Pred 20 rokmi spustili Vodné dielo Gabčíkovo

Demonštrácie proti dokončeniu Vodného diela Gabčíkovo. Foto: TASR

Bývalý slovenský minister pôdohospodárstva Peter Baco a zástupca maďarskej vlády Gyula Horn, profesor János Nemcsók, v roku 1998 parafovali rámcovú dohodu o spôsobe plnenia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Dohoda umožňovala dostavanie sústavy vodných diel na princípoch pôvodnej zmluvy z roku 1977, pričom modifikácie boli odsúhlasené oboma stranami a jej realizácii zabránila až novozvolená vláda Viktora Orbána. „Som hrdý na to, že sa nám vtedy dohoda podarila uskutočniť,“ povedal Baco pri príležitosti 20. výročia prehradenia Dunaja.

Výstavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros bola jedným z najväčších vodohospodárskych projektov v Európe. Vodná elektráreň (VE) Gabčíkovo vybudovaná na hraničnej rieke Dunaj je svojou výrobou elektriny najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Patrí do kategórie akumulačno-kanálových vodných elektrární.

„Vodnú elektráreň Gabčíkovo s inštalovaným výkonom približne 720 MW vlastní Vodohospodársky podnik, š. p., a prevádzkuje ju spoločnosť Slovenské elektrárne (SE), a. s. Spolu je vo VE inštalovaných 8 agregátov s výkonom po 90 MW, z toho je v šiestich výkon vyvedený cez zapuzdrenú rozvodňu 400 kV, z ktorej vývody sú vyvedené aj do Maďarska. Priemerná ročná výroba elektriny v gabčíkovskej vodnej elektrárni dosahuje približne 2.200 GWh,“ informovala spoločnosť Slovenské elektrárne. Prietok vody vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo dosahuje 8×630 m3 za sekundu.

Archívna snímka z 2. februára 1990 – letecká snímka vodného diela  v Gabčíkove. Foto: TASR/Vlastimír Andor

Parametre VE Gabčíkovo

Zdroj: Slovenské elektrárne

Od začiatku prevádzky sa vyrobilo 42.253.308 MWh ekologicky čistej energie z obnoviteľného zdroja. Výroba elektrickej energie na vodnej elektrárni pokrýva zhruba 8 % spotreby elektrickej energie Slovenska.

Július Binder zohral významnú úlohu pri výstavbe a dokončení Gabčíkova

Július Binder sa narodil 12. septembra 1931 v Bernolákove a dnes má 81 rokov. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave vyštudoval Fakultu inžinierskeho staviteľstva, špecializáciu hydrotechnické stavby. Absolvoval aj postgraduálne štúdium s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby. Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave, odbor poľnohospodárskej meliorácie učil na Strednej poľnohospodárskej škole. Externe prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Environmentálne témy prednášal aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v USA, Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy.

Bývalý generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., Július Binder. Foto: TASR/Štefan Puškáš

V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava.

Predmetom jeho odbornej činnosti bola hydraulika otvorených vodných tokov, úpravy vodných tokov, vodohospodárska bilancia v povodí, cestné stavby, vodárenstvo, ochrana podzemných vôd pred znečistením, čistenie odpadových vôd, špeciálne problémy pri rekonštrukcii teplární, vodné cesty, vodná doprava a špeciálne zakladanie. Podieľal sa na projektovaní vodohospodárskych diel a hydrotechnických stavieb. Bol pri návrhu a realizácii Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Od roku 1986 bol členom spoločnej operatívnej skupiny a od roku 1990 sa spolupodieľal na projektovaní náhradného variantu C vodného diela. Inicioval a bezprostredne riadil uvedenie Vodného diela Gabčíkovo (VDG) do prevádzky. Správnosť jeho postupu potvrdil v roku 1997 v rozhodnutí aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu.

Mal rozhodujúci podiel na vyriešení ochrany podzemných vôd na Žitnom ostrove pred ropnými derivátmi. Bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd v bratislavskom Slovnafte, podieľal sa na riešení projektu čistiarne odpadových vôd Nováckych chemických závodov, na sanácii skládky nebezpečných odpadov v Chemku Strážskom. Vydal niekoľko odborných knižných publikácií. Je členom mnohých spoločenských a odborných organizácií a nositeľom významných vyznamenaní.

Podľa starostu Vojky znamená pre obyvateľov obce Vodné dielo rad problémov

„Do dnešného dňa neevidujeme žiadne príjmy z daní za plochy, ktoré sa nachádzajú v katastri obce a cez ktoré vedie prívodný kanál VDG. Obec prevádzkuje na vlastné náklady a bez kompenzácie minibus, ktorý vozí našich občanov, keďže kompa z rôznych dôvodov veľmi často nepremáva,“ uviedol starosta obce Donát Álló s tým, že za 20 rokov sa nedalo zabezpečiť, aby na kompe uprednostnili prepravu miestnych obyvateľov pred turistami a náhodnými cestujúcimi. Ako ďalej povedal, po reguláciách hladiny Dunaja sa výskyt komárov od existencie vodného diela zvýšil, na postreky nie je dosť finančných prostriedkov. Nedoriešil sa ani problém súvisiaci s ťažbou štrku na katastrálnom území obce, ktorý sa použil pri výstavbe VDG. „Je dokázateľné, že vysychajú lesy a praskajú domy obyvateľov Vojky,“ konštatoval starosta. Jediným pozitívom stavby je podľa neho skutočnosť, že protipovodňová ochrana je zabezpečená dôkladne.

Álló sa niekoľkokrát obrátil na rôzne úrady, aby sa nedostatky odstránili. Navrhol viaceré možnosti, problémy sa však neriešili. „Kompetentné orgány tvrdia, že podľa zákona o miestnych daniach a poplatkoch priehrady nie sú predmetom dane z nehnuteľnosti. Znamená to pre náš rozpočet veľký výpadok. Pred postavením vodného diela pozemky prívodného kanála figurovali ako orné pôdy a ostatné plochy. VDG síce zabezpečuje protipovodňovú ochranu, ale zároveň slúži aj na výrobu elektrickej energie,“ zdôraznil starosta. Podľa jeho názoru Slovenská vodohospodárska výstavba nemá pravdu, keď tvrdí, že prvotným cieľom vodného diela je protipovodňová ochrana a z toho titulu neplatí miestne dane. „Vodné plochy VDG sú hospodársky využívané, čo znamená, že prevádzkovateľ Slovenský vodohospodársky podnik by mal platiť dane,“ tvrdil starosta. Pripomenul, že tento výpadok dane spôsobuje mínus 10 % v príjmovej časti rozpočtu obce, čo znamená ročne 17.000 eur. Podotkol, že uvedený problém trápi všetky obce, na pozemkoch ktorých je postavené VDG.

VDG zvýšilo protipovodňovú bezpečnosť územia

V celom úseku vodného diela sa na oboch stranách Dunaja významne zvýšila protipovodňová bezpečnosť územia. V úseku medzi Bratislavou a Sapom sa vytvorila plavebná cesta so zabezpečenou plavebnou hĺbkou 3,5 m. Pozitívny vplyv sa zaznamenal aj v ramennej sústave. Zastavilo sa vysychanie koryta, sústava je trvale napájaná prevzdušnenou vodou z nápustného objektu pri obci Dobrohošť.

Celkový objem výroby od nábehu do konca roku 2011 je 41.293.043 MWh. Na celkovej výrobe Slovenských elektrární, ktorá v roku 2011 predstavovala 21.934 GWh, sa Vodná elektráreň na stupni Gabčíkovo (VEG) podieľala 8,7 %. Celkový objem výroby VEG za rok 2011 je 1.910.164 MWh.

Letecký pohľad na plavebné komory Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Foto: TASR/Štefan Kačena

Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární v portfóliu Slovenských elektrární, a. s., je 1.652,7 MW, čo je približne 30 % z celkového inštalovaného výkonu Slovenských elektrární. Z toho je v prietočných vodných elektrárňach inštalovaných 736,6 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 916,4 MW (Čierny Váh 734,4 MW, Liptovská Mara 98 MW, Dobšiná 24 MW a Ružín 60 MW). Spolu s Gabčíkovom sa vodné elektrárne na disponibilnom výkone Slovenských elektrární podieľajú približne 40 %.

Zdroj: TASR, energia

K téme