Poslanci schválili novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov
Poslanci parlamentu v utorok schválili vládny návrh novely zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorý upravuje aj zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a preberie príslušnú európsku smernicu z mája 2010. Určené postupy a opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti budov budú zohľadňovať vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie budov a nákladovú efektívnosť. Zo 146 prítomných za novelu hlasovalo 112 a zdržalo sa 36 poslancov. Novela podľa ministerstva dopravy a výstavby len doplňuje a spresňuje existujúce opatrenia bez koncepčnej zmeny právnej úpravy. Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2013 s výnimkou časti o zmenách stavebného zákona, ktorá má byť účinná 1. júla 2013.
„Prijatie novely zákona o energetickej hospodárnosti budov bude mať, okrem ekonomických efektov, aj pozitívny vplyv na ovzdušie, napríklad zníženie spotreby energii v budovách zníži produkciu CO2. Dopĺňajú sa nové úlohy týkajúce sa národného plánu na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie a nezávislého systému kontroly energetických certifikátov a správ kontroly,“ uviedlo v utorok pre agentúru SITA ministerstvo dopravy.
Energetická certifikácia budov sa na Slovensku vykonáva od roku 2008 a je povinnosťou vlastníka budovy vždy pri dokončení novej budovy alebo po významnej obnove existujúcej budovy, pri predaji alebo prenájme. Osvedčením o vykonanej energetickej certifikácii je energetický certifikát budovy. Jeho platnosť môže byť najviac desať rokov, pričom každoročne sa vydá približne 10 tis. energetických certifikátov. „Tento proces vnímame veľmi pozitívne najmä pre výpovednú hodnotu certifikátov,“ dodal rezort dopravy.
Podľa Národného plánu po roku 2018 by mali mať takmer nulovú potrebu energie všetky nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej správy, a od 31. decembra 2020 všetky nové budovy. Platnosť energetického certifikátu má byť najviac desať rokov. Dotáciu možno poskytnúť na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti (až do 100 % ekonomicky oprávnených nákladov) a na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na ich prechod na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
„Slovenská republika spolu so všetkými štátmi EÚ venujú úsporám energií veľkú pozornosť. Budovy v súčasnosti predstavujú viac než 40 % spotreby konečnej energie, ktorú ovplyvňuje nielen ich konštrukčné riešenie, ale aj spotreba energií na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie,“ uviedlo ďalej ministerstvo. V podmienkach SR je dominantný podiel spotreby energie na vykurovanie. Preto ministerstvo považuje zníženie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov za veľmi dôležité a venuje mu adekvátnu pozornosť.
Negatívny vplyv na štátny rozpočet bude mať nová požiadavka európskej smernice pre zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov. Rozsah a spôsob kontroly sa podľa smernice významne odlišuje od zavedeného štátneho dozoru v prípade energetickej certifikácie, ktorý vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávaním kontroly v požadovanom rozsahu okolo 10 tis. vydaných energetických certifikátov ročne a podľa požiadaviek obsahu kontroly má byť poverená Slovenská stavebná inšpekcia.
Zdroj: © SITA
K téme
