Irak tento rok poskočil v produkcii ropy v rámci OPEC na 2. miesto
Produkcia Iraku, ktorú medzi krajinami OPEC prekonáva už len Saudská Arábia, vzrástla tento rok o 24 %. Ťažbu podporilo najmä zvýšenie produkcie z ložiska Rumailá, projektu konzorcia vedeného britskou spoločnosťou BP. Očakáva sa, že do konca budúceho desaťročia by ložisko malo denne vyprodukovať až 2,85 mil. barelov ropy, čo by z neho urobilo druhé najväčšie ložisko na svete. Momentálne denne vyrobí 1,43 mil. barelov ropy.
Naopak, produkcia v Iráne podľa údajov spracovaných agentúrou Bloomberg o rovnaké percento klesla a dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1988. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa bude situácia Iránu zhoršovať aj naďalej, keďže sa počíta s poklesom exportu i v roku 2013.
Irak, ako dodal Bloomberg, dosiahol minulý mesiac priemernú dennú produkciu 3,35 mil. barelov ropy, produkcia Iránu klesla na 2,7 mil. barelov/deň. To je menej než priemerná denná produkcia Venezuely alebo Kuvajtu.
Ako uviedli ekonómovia, Irak bude aj naďalej dodávať toľko ropy, koľko je schopný, pretože táto komodita je a ešte dlho ostane jediným zdrojom jeho príjmov. Najnovšie údaje zároveň poukazujú na to, ako rýchlo sa môže ekonomická situácia v krajine zmeniť v závislosti od jej medzinárodného postavenia. Zatiaľ čo Irak po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna prilákal do krajiny desiatky zahraničných ropných koncernov a podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) sa stal po Líbyi druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, Irán v dôsledku sankcií za sporný jadrový program zaznamená tento rok pokles ekonomiky. Ako dodal MMF, hrubý domáci produkt (HDP) Iraku by mal tento rok vzrásť o 10,2 % a v roku 2013 až o 14,7 %.
Napriek úspešnému vývoju v Iraku za posledné roky sa však na export ropy z tejto krajiny stále nedá na 100 % spoľahnúť. Dôvodom sú pokračujúce spory medzi centrálnou vládou v Bagdade a regionálnou vládou v Kurdistane za to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby. Kurdi tvrdia, že majú právo na rozvoj ložísk na svojom území bez zasahovania Bagdadu, zatiaľ čo podľa irackej vlády je ropa majetkom celého štátu a Kurdi si na ložiská nemôžu robiť nárok.
Zdroj: TASR
K téme
