Andrej Juris: Rozvoj smart grids na Slovensku musí vychádzať z potrieb siete
Energetická cestovná mapa EÚ do roku 2050 očakáva v členských štátoch zhruba 4 percentný nárast celkových nákladov na energetiku. V referenčnom roku 2005 bol podiel celkových nákladov na energetiku 10,5 %, uviedol vo svojom príspevku Juris. Jednotlivé scenáre podľa analýzy Európskej komisie (EK) oscilujú medzi 14,1 a 14,7 %. Význam energetiky byt tak mal podľa prognóz vzrásť, na druhej strane príde k výraznejšiemu zaťaženiu ekonomiky a zníženiu jej konkurencieschopnosti.
Spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. podľa Jurisa zdieľa názor Európskej komisie (EK), že zodpovednosť za spotrebu leží na pleciach každého účastníka energetického trhu. Správne rozhodnutia sú však podmienené prístupom k informáciám. Podľa Jurisa je kľúčové mať dokonalú vedomosť o tom, aké sú ceny jednotlivých typov energií a či tieto ceny reflektujú náklady. Ako ďalej uviedol, aj EK vo svojom dokumente upozorňuje, že v niektorých európskych krajinách ceny energií ešte stále nezodpovedajú nákladom, čo je dôsledkom regulácie a štátnych politík.
„Na to, aby mal spotrebiteľ dokonalý prehľad o svoje spotrebe, potrebuje mať k dispozícii okamžitú informáciu o tom, čo ho stojí odoberaná elektrina,“ skonštatoval.
Juris upozornil na výrazný nástup obnoviteľných zdrojov v Európe, predovšetkým produkciu veterných fariem v Severnom mori. Z pohľadu distribučnej spoločnosti je podľa neho kľúčová integrácia zelenej energie do siete. Táto elektrina ale vytláča z trhu flexibilnejšie zdroje, akými sú paroplynové elektrárne, ktoré sú dôležité pre poskytovanie podporných služieb, tvrdí Juris. Uprednostňovaním OZE sa tak ich ďalšia prevádzka stáva neekonomická. Tento problém si podľa neho vyžaduje komplexný náhľad, ktorý by priniesol konzistentný a trvalo udržateľný spôsob podpory OZE.
Slovensko potrebuje flexibilnejšiu sieť
Distribučná spoločnosť sa musí podľa Jurisa flexibilne prispôsobovať fungovaniu smart technológií. Sieť musí byť kapacitne pripravená okrem obnoviteľných zdrojov aj na absorpciu rôznych iných zariadení, v poslednej dekáde možno aj u nás sledovať rozvoj distribuovanej výroby na spotrebiteľskej úrovni. V budúcnosti tiež možno očakávať plošnejšie využívanie elektromobility. „Sieť bude absolútne decentralizovaná a tok elektriny bude musieť fungovať obidvoma smermi,“ uviedol člen predstavenstva Západoslovenskej distribučnej.
Budúci rozvoj inteligentných sietí musí podľa Jurisa vychádzať z reálnych potrieb siete. Je pritom potrebné zohľadniť niekoľko úrovní. Jedna z nich hľadí na fyzické parametre siete, predovšetkým záťaž a kapacitu. Ďalšia úroveň je spotrebiteľská, ktorá sa zameriava na spotrebu energie a tretia sleduje problematiku distribuovanej výroby. Ak sa tieto kombinácie spoja dokopy, vyjdú na povrch problémové miesta v sústave, uviedol Juris.
Nad rozvojom smart grids na Slovensku visí podľa Jurisa niekoľko otáznikov. Okrem už spomínanej integrácie OZE je to aj implementácia inteligentného merania, ktorého cieľom je, aby mal odberateľ možnosť sledovať, kontrolovať a manažovať svoju spotrebu.
Rozvoj smart grids zaplatia hlavne distribučné spoločnosti
Inteligentné siete spolu so smart meteringom prinášajú podľa neho množstvo benefitov pre odberateľov, dodávateľov i prevádzkovateľov sietí. Ak by sa ale benefity proporčne rozdelili medzi slovenských energetických hráčov, tak zhruba 17 % z nich pripadne sieťovým operátorom, okolo 15 % pre dodávateľov a takmer 70 % benefitov získajú koncoví zákazníci. Juris v tejto súvislosti ale upozornil, že väčšinu nákladov v oblasti rozvoja inteligentných sietí musia znášať energetické firmy, najmä distribučné spoločnosti. Považuje preto za potrebné, aby sa štruktúra a distribúcia benefitov premietla v cenotvorbe a lepšie reflektovala náklady. Vzhľadom k tomu, že štruktúra nákladov v energetike je čoraz komplexnejšia, Západoslovenská distribučná, a.s. v tejto otázke veľmi intenzívne rokuje so štátnymi orgánmi, uzavrel Juris.
Konferencia Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska sa konala v dňoch 26.-27. novembra 2012 v Bratislave. Záštitu nad podujatím prevzal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský. Portál „energia.sk“ bol už tradične mediálnym partnerom tohto podujatia.
© energia.sk
Foto: Flickr/brewbooks (licencia Creative Commons)
K téme
