Britský exminister: Ak sa vzdáme uhlia, staneme sa energetickými rukojemníkmi
Podľa Wilsona sa treba na environmentálne problémy spojené so spaľovaním uhlia dívať odlišnou optikou. Oveľa naliehavejšou otázkou je pôvod uhlia, ktoré sa momentálne spaľuje v britských tepelných elektrárňach. Ako ďalej zdôraznil, zhruba tretina z tohto množstva sa v súčasnosti ťaží v domácich baniach.
Faktom je, že veľkoobchodná cena uhlia na trhoch prudko klesá. Aktuálne sa preto v britských elektrárňach spaľuje až o 50 % viac tejto komodity než v minulom roku. Wilson doplnil, že pred Vianocami pochádzalo zhruba 46 % elektrickej energie vyrobenej v Británii práve z tohto fosílneho paliva, čo je celkovo štyrikrát viac než z obnoviteľných zdrojov.
Uhoľný priemysel vo Veľkej Británii ale napriek štatistikám bojuje o prežitie. Väčšina britských ťažobných spoločností čelí podľa Wilsona finančným problémom. Najväčšia z nich, UK Coal, považuje výsledky hospodárenia firmy v najbližších 6 mesiacoch za „absolútne rozhodujúce“ z pohľadu jej ďalšieho zotrvania na trhu. Podobné problémy má aj Scottish Coal. Spoločnosť ATH Resources je v konkurznom konaní, ďalší ťažobný gigant Hargreaves bol vlani v decembri nútený uzavrieť baňu Maltby v grófstve Yorkshire.
„Je rozumné stať sa v časoch výkyvov na energetických trhov ešte viac závislým na dovoze uhlia? Dáva zmysel stratiť tisícky kvalifikovaných a dobre platených pracovných miest, nie v kontexte cnostnej environmentálnej veci, ale z pohľadu zvýšenia importu suroviny z Ruska, Kolumbie alebo USA?,“ pýta sa bývalý britský minister vo svojom komentári v denníku The Telegraph.
Britský rozmach v spaľovaní uhlia ako aj aktuálna situácia v ťažobnom priemysle majú podľa Wilsona jedného spoločného menovateľa – ťažbu bridlicového plynu pomocou hydraulického štiepenia v USA (tzv. fracking). Energetický trh sa odvtedy zmenil na nepoznanie: cena zemného plynu v USA sa od roku 2008 prepadla o polovicu, čo vytlačilo uhlie z dovtedy tradičných odbytísk. V momente, keď začali Američania s exportom bridlicového plynu, cena uhlia výrazne klesla, pripomína Wilson. História už veľakrát ukázala, že po prudkých zmenách či cenových skokoch na energetickom trhu prichádza v relatívne krátkom čase ich korekcia. No britský uhoľný priemysel už „časový luxus“, poznamenáva ďalej Wilson.
Nič však nie je čiernobiele. Brian Wilson vo svojom komentári tiež upozornil na kroky britskej vlády, ktoré sa snažia strmý pád ťažobného priemyslu na ostrovoch SPN čiastočne korigovať. Jedným z nich je iniciatíva súčasného ministra pre energetiku Johna Hayesa, ktorej cieľom je „dostať uhlie naspäť do koalície“. Jeho cieľ si ale vyžaduje presvedčiť svojich kolegov o tom, že podpora domáceho priemyslu nie je porušením environmentálnej etikety. Naopak, ide o pragmatický krok v snahe ochrániť bezpečnosť dodávok uhlia a pracovné miesta.
Britské bankové inštitúcie by si mali jasne zadefinovať svoje pozície v tejto otázke, myslí si Wilson. Pri svojom konaní by podľa neho mali zohľadniť svoju spoločenskú zodpovednosť a dôraz na strategické záujmy krajiny.
Wilson nespochybňuje, že budúcnosť uhlia je zviazaná so sprísňujúcimi sa emisnými limitmi či rozvojom technológie pre zachytávanie a uskladnenie emisií z uhlíka (carbon capture capture and storage – CCS). Krátkodobé opatrenia vlády by podľa neho mali brať viac ohľad viac geografický zdroj paliva než na samotnú podstatu jeho využitia. Absolútna závislosť na energetickom importe totiž podľa neho prinesie zásadné nevýhody pre domáci priemysel.
Wilson v budúcnosti nespochybňuje úlohu zemného plynu v energetickom mixe Veľkej Británie. Upozorňuje ale, že podobne ako v prípade uhlia je aj zemný plyn fosílnym palivom. Britské ministerstvo financií podľa neho uprednostňuje zemný plyn z dvoch dôvodov: relatívne lacná cena na trhu a expresná výstavba paroplynovej elektrárne.
Takáto rétorika ale opomína dva zásadné faktory, domnieva sa Wilson, a síce energetickú závislosť a cenu pre spotrebiteľov. Britskí ministri by sa podľa neho mali zamyslieť nad tým, prečo cena zemného plynu v USA klesá a v ostatných častiach sveta rastie. Dôvodom je podľa neho fakt, že producenti plynu, predovšetkým oligarchovia alebo štátne spoločnosti, nedovolili globálnym trhovým silám fungovať ako v prípade uhlia. Ak sa Veľká Británia dokáže stotožniť s víziou, že v priebehu 10 rokov bude zo 70 percent závislá na dovoze zemného plynu, krajina sa podľa Wilsona stane energetickým rukojemníkom.
Tolerancia britských spotrebiteľov voči rastu cien energií má takisto svoje hranice, upozorňuje Wilson. Ak sa tento trend nezastaví, budú Briti vnímať podporu obnoviteľných zdrojov s veľkým podozrievaním. Jadrová energia, pokiaľ sa nepostavia ďalšie zdroje, pokryje len časť domácich energetických potrieb. Dovtedy jediným efektívnym opatrením proti nadmernej závislosti na zemnom plyne bude uhlie. Podľa Wilsona je preto strategickou úlohou štátu zabezpečiť, aby významný podiel uhlia, ktoré sa momentálne spaľuje vo Veľkej Británii, pochádzal z domácich uhoľných baní.
© energia.sk
Ilustračné foto: č.1 TASR/Pavol Remiaš, č.2 TASR/AP Photo/Tim Ireland/PA Wire
K téme
