Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
20. mája 2014 Ostatné od Energia.skSITA

Vlastné zásoby palív sa Európe míňajú stále rýchlejšie

Európske krajiny sa stávajú čoraz viac závislými na dovoze energetických zdrojov z oblastí Blízkeho Východu, Nórska či Ruska. Ich domáce zásoby uhlia, ropy a plynu sa rýchlo redukujú.

Podľa aliancie firiem propagujúcich energetickú efektívnosť v budovách EuroACE každoročne nastáva európsky „Deň energetickej závislosti“ v skoršom termíne. Označujú tým deň v kalendári, kedy sa už viac EÚ nemôže spoliehať na vlastné zásoby a na uspokojenie svojich potrieb musí energiu importovať.

Globálne nerovnomerné rozloženie prírodných zdrojov, ktoré je ovplyvnené fyzickou i geopolitickou dostupnosťou, zohráva významnú rolu v otázkach národnej politickej stability a medzinárodných vzťahoch. Inštitút pre globálnu udržateľnosť (GSI) na Anglia Ruskin University zase porovnal spotrebu a preukázané zásoby fosílnych zdrojov v jednotlivých krajinách a údaje porovnal aj v časovom slede.

Koľko rokov zostáva?

Autori vypočítali, že pri súčasnej miere spotreby má Rusko ropu na viac než 50 rokov, plyn im vystačí približne na 108 rokov a uhlie na viac než 500 rokov.

Pri vyhliadkach európskych krajín sú autori pesimistickejší. Veľkej Británii podľa odhadov postačia zásoby ropy na viac než 5 rokov a plynu na 3 roky. S vlastným uhlím si vystačí ešte 4,5 roka. Francúzom by podľa daných výpočtov mali dôjsť zásoby všetkých troch palív do jedného roka.

Nemecké zásoby uhlia by síce krajine postačili na viac než 250 rokov, avšak plyn len asi 2 roky a ropa ani nie rok. Pokiaľ ide o ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, Poľsko by si so svojim uhlím pri súčasnej spotrebe vystačilo približne 34 rokov, Bulharsko až 73 rokov.

 

Zdroj: Global Sustainability Institute, 2014

„Tieto mapy ukazujú zraniteľnosť mnohých častí EÚ,“ uviedol riaditeľ GSI Aled Jones a poukázal na to, že „ťažko zadlžené európske ekonomiky sú stále viac ohrozené globálne rastúcimi cenami energií“.

„EÚ sa stáva viac závislou od našich susedov bohatých na zdroje, ako sú Rusko a Nórsko, a ak sa neprijmú rozhodné opatrenia, tento trend bude len narastať,“ dodal Aled Jones.

Ani Severnej Amerike autori správy nepredpovedali podľa údajov za rok 2010 dlhé „zostávajúce roky“. V prípade zemného plynu sa však obraz významne zmenil v súvislosti s nedávnych rozvojom ložísk nekonvenčných zdrojov plynu preto je možné, že tento výhľad vzrastie.

Deň závislosti

EuroACE tiež sledoval spotrebu fosílnych palív v Európe v priebehu posledných 20-tich rokov. V piatok (16.5.) prezentoval výsledky zástupcom členských krajín EÚ na neformálnom zasadnutí Rady pre energetiku, na ktorom sa venovali otázkam energetickej bezpečnosti a hlavným aspektom návrhu Plánu na zníženie energetickej závislosti EÚ, ktorý pripravuje Európska komisia. Potvrdili význam dobudovania vnútorného trhu, zladenia politík zmeny klímy a energetickej bezpečnosti a realizácie projektov energetickej infraštruktúry.

Aliancia však apeluje predovšetkým na potrebu znížiť dovoz palív z tretích krajín. Uviedli, že v období 1995 – 2011 stúpla spotreba fosílnych palív v Európe zo 43 % na 54 %, hlavne z dôvodu zvýšeného dopytu, súčasného poklesu domácej produkcie a slabých politík v oblasti energetickej efektívnosti.

Deň závislosti, kedy EÚ musí pre svoje potreby využívať energiu z dovozu, sa tak v sledovanom období posunul z konca júla na takmer polovicu júna.  každoročne nastáva európsky „Deň energetickej závislosti“ v skoršom termíne. Označujú tým deň v kalendári, kedy sa už viac EÚ nemôže spoliehať na vlastné zásoby a na uspokojenie svojich potrieb musí energiu importovať.

 

Zdroj: EuroACE, 2014

Podľa generálneho tajomníka EuroACE je vysoká závislosť EÚ na externých zdrojoch energie znepokojivá, a vedie k tomu, že je „zraniteľná voči energetickým šokom, vysokým nákladom a ako sme nedávno videli, politickému zmätku“. Adrian Joyce tiež podčiarkol otázku vplyvu týchto nákupov na obchodnú bilanciu členských štátov.

Debata ministrov

Komisár pre energetiku Günther Oettinger počas minulotýždňového stretnutia ministrov vyzdvihol dôležitosť energetickej efektívnosti. Na jeseň predstaví Komisia opatrenia, ktoré budú časovo presahovať horizont roku 2020. V rámci pripravovaných opatrení tiež navrhol zvážiť kroky na zvýšenie zásob zemného plynu v členských štátoch EÚ a potrebu revízie mechanizmu pre medzivládne dohody s tretími krajinami v oblasti energetiky.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Dušan Petrík zdôraznil, že napriek opatreniam vykonaným od roku 2009 zostáva región strednej Európy zraniteľným. Preto sa musí pri financovaní projektov spoločného záujmu (tzv. projects of common interest, PCIs) zabezpečiť vyvážený prístup medzi regiónmi a klásť dôraz na energetickú bezpečnosť.

Oettinger poukázal na podpis memoranda medzi spoločnosťami Eustream a Ukrtransgaz. Podľa jeho slov sa podarilo nájsť také riešenie, v rámci ktorého bude možné cez naše územie dodať plyn na Ukrajinu v čo najskoršom období bez porušenia platných kontraktov.

Ruský minister pre energetiku Sergej Lavrov v pondelok (19.5.) potvrdil, že Moskva nemá výhrady reverznému toku cez Vojany.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.