Investície členských štátov EÚ do energetickej účinnosti sú neefektívne
Európska únia prostredníctvom svojich fondov politiky súdržnosti poskytla od roku 2000 takmer 5 miliárd eur na spolufinancovanie opatrení energetickej účinnosti v členských štátoch. Hnacou silou politík energetickej účinnosti sú náklady na zvýšenú spotrebu energie, vyčerpávanie zásob fosílnych palív a vplyv ľudskej činnosti na zmenu globálnej klímy. Za riadne finančné hospodárenie s týmito fondmi zodpovedá Európska komisia (EK) spolu s členskými štátmi.
Dvor audítorov však zistil, že pre projekty, ktoré orgány členských štátov vybrali na financovanie, neboli stanovené racionálne ciele z hľadiska nákladovej efektívnosti – ide o náklady na jednotku usporenej energie.
Cieľom týchto projektov bola úspora energie a zvýšenie pohodlia, ako však upozornil Dvor audítorov, na financovanie neboli vybrané na základe svojho potenciálu priniesť finančné výhody prostredníctvom úspor energie, ale skôr preto, že budovy sa spravidla považovali za pripravené na financovanie, ak bola potrebná ich renovácia a ak ich dokumentácia bola v súlade s požiadavkami.
„Pri žiadnom z projektov, ktoré sme preskúmali, nebolo vykonané posúdenie potrieb a dokonca ani analýza potenciálnej úspory energie vo vzťahu k investíciám,“ uviedol Harald Wögerbauer, člen Dvora audítorov zodpovedný za túto správu.
Wögerbauer dodal, že členské štáty všeobecne využívali tieto finančné zdroje na renováciu budov verejnej správy, zatiaľ čo energetická účinnosť, ak sa vôbec brala do úvahy, bola iba druhoradou záležitosťou.
Plánovaná doba návratnosti investícií bola v priemere 50 rokov, v niektorých prípadoch však dosiahla až 150 rokov. Z toho vyplýva, že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené rozumne, pretože životnosť renovovaných prvkov alebo budov je kratšia, a do veľkej miery ich možno z hľadiska energetickej účinnosti považovať za stratené.
Audit sa vykonával v Českej republike, Litve a Taliansku – v krajinách, ktoré z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja dostali najväčšie príspevky na opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti na programové obdobie 2007 – 2013 a do roku 2009 pridelili na projekty aj najvyššie sumy. V rámci auditu sa preskúmali štyri operačné programy a vzorka 24 investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti budov verejnej správy.
Zdroj: TASR
K téme
