenská spoločnosť JAVYS a český koncern ČEZ vytvorili spoločnú firmu JESS. Jej cieľom je pripraviť projekt a neskôr i postaviť nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice. Čo si myslíte o vízii mať ďalšiu jadrovú elektráreň na malom slovenskom trhu?

Projekt v Jaslovských Bohuniciach je nevyhnutný.

Nevyhnutný?

Ak sa pozriete na predpovede energetickej spotreby, ktoré sa spomínajú v Stratégii energetickej bezpečnosti prijatej v roku 2008, Slovensko sa zmenilo z vývozcu elektriny na dovozcu. Dokonca aj keď vezmete do úvahy súčasný hospodársky útlm v Európe, na strane produkcie elektriny na Slovensku bude výpadok. Dva bloky (V1) sa zatvorili v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ, čo predstavuje stratu necelých tisíc megawattov elektrického inštalovaného výkonu. Existujúce bloky v Jaslovských Bohuniciach (V2) majú životnosť obmedzenú maximálne do roku 2030. Preto je potrebná aspoň kapacita, ktorá ich nahradí. V prípade Mochoviec 3 a 4 možno očakávať, že sa budú prevádzkovať približne 30 – 40 rokov a Mochovce 1 a 2 sú o 15 rokov staršie, takže majú pred sebou ešte 20 – 25 rokov. Je potrebný inštalovaný elektrický výkon, ktorý bude generovať základné pásmo, čo dokáže spoľahlivo jadro. Jadrová energia, na rozdiel od fosílnej, je veľmi nezávislá od vývoja ceny paliva. Elektrárne spaľujúce zemný plyn závisia od volatility cien paliva až na 95 %.

OECD publikovala odhad o očakávaných cenách elektriny v závislosti od použitej technológie, ktorý prepočítala s ohľadom na celý životný cyklus elektrárne. Vyplýva z neho, že zatiaľ čo priemerná výrobná cena elektriny z jadrovej elektrárne je z väčšiny tvorená úvodnými investičnými nákladmi, cenu elektriny povedzme z fosílneho zdroja tvoria predovšetkým náklady na palivo. V konečnom dôsledku sú však ceny elektriny z jednotlivých rozvinutých technológií viac alebo menej porovnateľné a konkurencieschopné

Nepovedal by som. Cena elektriny z fosílneho zdroja v sebe spravidla nezahŕňa náklady na vyraďovanie a likvidáciu zdroja. Cena elektriny z jadra sa kalkuluje aj s ich započítaním, čo je prvá vec. Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá najmä v čase hospodárskej krízy, je možnosť spoľahnúť sa na pomerne stabilnú úroveň ceny vyrobenej elektriny po niekoľko desiatok rokov. So zemným plynom je to iné; nik nedokáže predpovedať, koľko budú plyn a ropa stáť o niekoľko desiatok rokov. Môže to byť aj 5-násobne viac ako dnes.

Kalkulácia OECD však nie je taká pesimistická, pokiaľ ide o využitie iných technológií ako jadro

Ak máte elektráreň s vysokou účinnosťou, dokážete vyrábať elektrinu za fixné náklady počas veľmi dlhej doby. To vám dáva záruku vrátenia investície. V prípade plynovej elektrárne túto záruku nemáte, pretože nepoznáte nielen cenu, za akú budete elektrinu predávať, ale nepoznáte cenu, za akú budete nakupovať zemný plyn. Z pohľadu investora ide o oveľa vyššiu mieru neistoty ako v prípade jadrovej elektrárne.

Témou, o ktorej sa tiež diskutuje veľmi intenzívne, je i zámer ťažiť uránovú rudu na východnom Slovensku. Máte o tomto projekte bližšie informácie a viete napríklad zhodnotiť, či je kvalita tamojšieho ložiska naozaj svetovej kvality?

Podľa toho, čo som počul, kvalita uránovej rudy na východnom Slovensku je dostatočne vysoká pre to, aby sa ložisko preskúmalo. To vzbudilo záujem v radoch viacerých firiem, medzi nimi i v AREVA. Mať takýto zdroj vám dáva veľkú výhodu a predstavuje tiež bezpečnosť z hľadiska dlhodobého plánovania využívania energetických zdrojov.

Prečo myslíte, že ide aj o výhodu z pohľadu energetickej bezpečnosti? Ťažba je jedna aktivita, obchod s uránovou rudou je druhá vec a spracovanie rudy a výroba paliva je úplne iný biznis. Neexistuje predsa záruka, že uránová ruda vyťažená na Slovensku sa bude vo forme paliva využívať v jadrových reaktoroch na Slovensku

Ak sa pozeráme na obchodovanie s uránom a uránovou rudou, isté obmedzenia ustanovuje legislatíva. Na druhej strane, tiež je tu príležitosť napríklad pre rôzne firmy v oblasti obohacovania a výroby paliva na oboch stranách – v Rusku a v Európe. Pre obe strany to môže byť spôsob, ako diverzifikovať produkciu paliva. To môže byť lákavé pre veľkých hráčov v jadrovom sektore.

Myslíte si teda, že by mohla existovať možnosť, že by sa napríklad na Slovensku vybudoval závod na obohacovanie uránu?

Je príliš skoro na to odpovedať. Ťažba je jedna vec a vybudovanie závodu na obohacovanie uránu je iná. Bola by to veľká investícia, ale na druhej strane by umožnila zásobovanie jadrových elektrární na Slovenku palivom na ďalšie desaťročia, 30 – 40 a možno i 50 rokov. Pri použití nových technológií by to mohlo byť i dlhšie.

Stále ste ale neodpovedali na otázku, z akého pohľadu by mohla ťažba uránovej rudy na východnom Slovensku predstavovať potenciálnu výhodu pre jadrové elektrárne na Slovensku

Ak sa pozrieme na obchodovanie, tak je to veľmi jednoduché a je veľa spôsobov, ako to zrealizovať. Ak spolupracujete so závodom na obohacovanie uránu, môžete sa venovať objavovaniu nových nálezísk a môžete vzájomne tieto aktivity kombinovať, povedzme podielmi vo firmách. Existuje mnoho možných kombinácií. V niektorých krajinách to tak už funguje, takže prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku alebo kdekoľvek inde v EÚ?

Hovorili sme o dokončení jadrovej elektrárne v Mochovciach. V Českej republike sa bude onedlho realizovať výstavba ďalších blokov v jadrovej elektrárni Temelín. V tomto smere sa diskutuje o mnohých otázkach, medzi nimi napríklad o vylúčení AREVA z verejnej súťaže

V prvom rade, rozhodnutie o vylúčení jedného z troch najväčších hráčov, ktorý je najväčším európskym hráčom, znamená pre európske jadrové ambície istú nevýhodu. Z môjho pohľadu to bolo pomerne neočakávané, i keď sa isté náznaky objavili už pred samotným rozhodnutím. Prítomnosť AREVA na Slovensku a v Českej republike a jej zapojenie sa do priemyselného a politického dialógu o Temelíne neboli dostatočné z pohľadu marketingovej stratégie. AREVA stavia jadrové bloky po celom svete, čo znamená, že je v tomto priemysle silne zaangažovaná a je priemyselnou mocnosťou. Jej účasť na tendri mala odrážať prítomnosť na všetkých úrovniach – od verejnej až po priemyselnú. Jednoducho to nemôže končiť iba prezentáciami. Ľudia a politici musia vnímať angažovanosť a skutočnú rolu firmy v krajine.

Prítomnosť v oboch krajinách, v Českej i Slovenskej republike, bolo náročné manažovať. Bol za tým obrovský komunikačný problém – nielen medzi českou stranou a AREVA, ale aj vo vnútri AREVA. Podľa mojich posledných informácií, východná Európa je obchodným regiónom pre nemeckú časť firmy. Aktivity v oblasti výstavby nových zdrojov sú však výkonne pod manažmentom, obchodnými a marketingovými oddeleniami v Paríži. Takže otázka znie: konajú ruka v ruke? Nemusí to tak byť. Dialóg sa ukázal ako slabý a preto sa dalo očakávať, že iný konkurent sa chytí príležitosti a využije ju. A to je to, čo sa i stalo.

Takže za slabou pozíciou AREVA vidíte nedostatočnú koordináciu medzi francúzskou a nemeckou časťou firmy?

Možno áno. Pre výhru v tendroch na výstavbu nových zdrojov sú popri projektových divíziách dôležité i obchodné oddelenia jednotlivých ďalších oddelení, a tu trpí manažment procesov (AREVA – pozn.) istou neefektívnosťou. Víťazný projekt na výstavbu nového zdroja sa za bežných okolností pripravuje aj prítomnosťou ďalších obchodných jednotiek na trhu, medzi nimi napríklad jadrových služieb alebo jadrového inžinieringu, ktoré majú svoje vlastné obchodné oddelenia, oddelené od obchodného oddelenia výstavby nových zdrojov alebo ďalších projektantských zdrojov…

Poďme sa baviť viac o AREVA. Ako by ste zhodnotili pozíciu tejto firmy na stredoeurópskom a východoeurópskom trhu, ktorý sa tradične považuje za ruský? Na západe je AREVA gigant, tu skôr trpaslík, ktorý zaostáva predovšetkým za ruskou štátnou korporáciou Rosatom, ktorá je v ostatnom období čoraz aktívnejšia

Z ruského uhla pohľadu ide o tradičný trh. Ak sa pozriete na rozloženie ruských VVER a RBMK jadrových elektrární, sú tu tri okruhy: od regiónu Nižný Novgorod a vonkajší prechádza regiónmi EÚ.

Nová politická situácia, ktorá vznikla pred viac ako 20 rokmi, a rozšírenie EÚ pred niekoľkými rokmi zásadne zmenili pozície na trhu. EÚ sa dnes nachádza blízko ruskej hranice, oddeľuje ju iba Bielorusko a Ukrajina. Niekdajší ruský trh je dnes i európskym trhom. Takže trh by mali obslúžiť európske i ruské firmy, to je prirodzené – nesnažím sa vylučovať niekdajšieho dodávateľa.

V tomto hrá kľúčovú rolu Temelín. Z môjho uhla pohľadu, víťaz temelínskeho tendra bude víťazom na východoeurópskom trhu. Boli tu dva projekty dokončenia jadrovej elektrárne. Jeden je na Slovensku, Mochovce 3 a 4, a druhý bola bulharská jadrová elektráreň Belene, ktorá je dnes mŕtvym projektom. Keď sa pozerám na Belene dôkladne, mohla to byť nová elektráreň, pretože o dokončenie v pravom zmysle nikdy nešlo. Od počiatku to bol projekt novej stavby. Ostatné projekty vo východnej Európe sú projektmi výstavby nových elektrární, nie projekty dostavby. Čo AREVA vo východnej Európe premeškala, bolo posunutie sa od projektov dostavby, kde sa poskytujú najmä I&C a elektrické systémy, k trhu s novými stavbami.  Ponuka bola honosná, ale vytváranie pozície na trhu slabé.

Nie je očakávanie, že sa po Fukušime budú stavať nové jadrové elektrárne, pomerne optimistické? Je realistické, že budeme mať v budúcnosti niekoľko nových jadrových zdrojov?

Samozrejme, že je to realistické.

V akom časovom horizonte teda predpokladáte, že sa politické vnímanie jadrovej energetiky zmení? Pýtam sa preto, lebo rozhodovanie o využívaní jadra je predovšetkým politickou otázkou

Vo všeobecnosti, z pohľadu výstavby nových jadrových elektrární alebo tiež veľkých infraštruktúrnych projektov, najväčším problémom nie je Fukušima. Ak sa pozrieme na krajiny a politiky, ktoré pristupujú k tejto otázke racionálne, Fukušima má iba veľmi malý vplyv, zvlášť v Európe. V dôsledku Fukušimy sa zrealizovali tzv. záťažové testy a definovali sa niektoré požiadavky na bezpečnosť, ktoré majú vplyv na už existujúce jadrové zariadenia. Ale na elektrárne generácie III+ veľký vplyv nemajú. Ak sa pozriete na dizajn a úroveň bezpečnosti Gen III+, požiadavky vyplývajúce zo záťažových testov sa do tohto dizajnu zahrnuli už pred viac ako 10 rokmi. Preto nevidím veľký vplyv Fukušimy, pokiaľ ide o licencovanie a realizáciu takýchto nových projektov.

Toto je ale technický pohľad na vec. Čo ten politický? Predovšetkým nemeckí politici sú v otázke jadra veľmi citliví

Nemecko je len jednou z 27 krajín EÚ. Možno najmocnejšou, pokiaľ ide o hospodársku silu, ale i pre Nemecko platia obmedzenia. Z pohľadu jadrových elektrární a veľkých infraštruktúrnych projektov je najväčším problémom finančná kríza, nie Fukušima: ako presvedčiť investorov a banky, aby peniaze dlhodobo investovali do infraštruktúry? Myslím, že práve dnes je správny čas pre takéto investície. Prečo? Od prepuknutia krízy v roku 2008 obrovské množstvo peňazí vo svete stratilo svoju hodnotu. Takzvaná „kríza eura“ vo svojej podstate krízou eura nie je. Je to útok na najsilnejšiu menu vo svete. Ak sa peniaze oslabia, stratí sa hodnota.

Existujú len dva spôsoby, ako opätovne vytvoriť ich hodnotu. Jedným je presunutie dlhov na niekoho iného, čoho sme v súčasnosti všade naokolo svedkami. Druhým spôsobom je vytvorenie hodnoty peňazí tým, že sa investujú rozumným spôsobom do projektov, ktoré hodnotu vytvárajú; napríklad do obrovských infraštruktúrnych projektov, ktoré dokážu zarábať po desiatky rokov. To môže pomôcť tiež bankám. Kľúčovým bodom je ale presvedčenie investorov o tom, aby peniaze investovali práve teraz.

Je to pekná vyhliadka, ale na druhej strane, jadrová elektráreň je investíciou na desaťročia, pričom pridanú hodnotu generuje len do momentu, pokiaľ v jej prevádzke nenastane vážny problém. Ak si predstavíme podobný kolaps ako vo Fukušime, všetka hodnota sa okamžite stráca a elektráreň začína byť zdrojom obrovského dlhu. Nie je preto dobré mať na pamäti nielen pridanú hodnotu, ale i riziká?

Predovšetkým treba povedať, že riziká jadrovej energetiky nie sú nulové. Rovnako však nie sú nulové ani riziká ostatných technológií.

Ak má vážne problémy elektráreň spaľujúca zemný plyn, škody sú miernejšie. Ak skolabuje jadrová elektráreň, škody sú obrovské a vplyv na okolitý región je značný

Toto je pomerne rozšírený obraz. Ak sa pozrieme na nehodu vo Fukušime z pohľadu jadrovej technológie ako takej, počet úmrtí sú „dve“. Desiatky tisíc ľudí ale zahynuli v dôsledku vĺn tsunami. Preto ide skôr o politicky vykonštruovanú a zmanipulovanú interpretáciu. Riziko iných technológií je taktiež pomerne vysoké. Pozrite sa na vodnú energetiku. Vodné diela zničili tisícky životov, dokonca o desiatky tisíc viac ako jadrové elektrárne.

Áno, jadrová energetika ako taká možno nie je tak „smrteľná“ ako ostatné. Ale napriek tomu, ak sa rádioaktívne materiály rozšíria do životného prostredia, ich vplyv je oveľa širší. A medzi dôsledky treba počítať i trvalú stratu domovov a zníženie kvality života obyvateľov, ktorí dovtedy obývali okolie takejto jadrovej elektrárne

Ešte raz, čo bolo príčinou nehody vo Fukušime? Zdroj by som videl v ľudskej povahe. Nemôžeme ovplyvniť planétu, ale dokážeme ovplyvniť svoj prístup k technológiám. Jadrová katastrofa v Japonsku bola katastrofou z pohľadu dlhodobého manažmentu jadrovej technológie. V tom je tá podstata. Bola to katastrofa manažmentu v jadrovej komunite, ktorá bola navonok uzavretá. Nik mimo Japonska nemal príležitosť preniknúť a vidieť do toho, čo sa dialo v rámci jadrovej energetiky v Japonsku. Rovnako tomu bolo aj v Rusku pred dvoma desaťročiami.

Aká je záruka, že manažment bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení v Európe je výrazne lepší ako bol v Japonsku?

Najlepším príkladom sa ukazujú byť záťažové testy. Vzájomné hodnotenia sú najlepším príkladom, ako môžu spolupracovať aktéri na všetkých spoločenských úrovniach, vrátane verejných inštitúcií, priemyslu, ale súčasne i „zelených“. Všetko sa položilo na stôl a o všetkom sa podrobne diskutovalo.

Celý proces sa ale skomplikoval, keď do neho vstúpila politika. Najmä keď sa pozriete na posledné mesiace: po tom, ako boli záťažové testy a vzájomné previerky ukončené, finálna správa sa vytvárala v Bruseli a navonok prenikli a prezentovali sa len isté informácie. Transparentnosť celého procesu sa znížila. Záťažové testy ako také dali na stôl všetky informácie, každý si ich mohol na internete preštudovať a vyjadriť svoj názor. Ako sa s týmito informáciami naložilo? Stalo sa tak prevažne za zatvorenými dverami v Bruseli, čo nie je v poriadku. Záťažové testy a vzájomné hodnotenia sú vynikajúcim príkladom toho, aká je jadrová technológia bezpečná, ale len do momentu, pokiaľ sú informácie na stole a komunikujú sa otvorene.

Spomenuli ste, že niektoré procesy sa udiali v Bruseli za zatvorenými dverami. Prečo tomu tak bolo?

Toto je jeden z dôsledkov rozhodnutia Nemecka o zbavení sa energie z jadra.

Nemecko má jeden z najsilnejších hlasov v EÚ a na východoeurópskom trhu má silný hospodársky vplyv, či už priamy alebo nepriamy. Nemyslíte si, že Nemecko môže európske energetické politiky ovplyvňovať spôsobom, ktorý by mohol vyústiť v akúsi celoeurópsku „Energiewende“?

Je pravda, že Nemecko zastáva silnú pozíciu, obzvlášť pokiaľ ide o finančné scenáre v Európe. V tomto kontexte bolo rozhodnutie Nemecka v roku 2011 o „Energiewende“ najväčšou chybou. Učinili rozhodnutie bez konzultácie so svojimi susedmi a bez racionálneho posúdenia dôsledkov. Plán, ktorý predstavili obyvateľom Nemecka, bol príliš ambiciózny a zakrýval isté informácie. Výsledkom Energiewende je v skutočnosti to, že do roku 2020 a možno i po ňom bude Nemecko využívať viac fosílnych zdrojov, bude spaľovať viac uhlia a elektrinu bude i tak dovážať.

Kde je tu takzvaný zelený obrat Energiewende? Ja ho nevidím. Ak sa pozriete na fotovoltaiku, Nemecko je už nasýtené a nastáva zmena pravidiel hry. Nemecko je exportne orientovaná ekonomika a teda, ak nie je viac možné inštalovať fotovoltaiku doma za dlhodobo výhodných podmienok, tieto technológie sa umiestňujú na trhoch v iných krajinách. Každý členský štát EÚ má ale svoje možnosti, zdroje a závislosti. Ak sa správne identifikujú, je to cesta k nastaveniu ekonomiky a bezpečnosti dodávok energií.

Bezpečné dodávky energií sú rovnako a možno i viac rozhodujúce ako menová bezpečnosť. Z môjho uhla pohľadu znamenajú stabilizáciu hospodárstva a podporu hospodárskeho rozvoja krajiny. Zájdem tak ďaleko, ako zašiel František Janouch v diskusii s Andrejom Sacharovom: energia znamená garanciu slobody. Preto sa v otázkach energetiky musí každý štát rozhodnúť sám. Ak sa majú preklenúť rozdiely vo vplyvoch jednotlivých krajín v Európe, k energetickej politike treba pristupovať regionálne. Energetika je závislá na prírodných zdrojoch. Či už uránová ruda alebo slnečné svetlo, ide o prírodné zdroje. Koľko zo slnečnej energie viete využiť, závisí na geografickej oblasti a vonkajšej teplote. Potenciál vetra sa tiež regionálne líši. Teda jednotlivé regióny musia sami preskúmať, ako poskladať svoj energetický mix, čo presahuje hranice politiky. V tomto je nevyhnutný tiež i racionálny dialóg.

Preto tvrdím, že bolo zásadnou chybou Nemecka prijať rozhodnutie bez konzultácie so susedmi. Plán na rekonštrukciu, stabilizáciu a rozšírenie prenosovej sústavy a prispôsobenie trhového aspektu tomuto rozhodnutiu bol navrhnutý úplne chybne. Svedčia o tom neplánové toky elektriny, ktoré sú dôsledkom protirečenia medzi fyzikálnym a obchodným tokom elektriny.

Čo môže byť riešením tejto situácie – nová infraštruktúra pre prenos elektriny v rámci Nemecka alebo niečo iné?

Nemožno čakať, pokým si Nemecko konsoliduje svoju prenosovú infraštruktúru. Musíme žiť v realite, teda ak hovoríme o strednej a východnej Európe, musíme zabezpečiť stabilitu sústavy. To znamená prispôsobiť ju tak, aby zvládla požiadavky, ktoré sa na ňu budú klásť o ďalších 5 alebo 10 rokov. Musíme to však spraviť dnes.

Posilnenie stability sústavy znamená dodatočné investície aj pre krajiny, ktoré susedia s Nemeckom. Prevádzkovatelia prenosových sústav krajín V4 publikovali v januári 2013 už druhú štúdiu, ktorá vyzýva na rozdelenie nemecko-rakúskej obchodnej zóny. Čo teda môžu byť tie nasledujúce kroky?

Spoločná štúdia prevádzkovateľov sústav V4 je prvým krokom. V konečnom dôsledku však ide minimálne o regionálnu, ak nie dokonca o európsku otázku. Vidíme, že jedna krajina dokáže prijať rozhodnutie, ktorého dôsledky musia platiť i ostatní. Odpoveďou na súčasný problém môže byť prispôsobenie obchodnej reality fyzikálnym tokom, nie opačne. Nemci v  obchodnej realite robia niečo, čo nie je v súlade so súčasným stavom infraštruktúry.

Potom to ale predpokladá, že by si Nemecko malo priznať, že spravilo chybu. Ja osobne si neviem predstaviť takéto verejné priznanie

Nemusia to priznať. Fakty o tom hovoria veľmi hlasno.

V poriadku, ale pokiaľ nepríde prvý blackout alebo aspoň prvý vážny problém, bude to stále len v rovine diskusie. Praktický dôsledok nemeckého rozhodnutia v tejto debate stále chýba

Možno áno, i keď som mimochodom počul, že už i v Rakúsku si niektorí želajú, aby Nemecko opäť zaplo svoje jadrové elektrárne a aby tak opäť stabilizovalo sústavu. Spájanie síl a argumenty môžu byť nápomocné. Nemecko sa spolieha na svoju vlastnú silu a vplyv, pretože krajiny ako Poľsko, Slovensko, Česká republika a Maďarsko sú voči nemu v slabšom postavení, pokiaľ konajú individuálne. Ale na druhej strane majú krajiny V4 spoločne lepšiu pozíciu a treba povedať, že čelia i spoločnému problému, ktorým je stabilita sústavy.

Zhrňme našu diskusiu. Ak sa pozriete späť na témy, o ktorých sme hovorili, nevypovedajú spoločne o niečom ako spoločná energetická politika EÚ? Nemám na mysli teoretický koncept, ale energetickú politiku v praxi. Dočkáme sa niečoho takého v blízkej budúcnosti?

Áno, európska energetická politika vzniká. Nehovorím o centralizovanej politike. Zvláštnosť a sila EÚ je v jej rôznosti: 27 štátov, 27 kultúr. Toto je sila Európy. Niekedy je konanie pomalšie, než aké by bolo, ak by existovala centralizovaná politika, ale diverzita v skutočnosti znamená stabilitu a akékoľvek problémy sa zvládajú efektívnejšie. Moje odporúčanie pre európsku energetickú politiku je, aby naozaj vychádzala z rôznosti a aby stavala na energetických koridoroch, ktoré sú už identifikované a z ktorých všetky sú nadnárodné. Členské krajiny ich môžu využiť tak, aby zabezpečili, že výroba a prenos elektriny, vrátane obnoviteľných zdrojov, jadra či zemného plynu, viedli k znižovaniu CO2. V tomto kontexte energetika a súvisiace infraštruktúrne projekty v Európe môžu podporiť stabilizáciu hospodárstva rovnako ako peniaze. Energetika je rovnako dôležitá ako peniaze.

S Konstantinom E. Jacobym sa rozprával Michal Hudec (energy analytics). K. Jacoby pôsobí ako energetický konzultant vo svojej spoločnosti EEE JacobyKo, v minulosti spolupracoval s AREVA. Prepis rozhovoru v anglickom jazyku je dostupný na energyinslovakia.sk.

Foto: archív K. Jacobyho.

(c) energia.sk

K téme