Investícia do pasívneho domu – oplatí sa?

Rýchly prehľad

Energeticky pasívny dom je budova, ktorá si vystačí bez aktívneho vykurovacieho systému. Väčšinu svojej potreby tepla čerpá z interných zdrojov ako napr. zo slnečného žiarenia a z tepla získaného z vnútra zeme. V porovnaní s klasickými stavbami porovnateľnej veľkosti spotrebuje pasívny dom o 80 % menej energie ako budova postavená štandardným postupom. Z celkovej potreby potom 30 % tvoria domáce spotrebiče, druhá tretina pripadá na prípravu teplej vody a iba tretia ide na samotné vykurovanie. Aj napriek tomu, že sa pasívne domy môžu pochváliť mnohými nepopierateľnými výhodami v porovnaní s bežnou stavbou, vo veľa ľuďoch vzbudzujú nedôveru a otázky.

Zdroj: OPTIMACASA.eu / adaptácia: energia.sk

Kvalitný návrh = nízke náklady = spokojný zákazník

Správny návrh a kvalitné prevedenie vám dokáže zaistiť spotrebu energií na vykurovanie na úrovni 15 kWh/m2 za rok na konkrétnom pozemku. „Pri dome s podlahovou plochou 100 m2 to zodpovedá 1.500 kWh ročne, a ak by sme pre získanie predstavy o nákladoch uvažovali o elektrickom priamovýhrevnom vykurovaní, náklady by predstavovali asi 193 eur ročne. K tomu je potrebné pripočítať približne 200 – 300 kWh za pohon vetracej jednotky, a to je 30 eur, „hovorí odborník na pasívne domy Ivan Kraus. „Ostatné prevádzkové náklady budú podobné ako v bežnom dome a závisia od toho, aké ďalšie technológie (solárny ohrev TÚV, fotovoltaika a pod.) sú v dome inštalované,“ dopĺňa Kraus.

Tajomstvo nízkych nákladov pri pasívnom dome spočíva v návrhu. Odborník Juraj Hazucha to vysvetľuje takto: „Zo všetkého je najdôležitejší prvotný koncept, kde sa za najmenšie peniaze šetrí najviac a rozhoduje sa o prevádzkových nákladoch, cene domu aj o tom, ako bude fungovať. V ďalších fázach dochádza už iba k spresňovaniu prvotných rozhodnutí. Nedá sa povedať, ktorý prvok pasívneho domu je najdôležitejší, pretože všetky sú dôležité.“

V praxi sa bežne stretnete s takým prístupom, kedy je množstvo architektov a stavbárov zvyknutých pracovať tak, aby splnili platné vyhlášky – čo do hrúbky izolácie a podobne. Ďalej sa problematikou nezaoberajú a návrh odovzdávajú technikom. To, či pôvodný návrh dáva zmysel v súvislostiach, ich nezaujíma. Odborník Aleš Brotánek vysvetľuje: „Výsledkom potom môže byť nezmyselne veľké technické vybavenie stavby (napríklad veľké tepelné čerpadlá, záložný kotol, krb a ešte aj veľa kolektorov na vodu), a napriek tomu je výsledkom hygienicky nevhodné bývanie s nekomfortným vnútorným prostredím, chladnými povrchmi alebo letným prehrievaním.“

Dôležitá je pri plánovaní stavby optimalizácia, tzn. zahrnutie miesta, potrieb obyvateľov, geografickej polohy, svetla, ceny pozemku a ďalších parametrov, v ktorých autor hľadá inšpiráciu pre originálny a optimalizovaný návrh. „Výsledkom procesu je stavba, ktorá je vo všetkých parametroch neporovnateľná s tou tzv. bežnou,“ zdôrazňuje Aleš Brotánek.

Investícia do pasívneho domu

Výstavbu uvedeného typu objektu sprevádza jedna nevýhoda. Sú ňou zvýšené investičné náklady, nakoľko výstavba pasívneho domu je vo všeobecnosti náročnejšia už v projekčnej fáze. Investíciu zvyšuje vypracovanie konštrukčných detailov, potreba vhodnej izolácie, použite kvalitnejších stavebných materiálov, kvalita osadených okien a pod. Dôraz treba klásť aj na precíznosť práce už vo fáze realizácie. Všetky tieto faktory vplývajú na výšku investície. Podľa vyjadrenia Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IePD) je preto navýšenie veľmi individualne, rozhodujuca je architektúra, veľkosť a typ budovy. Pri rodinných domoch možno hovoriť o navýšení 10 – 20%, no sú realizácie, ktoré sú investíciou porovnateľné s bežnou výstavbou. „Pasívny dom sa dá postaviť aj za menej peňazí než rovnako veľký a rovnako komfortné bežný dom,“ hovorí Ivan Kraus. Podľa Juraja Hazuchy závisí cena pasívneho domu vo veľkej miere aj od skúseností architekta alebo projektanta.

Zvýšená úvodná investícia sa za istý čas vráti vďaka energetickým úsporám, a to v závislosti od nárastu cien energií i pre vyššiu trhovú hodnotu takéhoto domu. Len pre ilustráciu, dvojpodlažný pasívny dom s rozlohou 374 m2 dokáže v porovnaní s klasickou stavbou ročne ušetriť približne 25 tis. kWh energie. Presná návratnosť investície do pasívneho domu závisí od mnohých faktorov. Návratnosť je závislá napríklad od typu kúrenia v dome, spôsobu financovania, či od zvyšovania cien energií. Aj keď má pasívny dom oveľa kvalitnejšie svieže prostredie a ponúka vyrovnanejší teplotný pohodu, je to len vďaka optimalizácii návrhu. „Vyššia cena môže byť spôsobená len zlým návrhom, ktorý počíta s mnohými ďalšími technológiami, ale to potom nejde o pasívny dom. Alebo je spôsobená neschopnosťou dodávateľa dobre organizovať stavbu, čo nie problémom len úsporných domov,“ hovorí Aleš Brotánek.

Životnosť pasívneho domu

Podľa Ivana Krausa by mal mať pasívny dom výrazne dlhšiu životnosť ako bežná stavba. „Je to predovšetkým vďaka absencii tepelných mostov, starostlivo vykonaným parotesným zábranám a riadenému vetraniu, ktoré zásadne znižuje riziko kondenzácie vlhkosti v konštrukciách pasívnych domov, ktorá je riziková predovšetkým pre drevostavby, ale aj pre strešné konštrukcie murovaných stavieb,“ vysvetľuje Ivan Kraus. Pri bežnej výstavbe parotesnej zábrany sa často vykazujú zásadné nedostatky už počas realizácie a vzduchotesné vrstvy úplne absentujú. „Osobne predpokladám, že dobre navrhnuté a postavené pasívne domy budú slúžiť po stáročia podobne ako niektoré domy napríklad v Anglicku, ktoré vďaka miernejšej klíme vyhovujú aj v dnešnej, na úsporu energií náročnejšej dobe,“ hovorí Ivan Kraus.

Pasívne domy pomaly pribúdajú

O pasívne domy stále väčší záujem a ich počet najmä v zahraničí stále narastá. Na svete je v súčasnosti približne 20.000 pasívnych domov, pričom v Nemecku je ich okolo 12.500. Aj Európska únia počíta s tým, že všetky nové stavby od roku 2020 budú svojimi prevádzkovými nákladmi veľmi podobné pasívnym domom. „Hádam takých stavieb bude viac, pretože majú nepochybne oproti rodinným domom výhody. Ak chcete panelový dom dostať do pasívneho štandardu, pôjde o jednoduchšie a lacnejšie riešenie ako pri rodinnom dome. Najmä v rekonštrukciách panelových a bytových domov tkvie dnes najväčší potenciál úspor, „hovorí Juraj Hazucha.

A v čom spočíva hlavná výhoda pasívnych domov? „Pasívny dom je komplexným riešením, ktoré v sebe zahŕňa a rieši mnoho požiadaviek s prihliadnutím na všetky parametre. Je to taký multi-komfortný dom a v dobe neistých cien energií je to skutočne najlepšia potenciálna úspora,“ vysvetľuje David Křeček.

Nazeleno.cz, energia

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci

K téme