Grécky dlh v budúcnosti možno splatia obrovské ložiská plynu
Grécki experti predložili ešte v júni premiérovi Antonisovi Samarasovi štúdiu, v ktorej zosumarizovali známe vedecké poznatky. Tie naznačujú, že pri brehoch ostrova Kréta by sa mohli nachádzať rezervy plynu v objeme 3,5 bilióna kubických metrov (m3). To je dostatočné množstvo na vykrytie dopytu celej Európskej únie (EÚ) po plyne na šesť rokov.
Aj keď prieskum a prípadný rozvoj podmorských ložísk bude trvať niekoľko rokov, Grécko už požiadalo firmu zaoberajúcu sa seizmickým prieskumom, aby vypracovala odhad zásob uhľohydrátov. Výsledky prieskumu sa očakávajú v polovici budúceho roka.
Podľa autorov štúdie predloženej gréckemu premiérovi by pri Kréte mohli byť ložiská, ktoré by v priebehu 25 rokov mohli do gréckej štátnej pokladnice priniesť 599 miliárd USD. Toto číslo je pritom podľa nich veľmi konzervatívne. Ďalšia štúdia, ktorá bola publikovaná v Journal of Environmental Science and Engineering v júni tohto roka, odhaduje, že Grécko kontroluje zhruba 4 bilióny m3 plynu a ďalšie 3 miliardy barelov ropy (1 barel = 159 litrov).
Ak sa vezmú do úvahy úspory súvisiace s dovozom palív (Grécko míňa na dovoz energií asi 5 % hrubého domáceho produktu), objav rezerv plynu takéhoto rozsahu by pre krajinu znamenal zlikvidovanie vysokého štátneho dlhu.
Napriek obrovským očakávaniam však geológovia upozorňujú, že odhady ešte nič neznamenajú a iba prieskumné vrty rozhodnú o tom, či Grécko bude v budúcnosti na plyne zarábať. Príkladom je Poľsko, ktoré muselo v poslednom období dramaticky znížiť predchádzajúce optimistické odhady rezerv bridlicového plynu.
Informovala o tom agentúra Reuters.
(1 EUR = 1,2904 USD)
Copyright © TASR 2012