V sovietskom závode Majak došlo pred 55 rokmi k explózii a úniku radioaktívneho materiálu
Zlyhaním chladiaceho zariadenia sa prehriala nádrž na 350 oC a následným výbuchom došlo k úniku rádioaktívneho materiálu. V nádrži sa skladovala zmes acetátov a nitrátov sodných, vrátane nitrátov rádionuklidov.
Chemický výbuch rozptýlil približne 20 MCi rádioaktivity do výšky 1 km, z čoho 90 % dopadlo v najbližšom okolí a zhruba 2 MCi sa rozptýlilo vo „východouralskej rádioaktívnej stope“ smerom na severoseverovýchod, ako vtedy nazývali oblasť kontaminácie.
K evakuácii obyvateľstva z postihnutej oblasti došlo až týždeň po nehode, pretože vtedajšia vláda sa snažila všetko utajiť. Kontaminovaná bola pôda v okolí kombinátu a rieka Teča. Rádioaktívny mrak sa dostal až do vzdialenosti 300-350 kilometrov od oblasti výbuchu. Únik rádioaktivity do ovzdušia vtedy kontaminoval plochu viac ako 1.000 kilometrov štvorcových (ako dve Prahy).
Na následky priameho ožiarenia radiáciou zomrelo vyše 200 ľudí. Počas havárie a jej následnej likvidácie však rádioaktivita zasiahla niekoľko tisíc obyvateľov.
Udalosť bola dlho držaná v tajnosti. Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) až v roku 1989. Havária dosiahla 6. stupeň INES.
Závod Majak
Majak bol jednou z prvých a najdôležitejších súčastí sovietskeho jadrového programu. Stavba začala v novembri 1945. V júni 1948 spustili do prevádzky prvý reaktor na výrobu plutónia. Bol kľúčovým sovietskym (neskôr ruským) závodom na výrobu plutónia do jadrových zbraní a prepracovanie vyhoreného jadrového paliva. V roku 1991 sa zastavila stavba rýchleho množivého reaktora a odstavili všetkých 5 reaktorov na výrobu plutónia, no Majak aj tak zostal najvýznamnejším ruským jadrovým komplexom.
Jeho prepracovateľský závod RT-1 spracováva vyhorené jadrové palivo z reaktorov typu VVER-440, rýchlych množivých reaktorov, ako aj jadrových ľadoborcov a ponoriek. Okrem toho nakladá s jadrovým odpadom, medzisklad a prototypové zariadenia na výrobu miešaného oxidového paliva (MOX – jadrové palivo na báze zmesi oxidu plutónia a uránu) pre reaktory VVER-1000 a zariadenie na vitrifikáciu kvapalných rádioaktívnych odpadov.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
