Smernica o energetickej efektívnosti stanovuje ambiciózny cieľ

Foto: SIEA

Ako by ste zhodnotili legislatívny proces a pripomienkovanie jednotlivých štátov EÚ, ktoré predchádzali prijatiu novej smernice EÚ o energetickej efektívnosti?

Smernica o energetickej efektívnosti nie je v celom rozsahu úplnou novinkou. V podstate zlučuje dve smernice, ktoré sa zaoberajú úsporami energie a to smernicu 2004/8/ES o podpore kogenerácie na vnútornom trhu s energiou a smernicu 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a o energetických službách. Na úspory energie je zameraná napr. aj smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov.

Prínosom novej smernice o energetickej efektívnosti je najmä to, že je prvým krokom zlúčenia predpisov, ktoré sú venované úsporám energie. Prvý návrh smernice bol veľmi ambiciózny, v niektorých častiach možno až priveľmi autoritatívny a preto bolo znenie prakticky zo všetkých členských štátov Európskej únie pripomienkované a často dokonca dôrazne odmietané. Jedným z najdôležitejších bodov bolo, či ciele v oblasti úspor energie budú pre členské štáty záväzné alebo len indikatívne.

Otázny bol aj vlastný cieľ smernice a to úspora energie zodpovedajúca 20% spotreby energie. Počas legislatívneho procesu sa živo diskutovalo na tému, či sa cieľ bude vzťahovať na primárnu energetickú spotrebu teda spotrebu primárnych energetických zdrojov alebo na konečnú energetickú spotrebu t. j. spotrebu sektorov národného hospodárstva s výnimkou energetických odvetví. Z dôvodu zlúčenia smerníc 2004/8/ES a 2006/32/ES by bolo totiž logické, že cieľ bude smerovaný na úsporu primárnej energie, nakoľko podstatou definície kombinovanej výroby je práve úspora primárnej energie a zníženie konečnej energetickej spotreby na úspory primárnej energie je možné prepočítať. Podľa všetkého musela Komisia nemálo vysvetľovať práve svoj postoj k základnej myšlienke smernice a posledné znenie smernice je v tejto časti vlastne kompromisným riešením.  Počas legislatívneho procesu bola snaha, aby súčasťou smernice bola príloha, pracovne označená ako „0“, v ktorej bola uvedená maximálna spotreba primárnej energie pre jednotlivé štáty EÚ a minimálna výška úspor. Príloha bola prijatá dosť odmietavo, lebo mnohé krajiny ju považovali za brzdu rozvoja národného hospodárstva.

Ako sa v rámci tohto legislatívneho procesu správalo Slovensko? Pripomienkovalo text smernice?

Pripomienkovanie textu smernice koordinovalo Ministerstvo hospodárstva SR. Podobne ako mnohé iné krajiny sme trvali na tom, aby bol cieľ v oblasti energetickej efektívnosti indikatívny a aby bolo možné vybrať mechanizmy, ktorými sa dosiahne zvolený cieľ. Veľká pozornosť bola venovaná tomu, ktoré budovy budú zahrnuté do povinnej schémy obnovy. Z pôvodne plánovaných všetkých budov verejného sektora sa po búrlivých rokovaniach dosiahlo, že povinne sa budú ročne obnovovať budovy, ktoré zodpovedajú 3% podlahovej plochy budov verejného sektora s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré nespĺňanú podmienky smernice 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov.Na Slovensku sa toto ustanovenie bude  týkať najmä budov ústredných orgánov štátnej správy.

SR sa vo významnej miere podieľalo aj na pripomienkovaní výstavby nových zariadení na výrobu elektriny na báze tepelných procesov s príkonom 50 MW a viac. Podmienkou totiž bolo, že každé takéto nové zariadenie alebo rekonštruované existujúce zariadenie musí spĺňať podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Existovala určitá možnosť výnimiek, ale bola viazaná na súhlas Komisie. Keďže pod kategóriu zariadení na výrobu elektriny na báze tepelných procesov s príkonom 50 MW spadajú aj jadrové elektrárne a zariadenia poskytujúce tzv. špičkovú elektrinu bolo potrebné stanoviť niektoré výnimky priamo v smernici. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Keďže sa nemenil doteraz používaný výpočet na výrobu elektriny z vysoko účinnej KVET, je možné pri výpočte zariadenie „virtuálne“ rozdeliť a nejaká časť elektriny môže byť vyrobená vysoko účinnou KVET. Komisia však nestanovila, aký veľký podiel elektriny má byť vyrobený práve týmto spôsobom. Okrem iného Komisia dodnes nestanovila referenčné hodnoty na samostatnú výrobu elektriny a samostatnú výrobu tepla pre jadrové zariadenia, hoci v roku 2010 bola práve zo strany Slovenska na túto skutočnosť upozornená. Bez stanovených referenčných hodnôt totiž nie je možné posúdiť, či sa jedná o zariadenie spĺňajúce podmienky vysoko účinnej KVET t. j. úspora primárnej energie vo výške minimálne 10% v porovnaní so samostatnou výrobou elektriny a samostatnou výrobou tepla. Nestanovením jasných požiadaviek by mohla byť ohrozená rekonštrukcia existujúcich jadrových elektrární ako aj prípadná výstavba nového jadrového zdroja.

Prečo vôbec bolo potrebné prijať samostatnú smernicu o energetickej efektívnosti, keď tzv. ciele  „20-20-20“ obsahovali aj zníženie energetickej spotreby?

Požiadavky na zníženie spotreby energie boli „roztrúsené“ vo viacerých legislatívnych dokumentoch a bolo teda namieste tieto požiadavky určitým spôsobom koncentrovať, aby bol ich význam zreteľnejší. Ak to trochu preženiem, tak možno logicky vyvodiť, že ak bude menej smerníc, ktoré sú zamerané na úspory energie, bude menej výborov na európskej úrovni, teda aj menej cestovania do Bruselu a úspora energie spojená s rokovaním je zrejmá.

Čo je podľa vás dôvodom toho, že z trojice spomínaných cieľov „20-20-20“ členské štáty EÚ nevenovali dostatočnú pozornosť práve energetickej efektívnosti, na rozdiel od obnoviteľných zdrojov energie (OZE) alebo emisií?

V rámci „emisného cieľa“ sú určitým spôsobom obsiahnuté aj opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, ale je minimálne technicky nesprávne, že úsporám energie sa intenzívnejšie začíname venovať až teraz. Ak by sa šlo v obrátenom poradí, teda najskôr úspory energie a až následne využívanie obnoviteľných zdrojov, boli by mnohé projekty efektívnejšie a možno aj ekonomicky menej náročné. Dosť často sa používa veta „ušetrená kilowatthodina“ je zadarmo. Je to skutočne tak? Opatrenia na úspory energie nie sú zadarmo a možno preto sa v rámci EÚ viacej preferovali obnoviteľné zdroje energie (OZE) ako energetická efektívnosť. Alebo, že by obchodovanie s úsporami energie nebolo zatiaľ dostatočne rozbehnuté?

Čo konkrétne definuje prijatý text novej smernice? Môžete zhrnúť tie najdôležitejšie povinnosti, ktoré z nej pre členské štáty EÚ vyplývajú?

Smernicou sa ustanovuje rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť v roku 2020 úsporu energie vo výške 20% tak, aby EÚ v roku 2020 nespotrebovala viac ako 1 474 Mtoe (» 17,1 PWh) primárnej energie a konečná energetická spotreba nebola vyššia ako 1 078 Mtoe (» 12,5 PWh). Cieľom smernice je aj vytvorenie podmienok na zlepšenie energetickej efektívnosti po roku 2020.

Cieľ úspor energie je indikatívny a členský štát si môže zvoliť, či ho stanoví na úrovni konečnej energetickej spotreby, alebo na úrovni spotreby primárnej energie. V prípade stanovenia cieľa znižovaním konečnej energetickej spotreby je potrebné predložiť aj prepočet na úsporu primárnej energie.

Keďže je potrebné zaoberať sa úsporou primárnej energie, dotkne sa smernica v podstate všetkých a síce prevádzkovateľov zariadení na premenu energie, distribútorov energie a konečných spotrebiteľov či už vo verejnom sektore, priemysle, službách alebo v domácnostiach.

K najdôležitejším povinnostiam patrí obnova verejných budov, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány s celoštátnou pôsobnosťou, v rozsahu zodpovedajúcom 3% celkovej podlahovej plochy budov s podlahovou plochou nad 500 m2, ktoré nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Od 9. júla sa základ na výpočet 3% rozšíri aj o budovy s podlahovou plochou nad 250 m2. Zároveň by mal členský štát nabádať verejné subjekty na regionálnej a miestnej úrovni k tomu, aby prijali vlastné plány realizácie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ako súčasť realizácie opatrení zaviedli systém energetického manažérstva vrátane energetických auditov a tam, kde je to vhodné využívali energetické služby.

Verejné obstarávanie by sa malo orientovať na energeticky efektívne výrobky a služby ak sú splnené podmienky nákladovej efektívnosti, ekonomickej realizovateľnosti, udržateľnosti, technickej vhodnosti a dostatočnej hospodárskej súťaže.

Foto: SIEA

Každý členský štát zriadi tzv. povinnú schému energetickej efektívnosti, na základe ktorej distribútori energie alebo obchodné energetické spoločnosti, ktoré dodávajú konečným odberateľom energiu dosiahnu kumulatívny cieľ zníženia konečnej energetickej spotreby. Cieľ by mal byť stanovený minimálne na úrovni dosahovania každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5% ročného množstva energie dodanej konečným odberateľom. Základom pre výpočet je priemer spotreby energie dodanej konečným odberateľom za posledné tri roky pred 1. januárom 2013. Zo základu je možné uplatniť stanovené „odpočítateľné položky“ ako napr. čiastočne alebo úplne. vylúčiť energiu spotrebovanú v doprave a pod. Uplatnením týchto položiek je však možné znížiť „plný“ objem úspor energie maximálne o 25%. Alternatívne k povinnej schéme môže členský štát na dosiahnutie úspor energie prijať aj politické opatrenia, avšak s rovnakým objemom úspor. Prijateľná je aj kombinácia oboch typov opatrení. Úspory energie, či už podľa povinnej schémy alebo na základe politických opatrení je potrebné monitorovať a minimálne každoročne zverejňovať.

Okrem iných opatrení členské štáty podporujú, aby pre všetkých koncových odberateľov boli k dispozícii vysokokvalitné energetické audity, ktoré sú nákladovo efektívne a vypracujú programy na podporu vykonania takýchto auditov pre malé a stredné podniky ako aj realizácie odporúčaní z týchto auditov. Pre veľké podniky je povinnosť energetických auditov a pravidelná aktualizácia po štyroch rokoch samozrejmosťou.

Členské štáty zabezpečia, aby konečným odberateľom energie boli poskytnuté individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré nielen zobrazujú skutočnú spotrebu energie ale poskytujú aj prehľad o časovom priebehu spotreby. Pri inštalácii individuálnych meradiel je potrebné zohľadniť technické možnosti a primeranosť vynaložených nákladov vzhľadom na potenciál úspor energie. Ak koneční odberatelia nemajú nainštalované tzv. inteligentné meracie zariadenia je potrebné zabezpečiť aby údaje o vyúčtovaní spotreby energie boli presné a založené na skutočnej spotrebe.

Jedným z významných opatrení je aj rozvoj efektívnych systémov centrálneho zásobovania teplom resp. chladom s využívaním vysoko účinnej kombinovanej výroby a obnoviteľných zdrojov energie. Okrem posúdenia potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby je potrebné posúdiť energetickú efektívnosť plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry a stanoviť konkrétne opatrenia na zavedenie nákladovo efektívnych zlepšení energetickej efektívnosti tejto infraštruktúry s harmonogramom ich zavádzania.

Národné energetické regulačné orgány by mali venovať náležitú pozornosť energetickej efektívnosti pri plnení regulačných úloh a  vypracovaním sieťových taríf a predpisov poskytnúť stimuly pre prevádzkovateľov sústavy na sprístupnenie systémových služieb užívateľom siete, ktoré im umožnia vykonávať opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v súvislosti s pokračujúcim zavádzaním inteligentných sústav.

Myslite si, že záväzné ciele aktuálnej smernice sa podarí naplniť v takej miere, ako ich smernica predpokladá?

Stanovený cieľ je ambiciózny. Rok 2013 je v podstate vyčlenený na národné rozhodnutia, akým spôsobom sa splnenie cieľa dosiahne a na vlastné plnenie je sedem rokov. Šetriť je však potrebné s rozumom. Energetika by mala napomáhať rozvoju národného hospodárstva a ak by mali neprimerané opatrenia v oblasti úspor energie znižovať konkurencieschopnosť je namieste prehodnotenie navrhnutého cieľa. Nebola by to ani prvá a ani posledná smernica, ktorú bolo potrebné aktualizovať.

V nadväznosti na predchádzajúcu otázku, môžete vysvetliť, čo sú hlavné impulzy, pre ktoré by sa to mohlo podariť resp. hlavné prekážky, ktoré by naplneniu cieľov mohli zabrániť?

Jedným z hlavných impulzov, ktoré by mohli viesť k splneniu cieľa, je vývoj a inštalácia nových technológií, ktoré prispejú k úsporám energie. Je však dôležité, aby výroba takýchto technológií generovala nové pracovné miesta najmä tam, kde je vysoká nezamestnanosť.

Najdôležitejšou prekážkou splnenia cieľa je nedostatok finančných prostriedkov a to najmä vo verejnom sektore a nízkopríjmových domácnostiach.

Čo bude nová smernica znamenať pre Slovensko a slovenskú ekonomiku?

V konečnom dôsledku by zníženie spotreby energie malo mať pozitívny dopad na životné prostredie a aj na zníženie výdavkov na energiu. Diskutabilný je však celkový dopad na štátny rozpočet. Na jednej strane sa síce znížia výdavky za energiu, ale na strane druhej sa znížia aj príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré plynú zo spotrebných daní, z DPH a zo štátnych podielov v niektorých energetických spoločnostiach.

Aké budú ďalšie bezprostredné kroky v horizonte dvoch, či troch rokov, ktoré sa budú musieť vykonať v nadväznosti na prijatú smernicu?

Okrem stanovenia cieľa úspor energie je jedným z prvých krokov, ktoré bude potrebné vykonať, podrobná analýza jednotlivých článkov smernice, návrh riešení na ich transpozíciu do národnej legislatívy a najmä posúdenie dopadu  navrhovaných riešení. Je možné očakávať aktualizáciu Koncepcie energetickej efektívnosti a novelizáciu príslušných legislatívnych predpisov, najmä zákona o energetickej efektívnosti.

S Kvetoslavou Šoltésovou sa zhováral Michal Jesenič (energia.sk). Kvetoslava Šoltésová pracuje v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA) ako riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania. Prepis rozhovoru autorizovala. Nadpis a perex: energia.sk Ilustračné snímky: archív SIEA

© energia.sk

K téme