Svetový dopyt po rope vzrastie
Pondelok – 07.06.2010
Slovensko:
SR v roku 2009 doviezla o 1,3 TWh viac elektrickej energie ako exportovala. Spotreba elektriny na Slovensku medziročne poklesla o 8 %, dosiahla úroveň 27,4 TWh.
Európska únia:
Grécko sa zapojí do projektu ropovodu South Stream. Ruský Gazprom podpísal zmluvu s gréckou spoločnosťou DESFA S.A. Spoločne vytvorili podnik South Stream Greece S.A.
Svet:
Americká ropná spoločnosť Exxon Mobil sa chce s čínskymi ropnými firmami podieľať na ťažobných projektoch. Podľa predstaviteľov Exxon Mobil sa bude jednať aj o projekty mimo ČĽDR.
Ruský Gazprom neplánuje investovať do rozvoja ložiska zemného plynu Kovykta.
Azerbajdžan prejavil záujem dodávať do Európy väčší objem plynu. V tejto chvíli nie je isté, či sa krajina pripojí k európskemu projektu Nabucco.
Utorok – 08.06.2010
Slovensko:
V obci Stredné Plachtince, okres Veľký Krtíš sa postaví bioplynová stanica s výkonom 703 kW. Realizátorom stavby je spoločnosť Spark, s.r.o. Bratislava. Náklady na výstavbu dosiahnu 3,6 mil.eur.
Streda – 09.06.2010
Slovensko:
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS) podpísala dohodu o spolupráci s českým prevádzkovateľom ČEPS, a.s. Bilaterálna dohoda hovorí o spolupráci prevádzkových sústav a rozvoji spoločného česko-slovenského trhu s elektrinou.
Spoločnosť Nafta vykázala v roku 2009 zisk 72,9 mil. eur. V porovnaní s predošlým rokom to predstavuje pokles o 9 %. Firma sa zaoberá skladovaním zemného plynu. V súčasnosti disponuje skladovacou kapacitou 2,13 mld. metrov kubických.
Spoločnosť Vemex Energo Slovensko oznámila vstup na trh s plynom. Jej majoritným vlastníkom je Gazprom Germania, nemecká dcéra ruského energetického koncernu Gazprom.
Svet:
Ukrajinská plynárenská spoločnosť Naftogaz má vrátiť firme RosUkrEnergo 12,1 mld. kubických metrov zemného plynu. Rozhodol o tom arbitrážny súd v Štokholme. Naftogaz počas plynovej krízy v januári 2009 nelegálne odčerpal plyn zo zásobníkov RosUkrEnergo v hodnote 1,7 mld. dolárov.
Americký federálny úrad pre energetiku (EIA) predpokladá v roku 2010 iba mierny rast dopytu po rope. Dôvodom je hospodárska kríza a únik ropy v Mexickom zálive. EIA odhaduje ročnú spotrebu ropy na 85,51 mil. barelov za deň, čo je nárast len o 1,5 mil. barelov za deň.
Azerbajdžan a Turecko podpísali v Istanbule dohodu o dodávkach zemného plynu. Zmluva ráta s prepravou 11 mld. m3 azerbajdžanského zemného plynu do Turecka so začiatkom v roku 2017. Časť dodávok by mohlo byť súčasťou plánovaného plynovodu Nabucco, ktorý je pripravovaným projektom EÚ.
Štvrtok – 10.06.2010
Slovensko:
Občianske združenie (OZ) Nie ropovodu cez Žitný ostrov tvrdí, že minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek zavádza verejnosť v súvislosti s možnou výstavbou ropovodu Bratislava – Schwechat. Podľa predsedu OZ Miroslava Draguna sa alternatívne trasy slovensko-rakúskeho ropovodu majú zverejniť až v polovici augusta 2010 a nie koncom júna ako tvrdí Jahnátek.
Svet:
Ukrajina nevylúčila fúziu štátneho Naftogazu s ruským Gazpromom. Podmienkou je podľa ukrajinského predsedu vlády Mykolu Avarova obojstranne výhodná dohoda, ktorou by Kyjev získala ložisko zemného plynu v Rusku.
Akcie spoločnosti British Petroleum (BP) klesli na newyorskej burze na 14 ročné minimum. Dôsledky ropnej katastrofy v Mexickom zálive spôsobujú každý deň prepad burzovej hodnoty BP. Podľa analytikov hrozí koncernu krach, šéf BP Tony Hayward to odmieta.
Piatok – 11.06.2010
Európska únia:
Česká energetická spoločnosť ČEZ získala 5,5 mld. českých korún ako dividendy zo svojich zahraničných spoločností v roku 2009. Koncom roku ČEZ vlastnil v zahraničí celkom 65 spoločností, ktoré zamestnávajú 16.000 zamestnancov.
Bulharsko uvažuje o odstúpení z projektu výstavby ropovodu, ktorý má viesť z prístavného mesta Burgas do gréckeho Alexandrovpolisu. Dôvodom sú možné ekologické dôsledky a ekonomická nevýhodnosť. Vláda si pred definitívnym rozhodnutím počká na štúdiu o vplyve projektu na životné prostredie.
Maďarsko chce odkúpiť 21 % podiel ropnej spoločnosti MOL od ruského koncernu Surgutneftegaz. Vláda Viktora Orbána je vraj ochotná zaplatiť 1,6 mld. eur, ktoré by splatila emisiou vládnych dlhopisov.
Svet:
Spoločnosť British Petroleum (BP) vyčíslila náklady na likvidáciu ropnej škvrny v Mexickom zálive na 3 až 6 mld. dolárov. Podľa ropného koncernu sa jedná len o odhady, nie oficiálne prognózy.
Sobota – 12.06.2010
Svet:
Britský koncern British Petroleun (BP) zvažuje znížiť alebo odložiť vyplatenie dividend akcionárom za druhý štvrťrok 2010. V roku 2009 firma vyplatila na dividendách 10 mld. dolárov.
K téme
