Česko: Ministerstvo navrhuje ťažiť uhlie za limitmi i nové bane na urán a zlato
„Avizovaný nedostatok uhlia po roku 2035 si bude vyžadovať využitie zásob za územnými ekologickými limitmi ako v prípade bane ČSA, tak v prípade bane Bílina,“ píše sa v materiály. Kroky nevyhnutné k príprave využitia časti uhoľných zásob za dnešnými limitmi je podľa dokumentu nevyhnutné podniknúť najneskôr do roku 2016.
Vysoký strategický význam majú podľa MPO zásoby zhruba 1,6 mld. ton čierneho uhlia v beskydskej bani Frenštát. „Porovnateľné panenské ložisko na západ od Česka pravdepodobne neexistuje, smerom na východ sa rozsiahly zdroj čierneho uhlia nachádza až v Lublinskej panve na poľsko-ukrajinsko-bieloruskom pomnedzí a potom až na Ukrajine v Donbase,“ uvádza surovinová koncepcia.
Prípadná ťažba sa však podľa dokumentu nezaobíde bez podrobnejších prieskumných prác. To isté podľa ministerstva platí tiež pre asi 1,5 mld. ton hnedého uhlia v kladenskej a mělnickej panve. Starosta Trojanovic na Beskydsku Jiří Novotný včera ale povedal novinárom, že aj keď by v bani Frenštát malo ísť papierovo len o ťažobný prieskum, znamenalo by to prípravu vyťaženia a denné kamióny uhlia. To by údajne zničilo značku Beskýd ako turistického regiónu. Za zámerom ľudí vidí snahu ťažiarov o navýšenie ceny svojich akcií.
Za perspektívnu surovinu považuje návrh koncepcie tiež urán. „V strednodobom výhľade sa dá predpokladať, že svetové ceny uránu nebudú nízke,“ uviedlo MPO. Dopyt po uráne síce údajne na jednej strane ovplyvní negatívny postoj Nemecka, Rakúska a možno aj ďalších európskych krajín k jadrovej energii. Tento postoj ale podľa českého ministerstva vyvažujú ambiciózne plány krajín tretieho sveta na výstavbu atómových elektrární.
V takejto perspektíve MPO uvažuje o ďalšej ťažbe uránu v Česku. Ťažbu v aktuálne jedinej českej uránovej bani Rožná na Ždársku síce bude možné ešte rozšíriť, v bližšie neurčenom strednodobom horizonte ale MPO navrhuje vybrať celkom novú ťažobnú lokalitu. Koncepcia spomína napríklad lokalitu Brzkov a Horné Věžnice na Havlíčkobrodsku, Mečichov na Strakonicku alebo Hamr v okrese česká Lípa.
Ani plány na ťažbu uránu sa u dotknutých obcí nestretli s vrelým prijatím. „Po zastavení ťažby uránu v deväťdesiatych rokoch došlo v Podještědí k prirodzenej obnove normálneho rozvoja obcí a turistického ruchu. Teraz po dvadsiatich rokoch nám návrh surovinovej politiky hrozí obnovou ťažby. A opäť drastickou metódou chemického lúhovania,“ povedal včera starosta obce Janův Důl Jiří Kořínek.
Prínosné môžu byť pre domácu ekonomiku tiež celkové zásoby približne 392 ton zlata, ktoré sa nachádzajú v Česku pod zemou, uvádza koncepcia. Podľa cien z tohtoročného júna sa to rovná 400 miliardám českých korún. Silné ložiská sa nachádzajú napríklad v Mokrsku na Příbramsku alebo v Kašperských Horách. V Kašperských Horách sa navyše popri zlate nachádza tiež ložisko wolfrámu, ktorého potenciálna hodnota je asi 35 miliárd korún.
„Vzhľadom k dlhodobo predpokladanej svetovej konjunktúre zlata je pri uvedených skutočnostiach nevyhnutné zmeniť doteraz negatívny postoj niektorých štátnych orgánov k vyhľadávaniu a prieskumu ložísk zlata,“ píše ministerstvo v návrhu surovinovej koncepcie.
Návrh surovinovej koncepcie má dostať česká vláda na stôl na konci augusta spoločne s aktualizovanou štátnou energetickou koncepciou. Tá má stanoviť vývoj v českej energetike zhruba do roku 2040.
ČTK, energia
K téme
