Referendum v Bulharsku: Pre malú účasť je budúcnosti jadrovej energie nejasná
Podľa prvých odhadov zo 7 miliónov registrovaných voličov prišlo k volebným urnám približne 20 % občanov zapísaných do voličských zoznamov, informuje agentúra AFP. Napriek malej účasti 60 % hlasujúcich stavbu elektrárne podporila. Vláda však výsledok nemusí rešpektovať, pretože účasť nedosiahla zákonom požadovaných 60 %. Ak ale konečná účasť dosiahne 20 %, o budúcnosti jadrovej energie v krajine budú hlasovať poslanci.
Prieskumy poukazovali na 27 až 37 % referendovú účasť. Väčšina Bulharov je odhodlaných podporiť výstavbu novej jadrovej elektrárne. Od projektu výstavby si sľubujú predovšetkým zníženie ceny elektriny.
Podľa opozičných socialistov môže sa za nízku účasť počasie i vláda
Krajinu v deň referenda zasiahlo sneženie, v niektorých mestách vypadol elektrický prúd a podľa informácií štátneho rozhlasu zívali volebné miestnosti, osvetľované plynovými lampami, prázdnotou. V súvislosti s malou účasťou obvinili opoziční socialisti, ktorí predložili návrh na usporiadanie referenda, vládu. Podľa nich úmyselne zanedbala údržbu ciest a nechala ich neprejazdné.
Foto: Volič vhadzuje hlasovací lístok v referende o výstavbe atómovej elektrárne. Zdroj: TASR/AP Photo/Valentina Petrova
Referendum vyhlásila vláda strany GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) na návrh socialistickej opozície po tom, čo vlani vláda rozhodla o nedostavaní jadrovej elektrárne Belene. Medzi hlavné dôvody uviedla nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu elektrárne (približne 10 mld. eur). Rozhodnutie vlády podporili i ekologické organizácie, podľa ktorých elektráreň stojí v seizmicky aktívnej oblasti. Opozícia ale uvádza nižšiu sumu (približne 6,3 mld. eur.) a argumentuje tým, že výstavba by nebola hradená zo štátneho rozpočtu.
Referendum môže signalizovať víťaza júlových parlamentných volieb
Formulácia otázky v referende bola podľa analytikov položená jednoducho: „Mohla by k rozvoju jadrovej energie dopomôcť výstavba novej jadrovej elektrárne?“. Ešte pred zverejnením výsledkov hlasovania niektorí analytici tvrdili, že registrovaní voliči neboli schopní odpovedať na takto položenú otázku. Podľa politológa Ivana Krasteva nemožno od ľudí žiadať pri hlasovaní o znalecký posudok k podnikateľskému projektu. „Je to absurdné,“ povedal.
Podľa Marca Arndta, zástupcu Nemeckého inštitútu Konrada Adenauera, mala pôvodná otázka znieť inak, a to: „Má sa v krajine obnoviť dostavba jadrovej elektrárne Belene?“. Vláda však otázku vyškrtla, pretože bola podľa nej špecifiká a tým pádom protiústavná.
Podľa politického analytika bulharskej univerzity Kirila Avramova výsledok referenda jasne vyvíja tlak na vládu. „Nízka účasť naznačuje, že tu nemáme jasného víťaza a budeme v júli čeliť vážnej situácii,“ dodal. Parlamentné voľby sa budú konať o šesť mesiacov, a práve otázka jadrovej energie by mohla spôsobiť problém súčasnému premiérovi Bojkovi Borisovi.
Jadrová elektráreň Belene sa začala plánovať už v 70. rokoch minulého storočia a s výstavbou sa začalo v roku 1987. Projekt sa ale nikdy nedokončil pre nedostatok finančných prostriedkov. Na dostavbe elektrárne sa mal podieľať ruský štátny podnik Atomstrojexport. V spolupráci s bulharskou štátnou energetickou spoločnosťou EQS mal postaviť dva reaktory s výkonom 1.000 MW. Bulharsko v súčasnosti prevádzkuje jedinú jadrovú elektráreň Kozloduj, ktorá má kapacitu 2.000 MW. Plánuje jej rozšírenie o ďalší blok, ktorý by zvýšil celkový výkon na 3.000 MW. Rozšírenie Kozloduji má byť čiastočnou náhradou za to, že nedôjde k dostavbe elektrárne Belene.
(c) energia.sk/li
K téme
