Bioenergia
Vo všeobecnosti je biomasa definovaná ako substancia biologického pôvodu, pričom existujú viaceré zdroje biomasy;
Lesná biomasa: palivové drevo, všetky časti stromov, piliny
Poľnohospodárska biomasa: obilná a repková slama, olejnaté semená, rastliny s obsahom cukru a škrobu, odpady
Odpady z drevospracujúceho priemyslu: odrezky, stružliny, piliny, pelety
Komunálny odpad: tuhý spáliteľný odpad
Každý zdroj biomasy je pritom charakteristický svojou kalorickou hodnotou, vlhkosťou, obsahom popolu a aj preto si vyžadujú rôzne procesy na výrobu bioenergie. Vo všeobecnosti by sme mohli hovoriť o termálnej, chemickej a biochemickej premene biomasy na bioenergiu.
Biomasa sa využíva na vykurovanie, na výrobu elektrickej energie, kombinované teplo a elektrickú energiu (kogenerácia), alebo na výrobu dopravných palív, či už v plynnom alebo tekutom stave. Pokiaľ hovoríme o efektívnom využívaní biomasy, je potrebné brať do úvahy predovšetkým vlhkosť biomasy. Od obsahu sušiny v biomase je závislé aj jej ďalšie spracovanie jednak na spaľovanie (ak je obsah nad 50%), alebo na výrobu bioplynu pomocou napr. fermentácie alebo pyrolýzy ak je obsah sušiny menej ako 50%. V súčasnosti je na vzostupe najmä trh s drobným lisovaným drevným odpadom, tzv. peletami. Tie sa svojou štruktúrou a veľkosťou podobajú na drobné granule a ich využiteľnosť je predovšetkým v individuálnych systémoch vykurovania, ale aj v kogeneračných jednotkách.
Biomasa v kontexte EÚ
V súčasnosti sa obnoviteľné zdroje energie podieľajú na celkovej spotrebovanej energie v Európskej únii 6,7%. Dve tretiny z tohto podielu tvoria rôzne formy biomasy. Aj preto biomasa predstavuje na celoeurópskej úrovni významný zdroj na dosiahnutie cieľa 20% z OZE do roku 2020.
V Európskej únii sa biomasa prevažne využíva na výrobu tepla, pričom medzi popredné krajiny patrí Švédsko, Francúzsko, Dánsko, Nemecko, Fínsko a Rakúsko. Pokiaľ hovoríme o biopalivách, tie sa využívajú v krajinách kde ich je cena schopná konkurovať cenám za bežné palivá a to najmä v škandinávskych krajinách a v Rakúsku. Vo Fínsku sa nachádza aj najväčšia elektráreň, ktorá využíva princíp kogenerácie na výrobu tepla a elektrickej energie. Elektrickej energie sa z biomasy vyrobí najviac v Nemecku, Veľkej Británii, Fínsku a Švédsku.
V rámci európskej legislatívy pre využívanie biomasy bol už v roku 2005 Akčný plán pre využívanie biomasy. Podľa neho sa malo využívanie biomasy v roku 2010 podieľať na celkovej energetickej spotrebe 8%, teda dvojnásobok z roku 2005 kedy bol akčný plán prijatý. Od dosiahnutia cieľu si komisia sľubuje znížiť podiel fosílnych palív v energetickom mixe EÚ z 80% na 75%. Zároveň by sa mal znížiť import ropy o 8%, čo by pozitívne ovplyvnilo aj ceny ropy. Vyššie využívanie biomasy má znížiť aj ročný objem skleníkových plynov, teda CO2 emisií o 209 miliárd ton. V neposlednom rade by sa vytvorili aj tisícky pracovných miest v lesníckom a poľnohospodárskom priemysle.
Biomasa v EÚ zatiaľ bez obmedzení
V súvislosti s Európskou smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá stanovuje známy cieľ 20-20-20, mala európska komisia predložiť aj schému o udržateľnosti využívania biomasy. Kľúčové rozhodnutie na ktoré všetci čakali sa týkalo vytvorenia záväzných kritérií na európskej úrovni pre využívanie biomasy. Komisia svoju správu predstavila koncom februára 2010. Komisia zhodnotila, že všeobecné kritériá v súčasnosti nie sú nevyhnutné a pre členské štáty ponúkla odporúčania, ktoré môžu dobrovoľne prijať na národnej úrovni.
Svoje rozhodnutie komisia odôvodnila tým, že súčasné environmentálne riziká spojené s využívaním a produkciou biomasy sú v EÚ nízke. Ďalším argumentom bol aj fakt, že vzhľadom na tak širokú škálu energetických zdrojov akú ponúka biomasa, je takmer nemožné vytvoriť harmonizovanú schému s cieľom znížiť emisie.
Komisia zároveň zdôraznila aj niektoré existujúce riziká spojené s využívaním biomasy akými sú ohrozenie biodiverzity alebo odlesňovanie. Správa však argumentovala, že odpadová biomasa a zvyšky po spracovaní dreva sa budú tvoriť tak či tak, bez ohľadu na ich spotrebu pre energetické účely. V otázke odlesňovania správa skonštatovala, že opatrenia v tejto oblasti sú efektívnejšie vytvorené na medzinárodnej úrovni, napr. „Využitie krajiny, zmeny vo využívaní krajiny a lesníctvo (LULUCF). O záväzných kritériách komisia bude najbližšie hovoriť koncom roku 2011.
Biopalivá
Okrem všeobecne známeho cieľa dosiahnuť do roku 2020 20% celkovej európskej energie z OZE, komisia stanovila aj záväzný cieľ využívania OZE v oblasti dopravy. Do roku 2020 by mali biopalivá tvoriť 10% z celkového množstva využitého paliva v cestnej doprave. Použitie biomasy v doprave má najmä prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a zabezpečiť bezpečnosť zásobovanie a zredukovať závislosť dopravy od ropy. Podmienkou v rámci Európskej únie však je, že musia byť klasifikované ako udržateľné, nesmú byť v rozpore s využívaním pôdy pre pestovanie potravinárskych plodín, ohrozovať biodiverzitu ekosystému či spôsobovať odlesňovanie. Biopalivá musia zabezpečiť minimálne 35% úspory emisií skleníkových plynov. V tejto súvislosti sa na európskej úrovni vypracovali aj podrobné štandardy, ktorá musia biopalivá spĺňať pred svojim uvedením na trh. Tie sú zahrnuté do smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov z roku 2009.
Biopalivá a životné prostredie
Využívanie biopalív, či už bioetanolu, biobutanolu alebo biodízlu má svojich silných zástancov, ale aj odporcov. Najvýraznejšie spory sa vedú predovšetkým v otázke škodlivosti respektíve prospešnosti produkcie a následného využívania biopalív v dopravnom sektore. Veľká vlna kritiky sa spustila najmä po roku 2008, kedy sa zažalo povinné zavádzanie biopalív v Európe ale aj v USA.
Podľa najnovšej štúdie, ktorú si dali spoločne vypracovať Veľká Británia, USA a Európska únia sú biopalivá z plodín ako palmový alebo repkový olej v dôsledku cielenej premeny krajiny na poľnohospodársku pôdu škodlivejšie ako nafta či benzín. Bod v ktorom sa biopalivá stavajú problematické v palivovom mixe je podľa štúdii na úrovni 5,6%. A práve rovnaký podiel majú biopalivá v súčasnosti v EÚ. Niektorí skeptici tejto správy preto tvrdia, že číselné údaje boli nastavané úmyselne v snahe obmedziť ďalšie využívanie biopalív.
Štúdia ďalej uvádza, že využívanie palmového oleja zvýši emisie CO2 až o 31% pretože pri premene lesov na obrábateľnú pôdu. Intenzívna premena lesov, pastvín alebo rašelinísk za účelom pestovania plodín na výrobu biopalív môže v konečnom dôsledku spôsobiť ešte väčšie uvoľnenie CO2 do ovzdušia pretože práve pôda spolu s rastlinami sú dve najväčšie skladiská CO2 a obsahujú dokonca dvojnásobné množstvo CO2 ako sa nachádza v ovzduší. Intenzívnym využívaním pôdy by sa spôsobilo jej narušenie a zvetrávanie, ktoré následne spustí vylučovanie CO2. Aj štúdia Európskej environmentálnej agentúry (EEA) uvádza, že nákladovo najlepší spôsob využívania biomasy by bol ak by sa v EÚ do roku 2030 prostredníctvom biomasy zabezpečilo 18% tepla na vykurovanie, 12,5% elektrickej energie a nie viac ako 5,4% dopravných palív. Podľa EEA má byť biomasa predovšetkým využitá na výrobu elektrickej energie a tepla s využitím technológie kogenerácie pri ktorom súčasne vzniká teplo aj elektrina.
Podľa správy, ktorú vypracovala Svetová banka sú biopalivá jednou z hlavných príčin výrazného nárastu cien obilnín a vzniku potravinovej krízy v chudobných krajinách.
Biopalivá verzus potraviny
Ďalším problémom na ktorý poukazujú mnohí experti je výroba energie z biomasy na úkor zabezpečenia potravín pre obyvateľstvo. Podľa viacerých zdrojov a štúdií produkcia energie z biomasy limituje poľnohospodárstvo a pestovanie plodín pre výrobu potravín a krmív. Napríklad podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), podpora produkcie biomasy môže prispieť k prudkému nárastu cien potravín. Na výrobu biopalív sa zároveň využívajú len niektoré plodiny, predovšetkým repka olejná, slnečnica, palmový olej alebo kukurica. V dôsledku monokultúrneho pestovania týchto plodín vzniká aj možnosť ohrozenia biodiverzity a zníženie úrodnosti pôdy.
Výrazná zmena vo využívaní pôdy v Európe má zároveň aj vplyv na ostatné časti sveta. Ak by Európa znížila vývoz potravín a zvýšila dovoz predovšetkým z rozvojových krajín aby tým vykompenzovala svoj dopyt, mohlo by to mať vplyv nielen na ceny potravín, ale aj na premenu pôdy v tretích krajinách na úkor potravinovej produkcie. Využívanie repkového oleja na výrobu biopalív môže priamo zvýšiť dopyt po náhradnom zdroji akým je napríklad palmový olej. Na zvýšenie jeho produkcie je ale potrebná pôda, ktorá sa v krajinách ako Brazília alebo Indonézia získava klčovaním dažďových pralesov. OECD zároveň odhaduje, že podporné schémy pre biopalivá v EÚ a USA v strednodobom horizonte zvyšujú priemerné ceny pšenice o 8 %, kukurice o 10 % a rastlinného oleja o 33 %.
Biopalivá druhej generácie
Jednou z možných odpovedí na problémy súvisiace s biopalivami z produktov akými sú repka olejná alebo kukurica sú takzvané biopalivá druhej generácie. Na výrobu takýchto biopalív sa totiž nevyužívajú potravinové suroviny, ale suroviny ako odpadová biomasa, drevo, drevotrieska, lístie, kôra, steblá pšenice alebo kukurice t.j. lignocelulózové zdroje biomasy. Biopalivá druhej generácie majú pozitívnejšiu bilanciu emisie skleníkových plynov, ich náklady na výrobu sa môžu vyrovnať cenám za tradičné palivá, nekonkurujú potravinám, ich zdroje sú oveľa väčšie a v neposlednom rade sú aj kvalitnejšie ako biopalivá prvej generácie. Problémom využívania biopalív druhej generácie je ich momentálna nedostupnosť a potreba ďalšieho intenzívneho výskumu v oblasti výrobných procesov (najčastejšie sa využíva plynofikácia), dopadov a možnosti praktického využitia. Aj preto nie je možné s nimi počítať v cieli 10% do roku 2020.
BIOENERGIA NA SLOVENSKU
Biomasa má na Slovensku najlepšie možnosti ako energeticky obnoviteľný zdroj. Potenciál ktorý pre Slovensko biomasa predstavuje však dostatočne nevyužívame. V súčasnosti sa biomasa podieľa na výrobe tepla približne dvoma percentami. Ak by Slovensko naplno využívalo biomasu, mohlo by ňou pokryť až 20% hrubej spotreby energie na výrobu tepla. Energetický potenciál biomasy na Slovensku je ekvivalentný 2,8 miliónom ton ropy ročne, alebo 3,36 miliardám m3 zemného plynu. Technický potenciál využívania biomasy podľa Stratégie pre vyššie využívanie OZE je 33 400GWh za rok čo predstavuje 60% celkového potenciálu OZE na Slovensku.
Slovensko je zároveň v rámci EÚ treťou najlesnatejšou krajinou a tým získava veľký potenciál vo výrobe energie z dendromasy. Takmer polovicu celého územia Slovenska predstavujú lesy, ktoré ročne dokážu vyprodukovať približne 4,5 milióna ton biomasy, z čoho momentálne využívane len 1,8 mil. ton. Drevo tak na Slovensku predstavuje najčastejšie využívanú formu biomasy na vykurovanie. Jednou z hlavných výhod využívania dreva vo všetkých jeho formách je, že je to domáci a trvale obnovujúci zdroj energie. Z lesnej biomasy má najväčší potenciál na výrobu energie najmä lesná štiepka. Podľa bývalého riaditeľa Lesov Slovenskej republiky, je podnik schopný dodať na trh ročne až 1 mil. ton štiepky. Ostatné biomasy ako slama alebo tráva sa využívajú len ojedinele. Intenzívnejšie by sa mohla využívať najmä lesná a poľnohospodárska biomasa vo forme dreva a slamy. Slovensko má k dispozícii približne 443 miliónov kubických metrov dreva a ročne sa v poľnohospodárstve vyrobia približne 2 tony slamy, ktoré by sa mohli využiť ako zdroj biomasy.
Biomasa má v slovenskej praxi veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch vo forme drevných peliet, štiepok, slamy a v domácnostiach vo forme palivového dreva, peliet a brikiet. Efektívnym riešením využívania biomasy je aj spaľovanie v tepelných elektrárňach a pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla (tzv. kogenerácia).
Aj z hľadiska energetickej bezpečnosti využívanie biomasy prináša pre Slovensko výhody. Spracovanie domácich zdrojov na výrobu elektrickej energie či tepla môže krajina aspoň čiastočne diverzifikovať svoje energetické zdroje. V súčasnosti je Slovensko takmer 100% závislé na dodávkach zo zahraničia. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým biomasy, má aj veľký regionálny dosah, pretože všetky peniaze, ktoré vynakladáme na palivo, zostávajú v danom región. V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke 6 bioplynových staníc. Teplární, ktoré využívajú na vykurovanie biomasy je o niečo viac. Malých kotolní do 30kW je asi 1000 vrátane splynovania dreva v rodinných domoch a väčších s výkonom nad 30kW je približne 100.
Otázka financií
S obnoviteľnými zdrojmi energie sa často krát vynára otázka ekonomickej efektívnosti využívania týchto zdrojov. Inak to nie je ani v prípade biomasy a názory na jej ekonomickosť sa značne rozlišujú. Napríklad podľa vyjadrenia ministra hospodárstva SR Ľubomíra Jahnátka z roku 2007 je technológia na výrobu energie z biomasy drahá a zložitá. Cena vyrobenej energie je podľa jeho vyjadrení 2,7 až 15 násobne vyššia ako cena energie, ktorú zaplatíme z tradičných zdrojov akými sú fosílne palivá alebo z jadrovej elektrárne. Zároveň si však všetci uvedomujú potenciál biomasy. Pri otvorení dvoch bioplynových staníc v marci 2010 aj minister Jahnátek vyhlásil, že biomasa je ten najlepší obnoviteľný zdroj energie, na ktorý by sa malo Slovensko zamerať a MH bude viac podporovať typy energií z biomasy.
Bariérou pri výstavbe teplárni na biomasu je najmä výška vstupných nákladov oproti plynovej kotolni. Aj preto je potrebné počítať s nižšími cenami tepla až o niekoľko rokov pokiaľ sa vyrovnajú investičné náklady. Pri neustále rastúcej cene plynu sa však z dlhodobého hľadiska investovanie do biomasy oplatí. Ďalšou výhodou je aj fakt, že teplárne spaľujúce biomasu nemusia nakupovať emisné limity, nakoľko biomasa nepatrí medzi fosílne palivá a rovnaké množstvo CO2 ktoré vznikne pri spaľovaní rastliny spotrebujú pri svojom raste a sú tým pádom tzv. CO2 neutrálne. Naopak ďalšou nevýhodou biomasy je drahá preprava. Tá sa na Slovensku dodatočne zvýšila po zavedení cestného mýta. Ďalšia reálna zábrana pre vyššie využívanie biomasy je podľa Stratégie pre vyššie využívanie OZE aj vysoká úroveň plynofikácie na Slovensku.
Generálny riaditeľ združenia Biomasa a.s., Radoslav Židek uvádza, že ak chceme porovnať návratnosť počiatočnej investície pri prechode z plynu na vykurovanie biomasou v domácnosti, je dôležité porovnať rovnaký komfort týchto dvoch zdrojov. Pri rovnakom komforte sa podľa jeho vyjadrenia dá hovoriť len pri využívaní peliet a návratnosť peňazí ušetrených na cene plynu sa tu pohybuje okolo 6-7 rokoch. Počiatočná investícia pri vykurovaní kusovým drevom sa vráti do 2- 3 rokov.
Biomasa na Slovensku začala byť atraktívnou najmä po výraznom zvyšovaní cien zemného plynu v poslednom desaťročí. Ďalším stimulom, ktorý naštartoval trh a dopyt po biomase je aj možnosť získania finančnej podpory z eurofondov a po septembri 2009 aj zo štátnych dotácii na nákup kotlov. Podľa Žideka biomasa predstavuje miestny obnoviteľný zdroj energie a podľa toho by sa mal aj využívať. Pokiaľ sa to poruší a veľké teplárne sa podporia veľkými dotáciami tak sa trh naruší a urobí sa viac škody ako osohu. Biomasa má svoje poslanie predovšetkým v menších zariadeniach napr.; pelety v automatických kotolniach do 3 MW, brikety a kusové drevo v malých manuálnych kotolniach a v krboch a štiepky vo väčších kotolniach od 1,5 – 10 MW.
Využívanie biomasy v praxi
Teplární na Slovensku, ktoré spaľujú biomasu sa v poslednom období výrazne rozširujú. Formy biomasy, ktoré využívajú na výrobu tepla sú rôznorodé. Na Slovensku už existuje niekoľko miest, ktoré prešli na biomasu pri centrálnom zásobovaní tepla. Dodávané teplo je lacnejšie až do 1,7 až 3,3 eura za Gigajoul v porovnaní s plynovými kotolňami.
Napríklad v trenčianskej teplárni sa od roku 2008 využíva na spaľovanie slama. Trenčianska tepláreň je jediná na Slovensku, ktorá si zvolila ako hlavný zdroj slamu. Dokonca je ojedinelým príkladom aj v rámci strednej Európy. Zavedená technológia však umožňuje využívať aj rôzne iné suroviny ako napríklad obilnú aj repkovú slamu, kukuricu a poprípade aj drevenú štiepku. V čase keď bol projekt v počiatočnej fáze realizácie tepláreň dokázala cenovo konkurovať aj plynovým kotolniam. Gigajoul energie v porovnaní s cenami plynu bol lacnejší o približne 1,65 eur. Cieľom teplárne je dodať 80% tepla prostredníctvom spaľovania biomasy k čomu majú prispieť aj ďalšie dve plánované kotolne. V súčasnosti tepláreň zásobuje asi 50% bytov v celom Trenčíne.
Ďalším príkladom teplárne s využitím biomasy je tepláreň v Dubnici nad Váhom. Tá vykuruje pomocou drevo štiepky približne 3500 bytov, pričom cena štiepky predstavuje približne tretinu z ceny plynu. V období rokov 2003 – 2007 tepláreň zaznamenala nárast ceny tepla len o 7%, pričom cena plynu pre domácnosť v rovnakom období vzrástla o viac než 50%. Zvolen je jedno z mála miest na Slovensku, ktoré nemá problémy so zásobovaním teplom ani počas plynovej krízy. Tak ako tepláreň v Dubnici aj vo Zvolene sa spaľuje drevná štiepka. Tepláreň zásobuje približne 11 000 domácností a mesto dokáže ročne ušetriť približne 24 mil. metrov kubických plynu.
Zároveň je ale potrebné pripomenúť, že kotolne na biomasu sú v určitých obdobiach odkázané na dokurovanie plynom a to predovšetkým v obdobiach veľkých mrazov. Biomasa je schopná vytvoriť vykurovaciu teplotu, čo je približne 20°C v podmienkach keď je vonkajšia teplota len málo pod nulou. Teploty pod -10°C si vyžadujú dokurovanie plynom.
Biomasa a budúcnosť
Na základe Akčného plánu o biomase, ktorý Európska komisia schválila v decembri 2005, EÚ vyzvala k vypracovaniu národných akčných plánov aj členské štáty. Primárnym zámerom komisie bolo zvýšenie využívania biomasy v roku 2010 dvojnásobne v porovnaní s hodnotami z roku 2005 a vytvoriť koordinovanejší prístup k využívaniu biomasy. Podľa akčného plánu, ktorý vypracovala slovenská vláda sa mala energia vyrobená z biomasy v roku 2011 až 2012 podieľať na celkovej vyrobenej energii desiatimi percentami.
V slovenských reáliách sa to premietlo do nasledovných čísel. Keď sa v roku 2007 vypracovávala Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR, biomasa bola zahrnutá do cieľov na výrobu elektriny aj tepla. V súvislosti s výrobou elektriny bol cieľ do roku 2010 stanovený na 480GWh a na rok 2015 ešte o 170GWh viac. V roku 2005 bol podiel biomasy na výrobe elektriny 4GWh, čiže nárast ktorý sa mal dosiahnuť do roku 2010 predstavoval 11 900%. XXX
Na výrobe tepla sa mala biomasa podieľať 25 000TJ a do roku 2015 sa má toto číslo navýšiť na úroveň 37 000TJ. V súčasnosti biomasa vyrobí na Slovensku teplo v objeme XXX.
V súvislosti s dosiahnutím cieľov pre rok 2015 je podľa vlády prijať také opatrenia aby bolo možné v poľnohospodárskych podnikoch vybudovať ročne minimálne 30 tepelných zariadení s priemerným inštalovaným výkonom 300 kW v komunálnej sfére vybudovať ročne minimálne 20 tepelných zariadení s priemerným inštalovaným výkonom 1,5 MW. DOZISTOVAT CISLA KOLKO SA TERAZ Z BIOMASY VYROBI TEPLA A ENERGIE
Stanoviská
„Biomasa je jeden z najdôležitejších zdrojov na dosiahnutie našich cieľov v oblasti obnoviteľnej energie. Už teraz sa v Európskej únii podieľa na spotrebe obnoviteľných energií podielom väčším než 50% a poskytuje čistý, bezpečný a konkurencieschopný zdroj energie“. Gunther Oettinger, Komisár pre energetiku
„Riziko neudržateľného využívania biomasy je nízke. Produkcia biomasy v EÚ je už teraz zastrešená legislatívnymi rámcami v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a životného prostredia. Tieto obsahujú pravidlá, environmentálnu legislatívu, praktiky udržateľného riadenia lesa a dobrovoľné schémy pre lesné certifikáty“. Vyjadrenie Mortena Thoroea, Generálny tajomník Európskej konfederácie vlastníkov lesov (CEPF) k rozhodnutiu európskej komisie o nezavedení všeobecných záväzných kritérií pre využívanie biomasy.
„Rastúci dopyt po biomase na výrobu obnoviteľnej energie zintenzívňuje tlak na lesy v EU a iných krajinách. Z hľadiska medzinárodnej ochranárskej organizácie WWF sú najnovšie odporúčania EK najhorším možným scenárom. Bohužiaľ komisia EÚ zanedbala výsledky predošlých verejných konzultácií počas ktorých sa skoro všetci spoluúčastníci vyjadrili za celoeurópsky záväzný rámec.“ László Máthé, koordinátor bioenergie pre WWF
Európska asociácia Europia, ktorá pôsobí v ropnom priemysle sa vyjadrila, že uznáva výhody, ktoré biomasa ponúka, napríklad zredukovanie závislosti EÚ na dodávkach palív alebo nižšie CO2 emisie. Zároveň však upozornila na nárast cien potravín a energie v EÚ, ktoré podľa nej môžu spôsobiť práve podporné politiky pre biomasu. „Dnešné ceny biopalív výrazne prevyšujú ceny konvenčných palív, ktoré by mali nahradiť. Únia nebude schopná vyprodukovať dostatok biopalív na dosiahnutie svojho cieľu do roku 2020. Akékoľvek ďalšie ambície si vyžiadajú neobmedzený prístup k importu“.
„Európska „chuť“ na mäso, mlieko a vajcia, spoločne s narastajúcim dopytom po biopalivách, má masívny dopad na rozvojové krajiny. Poľnohospodárstvo v týchto krajinách expanduje za účelom uspokojenia Európskeho trhu na úkor lesných ekosystémov, vidieckych komunít a klímy“, vyhlásil Adrian Bebb z organizácie Priatelia Zeme, zaoberajúci sa problematikou potravín a biodiverzity. „Európska politika pre biopalivá vyzerá čoraz viac a viac neudržateľne a ak nebude urgentne prehodnotená, spôsobí odlesňovanie, viac emisií ktoré menia klímu a škody v životnom prostredí. Je čas ukončiť toto bláznovstvo a predložiť reálne riešenia pre klimatickú krízu. EÚ musí upustiť od cieľu 10% pre biopalivá.“
„Napĺňanie súčasných klimatických cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov formou podpory využívania biopalív, bez dôsledného zhodnotenia dopadov všetkých opatrení vrátane energetickej bilancie, nie je riešením. Biopalivá sa podieľajú výraznou mierou na súčasnej potravinovej kríze a nesmú predstavovať konkurenciu voči pestovaniu potravín a byť príčinou znečisťovania životného prostredia” dodal Andrej Devečka koordinátor kampane venujúcej sa biopalivám.
Environmentálne skupiny WWF, Greenpeace, BirdLife a EEB dlhodobo varujú komisiu, že akčné plány pre využívanie biomasy musia „obsahovať aj adekvátne environmentálne a sociálne záruky a opatrenia. Podľa Ariela Brunnera z BirdLife „nedostatočne riadená produkcia biomasy prispeje k znižovaniu emisií len veľmi málo a môže myť devastujúci vplyv na životné prostredie.“
Konzoricum európskej asociácie pre biomasu (AEBIOM a EUBIA) spolu s Asociáciou európskych vlastníkov lesa (EUSTAFOR, CEPF a NSF) a Európskou bioplynovou asociáciou (EBA) pozitívne prijali správu európskej komisie pre kritériá udržateľnosti pre tuhé a plynnú biomasu pre vykurovanie a elektrinu.
Generálny tajomínk AEBIOM-u Jean MARC Jossart vyhlásil, že „komisia poskytla dôslednú analýzu o súčasnom stave využívania biomasy pre vykurovanie, chladenie a elektrickú energiu a navrhuje vhodné opatrenia ako napríklad nezáväzné odporúčania pre členské štáty na zabezpečenie udržateľnosti biomasy.“ Nezáväzné opatrenia umožnia členským krajinám zaistiť udržateľnosť biomasy a zároveň im poskytne adekvátne príležitosti na mobilizovanie zdrojov biomasy.
Slovenské združenia Priatelia Zeme- CEPA, Za Matku Zem a Centrum energetických alternatív v spoločnom pozičnom dokumente ocenili výhody, ktoré využívanie biomasy pre Úniu a Slovensko prináša, no zároveň dodáva že biomasa je jediný druh OZE, ktorý je závislý od dostatku suroviny na výrobu paliva, jeho stabilnej a spoľahlivej dodávky a podlieha rastu cien v závislosti od rastu dopytu po palive a tiež rastu nákladov na jeho dopravu. Masívne a najmä živelné využívanie biomasy na energetické účely na Slovensku však môže popri nezanedbateľných sociálnych a ekonomických prínosoch predstavovať aj značné hrozby a riziká, ktoré je potrebné zohľadňovať.
K téme
