Akú certifikáciu potrebuje SEPS?

Právny základ pre povinnosť certifikácie

Odpoveď na otázku, prečo musela SEPS zažiadať o certifikáciu, leží primárne v európskej smernici 2009/72/ES, ktorá definuje pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou. Táto smernica patrí do tzv. 3. energetického / liberalizačného balíčka. Jej ustanovenia sa prevzali do slovenskej legislatívy Zákonom č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach a Zákonom č. 251/2012 o energetike, ktoré vstúpili do platnosti 1. septembra 2012. Zákon o regulácii hovorí, že o certifikácii rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

V predmetnej smernici EÚ sa v Kapitole IV (články 9 – 16) definujú pravidlá pre prevádzku prenosových sústav. O certifikácii hovorí článok 10, pričom okrem definovanie niekoľkých procesných úkonov sa odvoláva i na európske nariadenie č. 714/2009 (nariadenie o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny) – konkrétne na článok 3 „Certifikácia prevádzkovateľov prenosových sústav“, ktorý definuje kompetencie Európskej komisie v tomto procese.

Čo je a ako prebieha certifikácia TSO

Veľmi zjednodušene,  certifikácia prevádzkovateľa prenosovej sústavy (TSO) je proces posúdenia a zhodnotenia, či daný subjekt, ktorý o certifikáciu požiadal (spravidla ide o subjekty, ktoré prenosovú sústavu vlastnia), spĺňa podmienky, ktoré sa naň kladú v zmysle smernice 2009/72/ES.

Certifikácia prebieha podľa európskej legislatívy nasledovne:

• prevádzkovateľa prenosovej sústavy certifikuje národný regulačný orgán (v prípade Slovenska je to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – ÚRSO),
• národný regulačný orgán v procese certifikácie spravidla vyhovie prípadným stanoviskám a požiadavkám Európskej komisie,
• regulačný orgán musí vo veci certifikácie rozhodnúť do štyroch mesiacov odo dňa, kedy mu bola doručená žiadosť / oznámenie od samotného subjektu alebo od Európskej komisie, a informovať o rozhodnutí Európsku komisiu (ak regulačný orgán certifikáciu výslovne nezamietne, po uplynutí 4 mesiacov sa považuje za udelenú a regulátor o tom musí opäť informovať Európsku komisiu),
• ak subjekt certifikáciu získa, daný členský štát (v prípade SR tento úkon vykoná v mene štátu Ministerstvo hospodárstva SR) ho schváli a určí za prevádzkovateľa prenosovej sústavy,
• určenie prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa oznámi Európskej komisii a oficiálne sa uverejní v Úradnom vestníku EÚ (opäť je zodpovedné MH SR).

Slovenský zákon o regulácii v duchu smernice definuje certifikáciu ako „konanie, v ktorom úrad (ÚRSO – pozn.) zisťuje“, či sú splnené príslušné podmienky pre vlastnícke oddelenie a nezávislosť TSO, ako ich do slovenskej legislatívy zo smernice transponuje zákon o energetike.

Certifikáciu možno dodatočne prehodnotiť

Ak TSO certifikáciu získa, neznamená to, že nemusí ďalej dodržiavať pravidlá pre prevádzku prenosovej sústavy podľa smernice EÚ. Regulačný úrad má právo certifikáciu prehodnotiť, pričom tento proces začína z vlastného podnetu, ak sa dozvie alebo sa začne domnievať, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy porušuje ustanovenia článku 9 smernice, ktoré (zjednodušene) hovoria o vplyve vlastníckej štruktúry na rozhodovanie prevádzkovateľa sústavy. V tomto smere sa má na mysli predovšetkým vlastnícke oddelenie a úplná nezávislosť prevádzkovateľa sústavy od subjektov, ktoré podnikajú v oblasti výroby alebo dodávky elektrickej energie.

Proces prehodnotenia certifikácie sa môže začať i v prípade, ak o to požiada Európska komisia v odôvodnenom stanovisku. V tomto smere je dôležité upozorniť, že okrem národného regulačného orgánu má i Európska komisia právomoc priamo od TSO vyžiadať si všetky informácie, ktoré sú relevantné k posúdeniu, či sú splnené podmienky, ako ich definuje smernica EÚ.

V prípade SEPS by malo ísť o formálny úkon

Model vlastníckeho oddelenia (OU – Ownership Unbundling) sa na Slovensku de facto uplatňoval už od založenia spoločnosti SEPS, a.s. v roku 2002. Firma bola založená ako štátna akciová spoločnosť, v ktorej 100 % akcií vlastnil Fond národného majetku, ktorý bol súčasne i vykonávateľom akcionárskych práv. Na základe uznesenia vlády SR č. 481 zo dňa 19. septembra 2012 sa následne v októbri 2012 uskutočnil bezodplatný prevod zaknihovaných akcií SEPS, a.s. z FNM na Slovenskú republiku ako jediného akcionára, v mene ktorej vykonáva akcionárske práva od 2. októbra 2012 Ministerstvo financií SR.

Prevod akcií a akcionárskych práv vyplynul práve z požiadaviek vyššie spomenutej smernice EÚ. Fond národného majetku totiž vykonáva akcionárske práva napríklad aj v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorá podniká v oblasti výroby elektriny alebo v spoločnostiach Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, v ktorých vlastní štát prostredníctvom FNM 51 % akcií.

Vzhľadom na to, že do výkonných pozícií vo Fonde národného majetku sa nominujú jednotlivci na základe politickej nominácie a súčasne i pozícia ministra financií, ktorý zodpovedá za chod Ministerstva financií SR, je politickou nomináciou, prirodzenou otázkou môže byť, aký praktický vplyv má alebo nemá presun akcionárskych práv z FNM na MF SR.

Z právneho hľadiska je však určujúce, že takýmto krokom sa dosiahlo splnenie podmienok smernice EÚ (a príslušných energetických zákonov SR) o vlastníckom oddelení a nezávislosti TSO. Z hľadiska praxe je potrebné tiež pripomenúť, že vo vymenovaných čiastočne štátnych firmách, ktoré podnikajú v oblasti výroby alebo dodávky elektriny, sú manažérske právomoci (väčšina v predstavenstve) v rukách zahraničných akcionárov, ktorí sú nezávislí a konajú nezávisle od SR i slovenskej vlády. Dôležitou informáciou tiež je, že nie je známe, že by SEPS, a.s. v minulosti, kedy akcionárske právomoci vykonával FNM, zneužívala svoje postavenie prirodzeného monopolu s cieľom neprimerane zvýhodňovať účastníkov trhu s elektrinou s účasťou štátu voči iným účastníkom trhu, resp. že by takto SEPS konala pod vplyvom FNM. Ak sa v minulosti objavili diskusie o možnom zneužití postavenia na trhu, týkali sa predovšetkým výšky marží, čo súvisí s cenovou reguláciou, ktorá je v pôsobnosti ÚRSO.

Zákon č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetví v problematike certifikácie konštatuje, že regulačný úrad „vydá rozhodnutie o udelení certifikácie, ak prevádzkovateľ prenosovej sústavy (..) preukáže, že spĺňa podmienky (..) Rozhodnutie o udelení certifikácie úrad po nadobudnutí právoplatnosti bezodkladne oznámi ministerstvu“. Pre doplnenie, pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia sa vyžaduje jeho doručenie Európskej komisii.

Slovenská legislatíva pre vydanie certifikácie TSO vyžaduje iba preukázanie splnenia podmienok. S tým by SEPS, a.s. (najmä po minuloročnom presune akcionárskych práv pod MF SR) nemala mať formálne ani prakticky problém a certifikácia by tak mala byť na jednej strane z hľadiska legislatívy kľúčovým, ale súčasne povahou administratívnym úkonom.

Text publikujeme v spolupráci s energy analytics, s.r.o.

(c) energia.sk

K téme