Stredoeurópsky trh si delia noví investori

Ilustračná snímka: Dušan Randuška (SPP). Foto: (c) TASR

V minulosti mali výrazný vplyv na veľkoobchodnú cenu zemného plynu napríklad Fukušima alebo tzv. arabská jar. Čo ovplyvnilo cenu zemného plynu výraznejšie v priebehu roku 2012, resp. čo vplývalo na cenu ropy a ropných produktov, ktoré vstupujú do cenového vzorca podľa dlhodobého kontraktu?

Z pohľadu dynamiky a vývoja cien trh koncových spotrebiteľov na Slovensku zameriava svoju pozornosť predovšetkým na spotové alebo forwardové ceny. Na začiatku roka boli ceny determinované predovšetkým počasím – vo februári bol jeden zásadný výkyv, kedy na rakúskom hube vyskočili ceny na 40 EUR/MWh. Z pohľadu Slovenska bol prvý polrok charakteristický najmä tým, že sa predražoval aj náš nákup plynu cez náš dlhodobý kontrakt vzhľadom k tomu, že euro voči doláru oslabovalo. Zaznamenali sme výrazné výkyvy vývoja výmenného kurzu. Okolo polovice roka sa kurz mierne stabilizoval. Dolárová cena ropy bola v priebehu roka de facto stabilná a dá sa povedať, že sa nachádzala plus-mínus okolo hranice 110 USD/barel. Do konca roka očakávame, že jej cena ostane stabilná.

Pokiaľ ide o spotové trhy, aj keď na ne všetci veľmi radi upriamujú pozornosť, napriek tomu platí, že tieto trhy sú stále málo likvidné. Navyše vykazujú cenovú volatilitu, na ktorú vplýva predovšetkým počasie,  prípadne problémy s dodávkou z hlavných dodávateľských zdrojov. Dlhodobo vnímame aj vplyv správ o zlom vývoji hospodárstva a svetovej ekonomiky, ktoré tlačia úroveň spotových cien dolu, navyše aj v budúcom roku sa očakáva ekonomická stagnácia. Preto budú na spotových trhoch obchodované podobné objemy plynu ako v rokoch 2011 a 2012.

Vo februári pre počasie Gazprom obmedzil dodávky. Ako ste tento výkyv vnímali vy z pozície dodávateľa, ktorý nakupuje zemný plyn cez dlhodobý kontrakt?

Výkyvy v počasí na nás nemajú zásadný vplyv, dokážeme ich kompenzovať najmä skladovacími kapacitami, ktoré si prenajímame v podzemných zásobníkoch plynu, ale kompenzujeme ich čiastočne aj flexibilitou, ktorú nám umožňuje dlhodobý kontrakt. Na výkyvy počasia viac reaguje spotový trh, tam to má zásadný význam, najmä pre nových dodávateľov. Niektorí z nich evidentne vstupujú na trh a sú ochotní podstupovať nadštandardné riziko. Keď príde k takémuto výkyvu a oni nemajú ceny zahedžované, potom čelia pomerne výraznému riziku. My sa tradične dívame na vývoj kurzu eura a dolára a na to, akým spôsobom sa vyvíja cena ropy. Ropa nám vstupuje do vzorca v rámci 9-mesačných priemerov, preto je zmena ceny kontinuálna, či už smerom hore alebo dolu.

Podľa vašich slov vám dlhodobý kontrakt umožňuje flexibilitu, ktorou kompenzujete výkyvy v počasí. Čo si možno pod touto flexibilitou predstaviť?

Flexibilita znamená možnosť zadávať objednávky – ročné, kvartálne, mesačné – a končí to až na úrovni dňa, kedy si podľa odhadovanej úrovne spotreby na ďalší deň a v závislosti od počasia môžeme objem  upresňovať. Pokiaľ ide o zásobníky, využívame ich najmä v zimnej perióde, kedy spotreba na Slovensku v rámci extrému môže kolísať v hrubom odhade až v pomere 1 ku 7. Využívame ich podľa potreby a ťažíme z nich plyn na základe odhadu spotreby pre nasledujúci deň.

Spomenuli ste vývoj výmenného kurzu eura a dolára. Je známe, že regulačný úrad v cenovom konaní predpokladal silnejšie euro, pričom reálny kurz sa počas prvých 4 alebo 5 mesiacov k tomu odhadovanému nepriblížil. Až potom sa situácia zlepšila. Čo sa teda dá povedať o vplyve vývoja kurzu na vás ako nákupcu – v priemere za celý rok 2012?

Vývoj kurzu v prvej polovici roka, resp. oslabovanie eura voči doláru bolo tak významné, že to bol jeden z hlavných motívov, prečo sme požiadali o úpravu cien pre domácnosti. Druhý polrok bol už stabilnejší, ale nedokázal vykompenzovať celkovú nerovnováhu. Vzhľadom na to, že pre segment domácností musíme upravovať ceny len na báze 12 mesiacov a vzhľadom na to, že regulačná politika vylúčila korekčný faktor, pre tieto dôvody došlo aj v priebehu posledného kvartálu k takým výrazným návrhom na úpravu cien, ako sme toho boli svedkami.

K aktuálnemu cenovému návrhu sa zrejme asi nebudete chcieť vyjadriť…

Cenový návrh sme odoslali na ÚRSO a regulačný úrad ho teraz analyzuje. My čakáme na judikát, ktorý príde od ÚRSO.

Načrtli ste, že pre budúcnosť očakávate stabilný vývoj cien ropy a ropných produktov a teda i stabilný vývoj ceny zemného plynu v rámci dlhodobého kontraktu. Napriek tomu sa cena ako taká v čase mení, hoci nemusí ísť o skokové zmeny. Očakávate teda skôr zdražovanie alebo zlacňovanie plynu, resp. jeho veľkoobchodnej ceny?

Predpokladám, že do konca roka zostane  cena ropy stabilná. Čo sa týka výhľadu do budúcnosti, trh s energiami je momentálne veľmi dynamický a relatívne volatilný, pokiaľ ide o vývoj cien hlavne na spotom trhu. Neustále sme svedkami prekvapení politického alebo ekonomického charakteru. Trh sa globalizuje, či si to želáme alebo nie. Preto majú na ekonomické dianie v našom regióne s odstupom niekoľkých mesiacov dopad napríklad aj zmeny v severnej Afrike. Bude veľmi dôležité, kam sa posunie Európska únia a či sa dokáže vysporiadať so svojimi problémami ako sú ekonomická recesia alebo situácia v Grécku. Pokiaľ ide o fyzické dodávky plynu, neočakávam, že by malo prísť k nejakým zásadným problémom v zásobovaní, hoci vzťahy Ukrajiny a Ruska je potrebné pozorne monitorovať.

S obchodovaním so zemným plynom je neoddeliteľne spojená plynárenská infraštruktúra. Je podľa vás sieť plynovodov v Európe dostatočne rozvinutá?

Ak hovoríme o európskej infraštruktúre, prvá časť sú tradičné plynovody. Ako je známe, do prevádzky sa spustila už i druhá línia plynovodu Nord Stream. Projekt je tak dnes schopný prepraviť 55 mld. kubíkov za rok, čo je zhruba  tretina celkového exportu ruského plynu do Európy. Tiež je však známe, že plynovod zatiaľ nejde na plnú kapacitu. Uvidíme, aká bude obchodná politika ruského dodávateľa v súvislosti s týmito novými prepravnými trasami. Uvidíme, či sa bude prepravený plyn obchodovať na dlhodobom kontrakte, teda či si nájde konkrétneho koncového zákazníka, alebo či bude určitá limitovaná  časť plynu určená aj pre spotový trh. Myslím si však, že bude platiť prvý variant. Napovedá tomu i akcionárska štruktúra v plynovode. Na druhej strane,  ak koncoví zákazníci v EÚ kvôli ekonomickej recesii nebudú schopní odobrať toľko plynu, koľko si objednali, pre veľkoobchodníkov nakupujúcich plyn cez dlhodobý kontrakt to bude problém a možno časť z tohto plynu skončí na spotových trhoch.

Druhý parameter je infraštruktúra pre skvapalnený zemný plyn –  LNG. Postupne sa budujú terminály a z pohľadu koncového zákazníka v EÚ sa rozširujú regazifikačné kapacity. Otázkou bude, aký dopyt  bude generovať japonský trh, Ázia a Južná Kórea a teda koľko LNG bude k dispozícii pre obchodovanie v Európe.

Keď sa pozrieme na infraštruktúru, je zjavné, že jej kapacity sú dostatočné a nevyužívajú sa naplno. Napriek tomu sa do ďalších projektov investuje nemalý balík peňazí. Prečo?

Plynárenstvo sa globalizuje a začína mať charakter akejsi globálnej šachovnice, na ktorej sa prejavuje niekoľko vplyvov. Otázne je, ako sa dokáže Európa a svet vysporiadať s ekonomickou krízou a teda aký bude reálny dopyt po energiách.

Zaujímavá je aj problematika bridlicového plynu a najmä akým tempom sa bude vyvíjať export bridlicového plynu z USA. Pred nedávnymi prezidentskými voľbami bolo na stole Baracka Obamu niekoľko projektov, v ktorých investori žiadali úpravu regazifikačných terminálov na terminály pre produkciu kvapalného LNG s cieľom exportovať plyn z bridlíc. Z určitých dôvodov prezident pred voľbami nerozhodol. Čakalo sa na výsledok volieb, po ktorých teraz príde zaujímavé obdobie. Američania si budú musieť odpovedať na otázku, či povýšia nezávislosť na dovoze energií na absolútnu strategickú prioritu. V takom prípade by prevažná časť bridlicového plynu ostala v USA a plyn na Henry hube (USA) by si zachoval súčasnú nízku cenu. Tým by sa podporila nielen energetická nezávislosť, ale i domáca ekonomika. Ak sa rozhodnú, že domáci plyn začnú v nejakom pomere vyvážať, vznikne zaujímavá situácia tým, že zrejme  dôjde k ďalšiemu nárastu prebytku plynu na globálnej scéne. Dopyt v Ázii to nebude schopný celé absorbovať a teda viac plynu bude k dispozícii i pre trh v Európe. To by sa nestalo hneď, ale potrvalo by to povedzme dva-tri roky. Od roku 2015-2016 by tak mohla byť Európa postupne zahlcovaná dodatočnými zdrojmi LNG, čo by zvýšilo opäť tlak na ceny v prospech koncového zákazníka. Na trhu s LNG už Katar asi nebude zásadným spôsobom zvyšovať likviditu, ale významným novým hráčom bude Austrália. Tá má v horizonte 5 rokov ambíciu stať sa silným globálnym hráčom a vývozcom LNG.

To, čo ste povedali, predznačuje akýsi zlatý vek plynárenstva, čo je termín, ktorý sa v diskusiách objavuje už nejaké obdobie. Spoločnosť SPP nakupuje plyn cez dlhodobý kontrakt. Ako budete reagovať na situáciu, kedy noví hráči na trhu, ktorí sú vašou konkurenciou, budú mať na čoraz likvidnejších trhoch k dispozícii čoraz väčšie prebytky lacnejšieho plynu?

Čo budú robiť obchodníci ako my? Musíme veľmi trpezlivo rokovať s našimi tradičnými dodávateľmi s cieľom získať ceny, ktoré budú maximálne konkurencieschopné. Musíme presvedčiť našich partnerov, že ak je našou úlohou obhájiť konkrétny trhový podiel v našom prípade pre ruský plyn, tak pre to musíme mať adekvátny nástroj v podobe konkurencieschopných cien.

Na druhej strane som rád, že ste použil slovo zlatý vek plynu. Myslím si, že plyn si zaslúži nielen v našej slovenskej energetickej diskusii, ale aj z hľadiska politickej pozornosti v EÚ oveľa významnejšiu pozíciu. Nielen preto, že je to veľmi pohodlné a ekologické palivo, ale najmä preto, že ak dnes hovoríme o OZE ako o energii budúcnosti, tak je to práve a jedine zemný plyn, ktorý dokáže obnoviteľným zdrojom poskytnúť zálohu. Keď prestane svietiť slnko alebo v Severnom mori prestane fúkať vietor, ktoré elektrárne flexibilne naskočia? Elektrárne na jadro ani na uhlie to nebudú. Výroba elektriny na báze zemného plynu sa dokáže rýchlo naštartovať a substituovať chýbajúce zdroje. Z tohto pohľadu si myslím, že plyn by mal zažiť svoju zlatú éru ruka v ruke s obnoviteľnými zdrojmi.

Pokiaľ ide o rolu zemného plynu pri podpore OZE, bavíme sa o regulačnej elektrine, ktorú vie vygenerovať napríklad paroplynový cyklus. Regulačná elektrina je vo všeobecnosti drahšia ako základné pásmo. Neznamená však zvyšovanie úlohy zemného plynu pri generovaní elektriny ako takej vo všeobecnosti jej predražovanie?

Otázka je, či chceme svietiť alebo či sa vrátime ku sviečkam. Čo v momente, keď vypadnú alternatívne zdroje, s ktorými sa počíta a ktoré niekedy až neprimerane podporujeme?

Trh sa dnes žiaľ dostal do situácie, kedy sa nové zdroje na výrobu elektrickej energie na báze zemného plynu vypínajú, pretože nevychádza ich ekonomika. Nevychádza preto, lebo pri súčasných cenách elektriny sa ju z plynu vyrábať neoplatí.

Vnímam ako úplný paradox, že v roku 2012  sa v Európe spúšťajú do prevádzky nové elektrárne na báze uhlia. Pri cene výroby elektriny z uhlia sa dostávame k emisným povolenkám. Mechanizmus ich obchodovania je však nejakým spôsobom potrebné upraviť tak, aby sa zreálnila ich cena.

V poslednom období sa hovorí o viacerých projektoch nových paroplynových cyklov na Slovensku. Aký môže byť ich dôsledok pre dopyt po zemnom plyne?

Projektov na papieri bolo v posledných rokoch veľa. Z tých veľkých sa zrealizovali Malženice a GasTrading. Ja si myslím, že vzhľadom na situáciu, ako som ju popísal, teda problémy s cenotvorbou a ekonomická recesia, sa budú realizovať skôr menšie projekty, ktoré sú rádovo menej významné. Pôjde o malé projekty na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu alebo pre dodávku elektriny do siete vo forme špičkovej elektriny.

Prejdime k elektrine. Od tohto roku ste hráčom aj na tomto trhu. Ako sa vám podniká?

Najprv sme úspešne vstúpili do segmentu malých firiem. Procesy už máme nastavené. Dnes je našou bežnou praxou, že ak sme v kontakte so zákazníkmi, tak sa s nimi vieme a chceme rozprávať o oboch komoditách – o plyne aj elektrickej energii.

Následne sme urobili pilotný projekt, na základe ktorého sme vstúpili do segmentu domácností. Rovnako musím konštatovať, že vstup bol úspešný. Dnes disponujeme portfóliom niekoľkých tisíc zákazníkov a do konca tohto roka chceme ich ešte niekoľko tisíc získať. V budúcom roku budeme pokračovať v tomto trende. Možno komunikácia už nebude taká intenzívna, ale v našom obchodnom pláne majú nové dodávky elektrickej energie významné miesto.

Hovoríte o počtoch odberných miest. O aké objemy elektriny však ide – či už odhad za tento rok alebo plán pre budúci rok?

Tento rok je ešte predčasné hodnotiť, sme len v polovici novembra. Pokiaľ ide o rok budúci, ostal by som pri kvantifikácii – v pláne je ďalších niekoľko tisíc zákazníkov.

Pokúsim sa spýtať inak: MWh, GWh alebo TWh?

Ostanem pri rádovo tisíckach zákazníkov.

Ak porovnáte obchodovanie so zemným plynom a elektrickou energiou, v prípade SPP sú to dva rôzne obchodné modely: dlhodobý kontrakt v plyne a trh v elektrine. Nepredstavuje to pre vašich nákupcov akýsi „problém“?

V plyne sa prednostne zdrojujeme z dlhodobého kontraktu, ale samozrejme sme aktívni i na viacerých plynárenských huboch v Európe, kde optimalizujeme svoje portfólio aktív. Elektrinu nakupujeme na burze od partnerov a obchodníkov tak, ako to robia všetci, ktorí nevlastnia vlastné výrobné kapacity. Na obchode máme veľmi šikovných ľudí a zároveň neskrývam, že sme prijali niekoľko ľudí so špecifickým know-how v oblasti obchodovania s elektrinou.

Otázku som položil najmä pre odlišný charakter komodít – zatiaľ čo plyn možno skladovať, pri elektrine to takto zatiaľ nefunguje. „Nepopálili“ ste sa na tom?

Na prípravu sme si nechali dosť dlhý čas. Domáce úlohy sme si robili až dovtedy, pokiaľ sme si neboli istí, že vstup na trh s elektrinou zvládneme. Rovnako si nedovoľujeme ísť do extrémne rizikových pozícií, v tomto sme konzervatívni. Keď raz zákazníkovi povieme, že od 1.10. ideme dodávať elektrinu, tak mu na 100 % garantujeme, že elektrina príde v takom objeme, v akom si ju objednal. A je na nás, aby sme boli šikovní a aby sme zvolili správnu cenovú stratégiu.

Keď sa pozrieme na to, akým spôsobom ÚRSO reguluje ceny plynu pre domácnosti, manažment SPP dlhšiu dobu tvrdí, že cenový strop nezohľadňuje realitu. Ako sa vám s regulačným úradom jedná o cenovom strope pre elektrinu?

Pokiaľ ide o zemný plyn, máme pocit, že regulácia cien zemného plynu nie je ekonomicky korektná. Pokiaľ ide o regulovanie cien elektrickej energie, musíme si počkať na rozhodnutie. Na ÚRSO sme zaslali návrh cien pre domácnosti i maloodberateľov a čakáme na jeho posúdenie.

Skutočnosť, že sa opäť zavádza regulácia do časti segmentu maloodberateľov v zemnom plyne aj v elektrickej energii, považujem za jasný krok späť. Ak na trhu pôsobí  vyše 20 dodávateľov, chýba jasný dôvod pre reguláciu trhu. Čím viac regulácie, tým viac deformácií na trhu; zákazník dostáva zlé signály o cene a o hodnote komodity. To ho vedie k zlým návykom z hľadiska spotrebiteľských aktivít. Regulácia ho nevedie k racionálnej spotrebe a k jej zefektívňovaniu. Potom je otázka, ako dlho sa vydržíme pohybovať v tom neštandardnom prostredí.

Spotrebiteľsky zaujímavou témou je i porovnávanie cien energií. Ak sa pozrieme na benchmark v našom regióne, kde sa pohybujú ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v porovnaní s okolím?

Vzhľadom na to, že sa za posledné roky ceny plynu pre domácnosti nekorigovali na báze ekonomickej podstaty, tak v tomto segmente patria naše ceny k najnižším v regióne. Myslím si však, že nie je ani tak dôležité, aké sú ceny v Rakúsku alebo v Nemecku, pretože porovnanie nie je jednoduché a často dochádza k účelovému zjednodušovaniu či chybám.

Čo je pre mňa prioritou, je, aby regulácia mala ekonomický základ. Napríklad ak vieme, že na Slovensku je pri hrubom odhade pomer spotreby plynu medzi letom a zimou 1 ku 7, tak je nepochopiteľné, že nám nebolo umožnené zahrnúť do ceny plynu pre domácnosti aj náklady na skladovanie plynu v podzemných zásobníkoch. SPP má na starosti 1,3 mil. domácností a preto nemôžeme ísť nakupovať plyn na spotové trhy. Tu ide zrejme o nedorozumenie, pretože sa nemôžeme spoliehať na to, že viac ako miliardu kubíkov ročne kúpime na spote pre naše domácnosti.

Otázkou, ktorá nemá jednoznačnú odpoveď, je i korelácia vývoja cien elektrickej energie a zemného plynu. Pôsobíte na oboch trhoch. Korelujú alebo nekorelujú podľa vás ceny oboch komodít?

Myslím si, že určitá korelácia tam je, napríklad v období, keď dochádza k poveternostným výkyvom alebo v lete, keď sa spotrebúva veľa elektriny. Vtedy ceny korelujú určite výraznejšie. Myslím si, že obchodníci sa dnes pozerajú na vývoj cien z pohľadu spoločného energetického trhu.

Spomenuli ste spoločný energetický trh. Od roku 2014 by EÚ chcela vidieť spoločný trh s energiami v rámci všetkých 27 štátov. Je to reálne?

Myslím si, že napriek niektorým kuvičím hlasom, že niečo také nie je možné, sme už videli niekoľko príkladov. V elektrickej energii došlo napríklad k „market couplingu“ medzi Českom, Slovenskom a Maďarskom. Rovnako reálnymi krokmi napredujú iniciatívy Bruselu, ktoré prišli po roku 2009 v snahe zvýšiť bezpečnosť dodávok, či už je to naše plánované plynovodné prepojenie s Maďarskom k 1. januáru 2015 alebo to boli intenzívne práce na prepojení poľského a českého trhu s plynom. Všetky tieto projekty, vrátane reverzného toku plynu z Česka a Rakúska, prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti dodávok. Bezpečnosť dodávok by sme mali mať vždy na pamäti, lebo vždy, keď začne na „východe“ mrznúť, táto téma sa stáva veľmi aktuálnou…

V súvislosti s reverznými tokmi sa začiatkom novembra objavila informácia, že Ukrajina a Poľsko sa dohodli na 2-mesačnom kontrakte o dodávkach virtuálnym reverzným tokom. Čo sa o tom dá povedať?

Zrejme sa jedná o limitované dodávky na báze swapu.

Rusko je strategickým dodávateľom zemného plynu pre región strednej Európy a tiež pre Nemecko. Na druhej strane, Európska komisia čoraz viac sprísňuje pravidlá hospodárskej súťaže a otvorené sú i niekoľké konania voči Gazpromu. Nepredstavuje takáto obchodná politika EÚ voči Rusku, ktoré si dokáže nachádzať nové odbytištia v Ázii, riziko pre bezpečnosť dodávok?

Súčasná doba na „energetickej šachovnici“  je extrémne dynamická. V posledných 2 rokoch dochádza v strednej Európe k novému prerozdeľovaniu pozícií. Niektorí etablovaní strategickí investori odchádzajú, každý z iných dôvodov, a niektorí ďalší budú podľa mňa nasledovať.

Na druhej strane, i keď Rusko nemožno v žiadnom smere podceňovať, je faktom, že ešte stále viac ako 50 % jeho štátneho rozpočtu závisí na príjmoch z exportu ropy a plynu. Rusko má obrovské ambície z hľadiska pozdvihnutia vlastného priemyslu a životnej úrovne a na to všetko potrebuje reálne peniaze. Tie dnes vedia garantovať práve zdroje z ropy a plynu a to hovorím bez podceňovania ostatného vývozu z Ruskej federácie. Pre Rusko sú dôležité teritóriá, ktoré za plyn dokážu zaplatiť, a krajiny EÚ platia vždy načas a podľa kontraktov.

Prospieva teda, ak sa Európska komisia angažuje v otázkach dlhodobých plynárenských kontraktov, ale i v iných témach, ktoré súvisia s dodávkami energií a fungovaním energetického trhu?

Tieto veci sa vždy riešia na bilaterálnej úrovni medzi dotknutými stranami. Vždy sme našli viac-menej rozumné kompromisy. A keď sme ich nenašli v prvom kroku, tak sme ich hľadali ďalej. Kontrakty vytvárajú priestor pre hľadanie kompromisov i na opakované hľadanie kompromisov. Preto si myslím, že silové riešenia, ku ktorým má tendenciu EÚ, nebudú výraznejšie úspešné.

Vo všeobecnosti a na základe toho, o čom sme sa už rozprávali: ako by ste zhodnotili situáciu na trhu s energiami v roku 2012 a aké sú vaše očakávania pre rok 2013?

Časť otázky som už zodpovedal, keď som hovoril o odchode strategických investorov. Je evidentné, že trh si delia noví investori a bude veľmi zaujímavé, ako dopadne rok 2013. Budúci rok by mohol dať odpovede na mnohé otázky minimálne v regióne strednej Európy. Myslím si, že medzinárodný tranzit plynu bude i naďalej veľmi dobrý biznis, pretože funguje na báze „ship-or-pay“. Myslím si, že i distribúcia plynu bude prinášať regulované výnosy, ktoré musia byť v takej výške, aby stačili na prevádzku a rekonštrukciu sietí a primeraný zisk.

Kto bude mať veľmi ťažký život, to budú obchodníci, pretože dnes existuje najmä enormný tlak na ceny plynu s cieľom kompenzovať zložitú makroekonomickú situáciu. Je to oblasť, ktorá bude v roku 2013 nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách predmetom intenzívnych rokovaní medzi všetkými zúčastnenými. Bude potrebné nájsť také riešenia, aby kľúčoví hráči na trhu, teda významní dovozcovia a dodávatelia energií, vôbec prežili.

O tejto téme, ale z opačného konca, sa diskutovalo v spojitosti s príkladom v Českej republike. Pred niekoľkými rokmi sa hovorilo, že deregulovať trh vo všetkých segmentoch odberateľov je dobré vtedy, ak hospodárstvo a teda i ceny energií rastú. Dnes čelíme opačnej situácii, kedy výkonnosť ekonomiky klesá alebo v lepšom prípade stagnuje. Analogicky, nenastáva situácia, ktorej prirodzeným dôsledkom nemôže byť nič iné než opätovné posilňovanie regulácie?

Trh na Slovensku sa podľa mňa už nedá viac otvoriť, je úplne otvorený. Každý, kto chce predávať plyn, si po splnení základných podmienok môže zabezpečiť licenciu. Oficiálne je tu vyše 20 obchodníkov.

Všetky fenomény, ktoré sme už spomenuli, samozrejme nie sú dobrou správou pre trh, ale tou najhoršou správou je ďalšia regulácia. Tým, že regulátor zavádza reguláciu tam, kde ju vôbec nie je treba, zmenšuje „pieskovisko“ pre nových dodávateľov, s ktorými prichádza zmena. Všetci naši konkurenti majú jednoduchú filozofiu – budeme lacnejší ako SPP. Ale ak nebude regulátor zmysluplne upravovať ceny pre SPP, tak aj noví hráči to budú mať ťažšie, lebo budú mať menší priestor na marže. Preto môžu niektorí začať zvažovať alternatívu odchodu z tohto trhu, pretože často ide o firmy, ktoré sú zvyknuté na rýchly návrat prostriedkov.

Súhlasím, sú to zlé správy pre trh. Kde by sa však štát mal podľa môjho názoru viac angažovať, je ochrana spotrebiteľa. Klamanie zákazníkov pri podomovom predaji a šírenie rôznych poplašných správ je potrebné zastaviť. Myslím si, že treba čerpať skúsenosti, ako funguje ochrana spotrebiteľa v zahraničí. Ako SPP môžeme vychytať nejaké percento informačnou kampaňou o nekalých predajných praktikách, ale stále je tu veľký priestor pre angažovanie sa Bruselu v spolupráci s národnou vládou.

Nie je už ale ochrany spotrebiteľa až príliš veľa? V súčasnosti je to v prvom rade spotrebiteľ, ktorého postavenie na trhu sa posilňuje, aj voči dodávateľom…

Existujú dva protichodné názory. Jeden hovorí, že klient sa vždy vie správne rozhodnúť. Pri všetkej úcte si ale myslím, že slovenský zákazník nie je ešte v tomto smere skúsený a je to vidieť aj z vývoja na slovenskom energetickom trhu. Slovenský spotrebiteľ je konzervatívny a myslím si, že pri zmene dodávateľa energií potrebuje ešte poradiť a ochrániť. Zmena dodávateľa je pre neho ešte stále nový proces.

S Dušanom Randuškom sa rozprával Michal Hudec. Dušan Randuška je riaditeľom divízie obchodu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP). Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk.

(c) energia.sk

K téme