Sokol rároh našiel domov na elektrických stožiaroch

Na úvod, skúste načrtnúť, čo si možno predstaviť pod environmentálnymi aktivitami elektroenergetickej spoločnosti. V stručnosti, čo robí Skupina VSE v rámci svojho podnikania pre ochranu životného prostredia?

Predovšetkým sa zameriavame a skúmame to, kde  naša činnosť vplýva na životné prostredie. V prvom rade si musíme uvedomiť, že Východoslovenská distribučná vlastní a prevádzkuje vonkajšie elektrické vedenia, ktoré sú istým spôsobom nebezpečné pre vtáctvo. Ďalšou témou je pre nás únik olejov do pôdy v  objektoch elektrických staníc. Snažíme sa takéto oblasti vyčistiť, pričom likvidujeme najmä to, čo uniklo v minulosti. Vtedy sa totiž na životné prostredie nekládol veľký dôraz a  ani elektrické stanice neboli vybavené technológiami pre zachytenie uniknutých látok. Do tretice, prijímame opatrenia pre zabránenie havarijným únikom. Napokon, pri rekonštrukcii našich zariadení vzniká odpad a časť z neho sa zaraďuje do kategórie nebezpečného odpadu. To znamená, že s ním musíme nakladať tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k ohrozeniu životného prostredia.

Hovoríte o nebezpečných odpadoch, ktoré vznikajú pri rekonštrukcii zariadení. Čo produkuje distribúcia elektriny ako nebezpečný odpad?

Distribúcia ako taká odpad neprodukuje, odpad tvoria vyradené zariadenia alebo ich časti. Do kategórie nebezpečných odpadov sú zaradené napríklad drevené stĺpy, ktoré boli impregnované ropnými látkami. Preto s nimi musíme nakladať ako s nebezpečným odpadom.

Tiež máme zariadenia, ktoré sú plnené plynmi. Ide však o plyny, ktoré sa zaraďujú na zoznam skleníkových plynov s vysokou mierou vplyvu. Niekoľko rokov sme museli zhromažďovať a skladovať použitý plyn z vypínačov, pretože na trhu nebola firma, ktorá by ho dokázala predpísaným spôsobom zlikvidovať. Išlo o niekoľko stoviek kilogramov plynu, ktorý ak by unikol, dôsledok by bol značný. Našťastie teraz už je na trhu možnosť, ako sa týchto plynov zbaviť ekologickým spôsobom.

Jednou z ďalších veľkých tém je azbest. Nachádza sa i v našich elektrických staniciach; v minulosti sa používal na výstavbu protipožiarnych bariér a tiež  oddeľovacích stien medzi kobkami. Dnes je potrebné, aby sme azbest systematicky odstraňovali v prípade, že sa elektrická stanica rekonštruuje. Tento materiál sa dnes už nepoužíva, pretože existujú plnohodnotné a najmä bezpečnejšie náhrady.

Ako odpad ste tiež spomenuli olej. Kde sa v distribučnej sústave využíva?

Olej sa používa ako izolačné a chladiace médium. Najväčšie objemy sa preto nachádzajú v 110 kV transformátoroch v elektrických staniciach. V minulosti sa tiež používali malé olejové výkonové vypínače, v ktorých bolo potrebné periodicky olej vymieňať. Cez drobné netesnosti môže ale olej uniknúť a ak prší, dažďová voda zariadenie oplachuje a olej sa tak zmýva dolu. V minulosti neboli stanovištia transformátorov vybudované  tak, aby dokázali takýto olej zberať, preto sa dostal až do pôdy. Dnes je situácia iná, každý transformátor má pod sebou záchytnú nádrž. Takže všetky oplachy dažďovou vodou zachytávame a následne čistíme. Súčasne ale čistíme aj pôdy, ktoré boli v minulosti takto kontaminované a vytvorili historické environmentálne záťaže.

V akom štádiu je odstraňovanie historických environmentálnych záťaží? Podarilo sa už VSE vyčistiť všetky kontaminované lokality z minulosti alebo sú pred vami ešte nejaké úlohy?

Čistenie okolia elektrickej stanice je dlhodobý proces, dekontaminácia trvá spravidla niekoľko rokov. V súčasnosti dokončujeme čistenie pôdy pod tromi poslednými stanicami, práce by sa mali ukončiť do konca roka. S tým ale, že jedna stanica, kde bola situácia najvážnejšia, si bude musieť počkať na dodatočný rozbor pôdy a podľa zistených hodnôt uvidíme, či je potrebná aktivita aj v budúcom roku.

O ktoré posledné tri elektrické stanice ide? A ktorá stanica predstavovala najväčší problém?

Najväčšie postihnutie bolo v Krompachoch. Situáciu navyše zhoršila povodeň v roku 2010, kedy bola stanica zaplavená. Ďalším z objektov je elektrická stanica Lubeník, kde budeme v tomto roku s čistením končiť. Trojicu uzatvára elektrická stanica Košice – juh.

Po dokončení prác si budeme môcť povedať, že sme sa vyrovnali s historickými environmentálnymi záťažami. V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že budeme prvou distribučnou spoločnosťou, ktorá tak učiní. Otázkou záťaží sme sa totiž seriózne zaoberali už dávno pred tým, ako sa podarilo v októbri 2011 prijať zákon o environmentálnych záťažiach.

Spomenuli ste ochranu vtáctva. Je vôbec možné budovať vedenia, ktoré budú pre vtáctvo bezpečné?

Nové vedenia sa navrhujú tak, aby sa vtáctvo chránilo do takej miery, do akej je to len možné. Dosahuje sa to predovšetkým dizajnom a konštrukciou sietí. Pokiaľ ide o už existujúce staršie vedenia, existujú prvky, ktoré sa v praxi osvedčili ako účinné a ak sa inštalujú do vedení na stožiare, miera nebezpečnosti pre vtáctvo sa znižuje. Hrozba úrazov pre živočíšstvo sa nedá úplne odstrániť, ale dá sa výrazne znížiť. Prieskumy, ktoré pre nás vypracovali mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany vtáctva, konštatujú, že účinnosť prvkov ochrany sa pohybuje až okolo 84 %.

Skúste prosím bližšie popísať, čo si možno predstaviť pod dizajnom alebo prvkami sústavy, ktoré ste spomenuli v súvislosti s ochranou vtáctva…

Jedným spôsobom je dizajn vrchnej časti stĺpu. Môžete ho navrhnúť tak, aby sa zabránilo vtáctvu, ktoré tam dosadá, preklenúť nohami a krídlami časti s rôznym elektrickým potenciálom. Tiež to môžete dosiahnuť aj druhým spôsobom, ktorým je zaizolovanie vodiča na danom mieste alebo v danej časti stĺpa. Ďalší spôsob ochrany, ktorý sa s ohľadom na historickú konštrukciu stĺpov využíva najviac, je inštalovanie „konzolových chráničiek“. V praxi ide o to, že sa odizoluje konzola tak, aby keď na ňu vták dosadne a krídlom sa dotkne vodiča, neuzatvoril obvod. Tiež sa na konzolu osádza akýsi tŕň, ktorý zabraňuje vtákovi krídlami preklenúť vzdialenosť medzi dvomi vodičmi na danom mieste.

Okrem toho treba tiež dodať, že veľkým problémom na NN vedeniach sú bocianie hniezda, ktoré za dažďa spôsobujú skraty a prerušenie distribúcie elektriny , na druhej strane svojou veľkou hmotnosťou zaťažujú stĺpy a vedenia. Ak sa bociany rozhodnú postaviť si hniezdo, jediným riešením je premiestniť ho. Každoročne takto prekladáme desiatky hniezd.

Účinnosť ochranných opatrení ste podľa štúdií mimovládnych organizácii ohodnotili na 84 %. Napriek tomu, aké sú ročné straty na životoch vtákov?

Účinnosť 84 % sa vypočítala z pozorovaní, ktoré sa robili na monitorovaných úsekoch v určitých intervaloch. Zbierali a počítali sa telá uhynutých vtákov, súčasne sa pozoroval výskyt predátorov, ktoré mohli tieto telá odnášať. V priemere sa na úseku 100 km našlo v sledovanom období 1,5 uhynutých jedincov. Pre porovnanie, ak by vedenia neboli ošetrené, na 100 km by pripadalo 9,3 usmrtených jedincov. Teda štatisticky sme na každých 100 km zachránili 7,8 jedincov.

Ak sa pozrieme na skladbu vtáčích druhov a prepočítame zachránené kusy aj cez ich environmentálnu a spoločenskú hodnotu, môžeme konštatovať, že ošetrením vedení sa na 100 km úseku dosahuje ročná úspora 88 tis. eur. VSE každý rok ošetruje a zabezpečuje práve cca 100 km existujúcich vedení, plus ak staviame alebo rekonštruujeme vedenia, tieto sa už musia naprojektovať ako bezpečné.

Je zabezpečenie 100 km vedení za rok málo alebo veľa? Od čoho závisí, aký úsek ročne vybavíte bezpečnostnými prvkami?

V prvom rade treba zdôrazniť, že takéto aktivity nie sú len o ochote VSE, ale aj o možnostiach ako takých. Inštalovanie prvkov sa nedá vždy vykonávať pod napätím, preto treba vedenia pri takýchto prácach na istý čas vypnúť. To znamená nielen nutnosť obmedziť zákazníkov, ale i vtesnať sa do limitov štandardov kvality dodávky, ktoré predpisuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nie je to teda iba o peniazoch, ale aj o  iných objektívnych možnostiach.

Zabezpečovanie vedení má charakter sezónnych prác. Pripravujeme sa na ne s časovým predstihom; je potrebné získať povolenia na vstup na pozemky, čo môže byť napríklad v období pred a počas žatvy problém. Na poliach sa preto vieme s technikou pohybovať najneskôr do konca marca, začiatku apríla. Potom až po žatve a na jeseň.

Predpokladám, že bezpečnosť nových a rekonštruovaných vedení je požiadavka vyplývajúca z legislatívy. Čo však zabezpečovanie existujúcich vedení, ktoré sa zatiaľ nerekonštruujú? Aká je motivácia firmy pre prijímanie takýchto opatrení?

V prvom rade je to presvedčenie firmy, aby naše zariadenia a aktivity nemali príliš negatívny vplyv na prostredie. V druhom rade je to aj tlak zo strany legislatívy v prípade, že niekto nahlási výskyt usmrteného vtáctva alebo iných zvierat. V takom prípade Úrad životného prostredia zvolá jednanie a rozhodne o nápravných opatreniach, medzi ktorými býva i zabezpečenie vedení. Celkovo to však treba vnímať aj cez vzťahy s verejnosťou; ak ich chceme mať dobré, ochrana životného prostredia je nevyhnutnosť.

Kto je v nahlasovaní výskytu usmrtených vtákov aktívny? Sú to len mimovládne organizácie alebo aj bežní obyvatelia krajiny?

Dnes už to nie je len aktivita mimovládnych organizácii, ale počujeme aj verejnosť. Pravidelne nám chodia e-maily, upozornenia a iné dopyty od občanov, ktorí upozorňujú na problémy a tiež sa zaujímajú, čo robíme v tomto smere. S mimovládnymi organizáciami máme dobrú spoluprácu a informujeme sa v tejto problematike navzájom.

Ako by ste zhodnotili vývoj miery prísnosti environmentálnych požiadaviek? Čo by malo byť v budúcnosti striktnejšie?

Jednoznačne ochrana vtáctva na vedeniach. Európska komisia pripravuje viacero doporučení pre výstavbu nových vedení. Cítime, že ochrana biodiverzity sa dostáva čoraz viac do centra a environmentálne požiadavky sa preto prirodzene pritvrdzujú.

Povedzme si teda ešte trochu viac o ochrane vtáctva. Aký charakter má táto aktivita – je cielená alebo všeobecná? Inými slovami, v centre jej pozornosti je vtáctvo ako také alebo sa špecificky zameriavate na konkrétne druhy?

Opatrenia na ochranu vtáctva na vedeniach sú všeobecné. Na druhej strane, zapojili sme sa tiež do niekoľkých projektov, kde bol v centre pozornosti konkrétny druh. Ide napríklad o ochranu orla krikľavého alebo sokola rároha.

Organizácia Ochrana dravcov na Slovensku realizuje projekt v rámci európskeho  programu LIFE, ktorého partnerom sú aj Východoslovenská energetika a Stredoslovenská energetika – Distribúcia. Program by mal skončiť na budúci rok, prípadne až v roku 2014. Ide v ňom o ochranu už spomenutého orla krikľavého. V našej distribučnej oblasti je to Medzilaborecká vrchovina, kde má svoje prirodzené prostredie a kde hniezdi. V rámci projektu preto ošetrujeme v danej oblasti stĺpy. V minulosti sa elektrické stĺpy zvykli nazývať aj „stĺpmi smrti“, čo sa pokúšame zmeniť. V závislosti od geografického výskytu konkrétneho druhu sa každá z distribučných spoločností zameriava aj na konkrétny druh. Napríklad ZSE Distribúcia je aktívna v programe na ochranu dropa fúzatého.

Skupina VSE tiež podporila niekoľko projektov v rámci grantového programu Symbióza, ktorý bol realizovaný z prostriedkov Nadačného fondu VSE, ktorý spravuje Karpatská nadácia.  V roku 2012  ideme podobným smerom a snažíme sa niektoré aktivity podporovať priamo. Ide najmä o aktivity a prieskumy v blízkosti našich vedení, ktoré sa zameriavajú na úhyn vtáctva. Výstupom by malo byť vypracovanie metodík, ktoré by odpovedali na otázku, ako úhynom predchádzať. Angažuje sa tam aj Štátna ochrana prírody, ktorá je garantom správnosti postupov, ktoré sa budú realizovať. Toto je vízia na obdobie rokov 2012 až 2015.

Ako pomáhate pri ochrane sokola rároha, ktorého ste tiež spomenuli?

Na stožiare vedení napäťovej úrovne 110 kV sme inštalovali niekoľko desiatok búdok, v ktorých sokol rároh hniezdi. Vplyvom ľudskej aktivity a devastácie krajiny stratil svoje prirodzené miesta hniezdenia a stožiare 110 kV vedení mu vyhovujú ako náhrada. Nová populácia tak žije na vedeniach 110 kV, ale samozrejme aj vyšších napäťových úrovní, ktoré vlastní prenosová sústava. Podobné búdky inštaluje aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava na vedeniach 400 kV.

Doteraz sme hovorili o tom, ako elektroenergetika vplýva na vtáctvo. Na záver, čo ale vplyv vtáctva na elektrizačnú sústavu ako takú?

Samozrejme, ovplyvňujeme sa navzájom. Ak sa pozrieme na našu najvyššiu napäťovú úroveň v rámci distribúcie, ktorou je 110 kV, vážny problém nám spôsobujú vtáčie exkrementy. Znečisťujú izolátory, zaschnú na nich a potom, keď navlhnú, stávajú sa vodivými. Spôsobuje to preskoky elektrickej energie. Najmä v ranných hodinách je to pomerne známy jav.

Na NN sieťach sú problémom bocianie hniezda, o ktorých sme hovorili. Neúmerne zaťažujú statiku stĺpov. Hniezdo ako také má stovky kilogramov a tiež je zdrojom exkrementov. Tie urýchľujú koróziu oceľového jadra vodičov, čoho dôsledkom môže byť pretrhnutie sa vodiča pod jeho vlastnou váhou. Spadnutý vodič predstavuje zasa riziko na zemi, hrozí úraz elektrickým prúdom.

S Jozefom Tóthom (Skupina VSE) sa rozprával Michal Hudec (energia.sk). Jozef Tóth pracuje v spoločnosti Východoslovenská energetika ako vedúci odboru Asset Monitoring. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk. Ilustračné snímky: archív VSE.

(c) energia.sk

K téme