Energetická nezávislosť USA
Washington tak má dnes energetickú nezávislosť na dosah. Bloomberg Businessweek nedávno zverejnil odhad, podľa ktorého si USA v roku 2012 dokážu vlastnými zdrojmi pokryť až 83 % z celkovej spotreby primárnych energetických surovín. Pre porovnanie, v roku 2008 to bolo 73,9 %. Pod pozitívny trend sa podpísali najmä nové technológie ťažby uhľovodíkov z bridlíc. V období 2008 – 2012 stúpla denná produkcia ropy v USA o 1,5 mil. barelov, zatiaľ čo denný dovoz klesol o zhruba milión barelov. Medzi rokmi 2009 – 2012 stúpla produkcia zemného plynu o 18 %.
Technológie horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia dosiahli mieru vyspelosti, ktorá umožňuje ich plošné využitie pre komerčnú produkciu obrovských objemov lacného plynu. Pre porovnanie, jednotková cena plynu na americkom Henry Hub je v priemere 6 – 7 násobne nižšia, než spotová cena na obchodnom hube v rakúskom Baumgartene.
Bridlicový plyn pre svoju cenu zohráva kľúčovú úlohu v otázke zotavovania americkej ekonomiky. Navyše tým, že je cenovo konkurencieschopný voči uhliu, je motivátorom postupnej modernizácie energetického sektora. Súčasne však treba zdôrazniť, že nízku cenu si dokáže zachovať v prvom rade preto, že sa z USA zatiaľ nevyváža. Aktuálne je v hre niekoľko exportných projektov; posledné dva predstavili americká Excelerate Energy a európska Royal Dutch Shell v máji 2012.
Zelenú vývozu skvapalneného plynu LNG môže dať opätovne zvolený prezident Barack Obama. Preprava zemného plynu je totiž regulovaná činnosť, ktorú licencuje federálny regulátor FERC. V takom prípade by prvé objemy mohli smerovať mimo severoamerický trh už v roku 2017. Analytici sa zhodujú, že USA by sa už okolo roku 2020 mohli stať najväčším vývozcom LNG na svete; predbehli by i Katar s aktuálnou dennou produkciou 77 mil. ton.
V tejto diskusii je ale potrebné vyzdvihnúť úsilie firiem investovať do výskumu ťažobných technológií, bez ktorých by bol zemný plyn naďalej uzamknutý v bridliciach. Tiež je potrebné povedať, že predchádzajúci prezident George W. Bush výrazne sprísnil palivové štandardy v doprave, ktoré Barack Obama začal uvádzať do praxe. Približovanie sa USA k energetickej nezávislosti je preto procesom, ktorý je výsledkom legislatívneho, výskumného a obchodného úsilia viacerých aktérov. Aj druhá administratíva Baracka Obamu bude mať na stole témy, rozhodnutia v ktorých budú z hľadiska posilnenia nezávislosti kľúčové. Pôjde napríklad o emisné štandardy uhoľných elektrární alebo potrebu skoncovať s dotáciami v objeme 40 mld. dolárov ročne pre ropný priemysel, ktorý je najziskovejším odvetvím.
Energetická nezávislosť je v agendách prezidentov už od Richarda Nixona. Barack Obama má však najbližšie k jej realizácii. Či sa mu to podarí, bude závisieť najmä od otázky exportu LNG. Prezident sa tiež bude musieť triezvejšie rozhodovať pri podpore obnoviteľných zdrojov, aby v budúcnosti nebola žiadna ďalšia Solyndra – výrobca fotovoltaických panelov, ktorý skrachoval pár dní po priznaní štátnych garancií pri získavaní obrovského úveru. Oproti tomu, nové ťažobné technológie prišli na trh vďaka rozumným investíciám do výskumu a bez neprimeraného angažovania sa štátu a prezidenta. Mohli by byť v istom zmysle inšpiráciou.
Text vyšiel v piatok 30. novembra 2012 v denníku Pravda.
(c) energia.sk
K téme
