Vydávanie oprávnení na geologický prieskum sa má zjednodušiť
Vydávanie oprávnení na vykonanie geologického prieskumu sa má zjednodušiť. Ministerstvo životného prostredia chce novelou geologického zákona okresať kompetencie samospráv a obcí v tejto otázke. Po novom by mohlo príslušné ministerstvo určiť prieskumné územie bez stanoviska samosprávy. Obciam a samosprávam sa tak obmedzí právo veta. „Návrh zákona reaguje na princípy surovinovej politiky Európskej únie a programové vyhlásenie vlády. Práve štát ako vlastník nerastného bohatstva by mal zabezpečiť podporu ložiskového geologického prieskumu buď z vlastných zdrojov, čo je v súčasnosti zrejme nereálne, alebo vytvárať také legislatívne podmienky, aby sa zvýšila ochota najmä podnikateľských subjektov vkladať investície do geologického prieskumu,“ zdôvodnil svoje kroky rezort životného prostredia.
Podľa ministerstva samotný geologický prieskum je činnosť dočasná a nemusí z hľadiska zásahu do územia a postavenia územnej samosprávy nič znamenať. „Až realizáciou geologického prieskumu sa zistí, či bol pozitívny alebo negatívny, a len v prípade pozitívneho výsledku má držiteľ prieskumného územia na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov do šiestich mesiacov po posúdení a schválení záverečnej správy ministerstvom prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru podľa banského zákona,“ dodal rezort životného prostredia, podľa ktorého banský zákon obsahuje právne nástroje na to, aby obec a samosprávny kraj svoje názory v právne relevantnej forme v príslušných konaniach presadzovali.
Na novelu geologického zákona už rozhorčene reagovali „zelení“ aktivisti. Podľa organizácie Greenpeace ministerstvo sa snaží novelou odňať samosprávam kompetencie týkajúce sa prieskumných území najmä pre výskyt rádioaktívnych nerastov na Slovensku a ich možnej ťažby v budúcnosti. „Veľmi zjednodušene povedané novela geologického zákona chce odňať kompetencie dnes garantované zákonom, ktoré dávajú dotknutým obciam a mestám právo zamietnuť návrh na určenie uránového prieskumného územia. Samosprávy dnes môžu odmietnuť vyhlásenie prieskumného územia na rádioaktívne nerasty, ak je navrhovaná aktivita v rozpore s cieľmi a prioritami ich programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja,“ uviedol právnik aktivistov Jozech Šuchta. Enviro rezort sa podľa aktivistov postavil na stranu ťažiarov. „Geologická sekcia ministerstva sa rozhodla stáť na strane investorov, ktorí chcú skúmať a neskôr ťažiť slovenský urán,“ konštatoval riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
Slovensko má pri Košiciach jedno z najhodnotnejších ložísk uránu na svete. Naša krajina by tak mohla vďaka ťažbe uránu v lokalite Kurišková v budúcnosti čiastočne znížiť svoju závislosť na ruskom jadrovom palive. Slovensko by totiž mohlo po vzore Českej republiky dodávať vyťažený urán ruskej spoločnosti TVEL, ktorá by slovenským atómovým elektrárňam na oplátku dodávala jadrové palivo za znížené cenu. Podľa predbežnej štúdie uskutočniteľnosti v lokalite sa nachádzajú zásoby uránovej rudy s vysokým obsahom uránu a odhad prevádzkových nákladov je na relatívne nízkej úrovni.
Kanadská spoločnosť European Uranium Resources ltd., ktorá je držiteľom prieskumného územia v lokalite Kurišková, už podpísala s Ministerstvom hospodárstva SR (MH) memorandum o porozumení. To stanovuje podmienky, za ktorých firma European Uranium Resources môže so štátom spolupracovať v rozvíjaní projektu Kurišková. Spoločnosť European Uranium Resources na základe memoranda vyhotoví štúdiu uskutočniteľnosti a štúdiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Štúdie by mali dať odpovede na základné otázky, či je možné ložisko uránovej rudy Kurišková rozvíjať a využívať ako environmentálne a ekonomicky udržateľný úspešný projekt. Spoločnosť sa so štátom dohodla, že pokiaľ štúdie prinesú pozitívne ukazovatele, tak projekt Kurišková sa môže v súlade s Energetickou stratégiou SR realizovať.
Pokiaľ sa bude projekt realizovať, mala by sa znížiť energetická závislosť Slovenska a vytvorilo by sa 880 nových pracovných miest. Počiatočná investícia do projektu sa pohybuje na úrovni 225 mil. USD. Prípadné využitie uránového projektu Kurišková by mohlo poskytnúť Slovenskej republike bezpečný zdroj uránu približne na 30 rokov pri úrovni spotreby, aká je v súčasnosti. Predbežná štúdia uskutočniteľnosti vypracovaná spoločnosťou Tetra Tech, Inc. naznačuje, že projekt uránového ložiska Kurišková má potenciál, aby bol realizovaný ako podzemná banská prevádzka využívajúca najlepšie dostupné technológie s minimálnym vplyvom na životné prostredie a zároveň môže produkovať urán s vysokou efektivitou dosahujúcou svetové parametre. Podľa tejto štúdie sa urán pri Košiciach bude ťažiť v podzemnej bani s minimálnym prejavom na povrchu a urán môže byť extrahovaný pri použití zásaditého procesu, a nie kyselinového, ako sa obávajú „zelení“
Zdroj: © SITA
K téme
