Liliana Rástocká: Kto bude znášať všetky riziká v projekte ropovodu do Rakúska?
Poďme sa preto spoločne pozrieť na výročnú správu spoločnosti Transpetrol, a. s. zo dňa 31.12.2010. V časti „Iné aktíva a pasíva“ (K) v odstavci a3) sa jasne uvádza, že „Spoločnosť Transpetrol, a. s. nesie všetky riziká a náklady vzniknuté alebo spojené s odstránením ropovodu Bratislava Schwechat, ktorého výstavba sa plánuje v budúcnosti. K dátumu tejto účtovnej uzávierky nevznikli Spoločnosti žiadne záväzky na krytie rizík príp. nákladov súvisiacich s budúcim ropovodom.“ To je zatiaľ posledná verzia, nakoľko sa Spoločnosť BSP nespomína vo výročnej správe z roku 2011 a ďalšia správa z roku 2012 ešte nie je publikovaná. Podobné podmienky platia aj v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie spoločnosti BSP, ako je možné dočítať sa v tom istom odstavci.
Zaujímavý je aj odstavec a2), kde je jasne zadefinované, že „Spoločnosť (Transpetrol) sa zaviazala, že bude od roku 2004 kompenzovať výplatu dividend dcérskeho podniku BSP akcionárovi, spoločnosti OMV v prípade, že uvedený dcérsky podnik nebude schopný z akýchkoľvek dôvodov spoločnosti OMV dividendy vyplatiť…“
Takže ako to je? Ak bude nutné napokon ropovod odstrániť, či už z dôvodu havárie, likvidácie spoločnosti alebo jednoducho ukončenia spolupráce, všetky riziká a náklady bude znášať slovenská štátna akciová spoločnosť. Ak nebude spoločnosť BSP zisková, účet zase raz zaplatí len Transpetrol.
Rakúska rafinéria chce čerpať ruskú ropu, slovenská strana jej vyjde v ústrety za cenu ohrozenia zdrojov pitných vôd a to aj napriek odporúčaniu Európskej komisie, že by sa Transpetrol, a. s. mala venovať strategickým, a nie komerčným projektom, akým je práve projekt BSP (viac TU). Do výstavby investuje takmer dve tretiny, čo značne predĺži dobu návratnosti a ešte k tomu sa zaviaže niesť všetky riziká s projektom spojené. Tieto podmienky sú až podozrivo nevýhodné. Stojí nám to za výsostne optimistickú prognózu 10-ročnej návratnosti? Kto sa bude akým podielom starať o budúce rekonštrukcie a údržbu? Opäť len slovenskí daňoví poplatníci?
Keď si človek spočíta environmentálne riziká, slabú ekonomickú návratnosť a fakt, že sa nejedná o strategický projekt pre Slovensko spolu s podmienkami, ku ktorým sa slovenská strana zaviazala, zistí, že tento projekt je z každej stránky nevýhodný.
Liliana Rástocká
Autorka je podpredsedníčkou OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov. Je tiež študentkou medzinárodného programu Environmental sciences na Universität Wien (MSc.).
(c) energia.sk
K téme
