V plánovaní trasy ropovodu Bratislava – Schwechat pochybili i rakúske úrady

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

V čom je podľa vás najväčšie nebezpečenstvo projektu Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP)?

V prvom rade, Žitný ostrov je stále v ohrození. To, že aktuálne návrhy ho obchádzajú severnou geografickou hranicou ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Ak by náhodou vznikla havária, dajme tomu aj na tejto hranici, ropa by sa vsiakla do štrkopieskov, ktoré umožňujú filtráciu aj samotnú tvorbu pitnej vody. To riziko tu stále existuje, podobne ako aj teraz pri ropovode Družba. V ohrození sú aj ďalšie vodné zdroje, v ktorých blízkosti by podľa trasovania tento ropovod prechádzal.

V roku 2011 sme zverejnili materiál, ktorý sa nám dostal z ministerstva hospodárstva. Keď si ho porovnáte s materiálom, ktorý bol predložený na rokovanie vlády v januári, zistíte, že ide takmer o totožnú analýzu. Možno sa zmenila len hlavička. Už v septembri 2011 navrhovalo ministerstvo hospodárstva trasovanie ropovodu cez tzv. mestský koridor a varianty číslo 2 a 10. My sme tento materiál zverejnili pred rokom. Vtedy ani pán Robert Nemcsics (prokurista BSP, pozn.red.) ani pán Peter Roth (v tom čase člen predstavenstva Transpetrolu, pozn.red.) nespochybnili tento materiál. Iba sa vyjadrili, že nevedia, odkiaľ sa materiál získal. Jeho pravosť ale nikto nespochybnil.

Projekt BSP sa dostal do širšieho povedomia počas prvej Ficovej vlády v roku 2010. Pozornosť vzbudil najmä zámer vybudovať potrubie cez chránené územie Žitného ostrova, ktorý je súčasne zásobárňou pitnej vody. Po nástupe Radičovej vlády ste začali aktívne komunikovať s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom, ale neskôr vaše vzťahy ochladli. Čo sa stalo?

Prvá komunikácia s Jurajom Miškovom sa začala ešte vo februári 2010, tesne po vzniku nášho OZ.  V tom čase bol pán Miškov  kandidátom do NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). My sme vtedy iniciovali memorandum o ochrane vody proti výstavbe ropovodu BSP cez Žitný ostrov. Miškov bol medzi prvými politickými signatármi, ktorí na nás zareagovali.  V tom čase sme oslovili všetky relevantné politické strany, ktoré kandidovali do NRSR. V podobných projektoch je len veľmi ťažké tváriť sa, že sa dá niečo dosiahnuť bez politikov. Ako prvá zareagovala strana SaS, neskôr Most-Híd, KDH, SDKÚ-DS, Strana zelených a myslím, že aj HZDS.

Komunikácia so stranou SaS pred voľbami bola doslova ideálna. Vtedy sa stotožňovali aj s našimi argumentmi ohľadom energetickej bezpečnosti. Miškov vehementne sľuboval, že po svojom príchode na ministerstvo ropovod „stopne“. Jeho slová sme brali s rezervou. Vedeli sme, že je tesne pred voľbami. Dohodli sme sa preto, že keď všetko dopadne tak, ako si oni predstavujú, budeme spolu rokovať už na ministerstve.

Po voľbách  nastúpila garnitúra Ivety Radičovej a pán Miškov sa dostal na čelo rezortu hospodárstva. Stretnutie s naším OZ sa uskutočnilo 24. augusta 2010. Bolo to asi 2 týždne potom, čo sa objavila informácia, že spoločnosť Transpetrol má dosah na projekt v Rakúsku. Zistilo sa, že 74 % v spoločnosti BSP vlastní Transpetrol a zvyšných 26 % patrí spoločnosti OMV ako aj to, že Transpetrol sa podieľa na stavebných prácach v Rakúsku. 

V tom čase nešlo o známu informáciu?

Vedelo sa, že nejaké vzťahy tam existujú. Konkrétne čísla Transpetrol tajil. Pravdepodobne sa nechcel prezentovať tým, že sa na tomto projekte nákladovo podieľa až 74 percentami. Rovnako sa dovtedy nevedelo, že Transpetrol sa zaviazal znášať všetky riziká tohto projektu. Tento fakt si dodnes veľa ľudí neuvedomuje. V prípade, že BSP nebude zisková alebo sa stane havária, štátny Transpetrol bude kompenzovať straty rafinérii OMV.  Je to uvedené aj v ich výročnej správe za rok 2010.

Zsoltovi Simonovi, ktorý bol v tom čase ministrom pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, sme odovzdali petíciu so zhruba 50 tisíc podpismi. Požiadali sme ho, aby ministrovi hospodárstva tlmočil našu požiadavku odvolať zástupcov Transpetrolu z vedenia spoločnosti, nakoľko zavádzali verejnosť.

Na ministerstve hospodárstva sme a potom stretli s pánom Miškovom, kde sme asi hodinu a pol debatovali o samotnom projekte. Bolo nám povedané, že tí ľudia budú odvolaní, ale nie hneď  a nebude to len kvôli ropovodu. Vtedy sme sa tiež dozvedeli, že existujú 4 ďalšie trasy, ktoré obchádzajú Žitný ostrov. Minister nám ich ale nechcel ukázať. Vraj boli v štádiu rozpracovania a interných analýz. Tvrdil, že nechcú vyvolávať zbytočné špekulácie ohľadom pozemkov a tak ďalej. Informoval nás tiež o zámere uskutočniť tlačovú konferenciu, kde by sme vystúpili my ako zástupcovia občianskej spoločnosti, spoločnosť Transpetrol a ministerstvo hospodárstva. Spoločne by sme predstavili trasy ropovodu, ktoré nepovedú cez Žitný ostrov.

Ako to už býva po voľbách, komunikácia sa zredukovala na úroveň pani hovorkyne, odkazy cez médiá alebo maily. Ak mali byť nejaké pracovné stretnutia, minister ich zrušil. Juraj Miškov jednoducho nedodržal slovo.

V čom konkrétne nedodržal slovo? Miškov sa stal garantom, že ropovod nebude viesť cez Žitný ostrov. Toto sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. K čomu sa ešte zaviazal?

Išlo len o informatívne stretnutie. Nás skôr zaujímalo, čo bude robiť minister potom, keď sa oboznámi s rezortom. Dohodli sme sa na tom, že nám v priebehu nasledujúcich mesiacov predstavia ďalšie trasy, ktoré by nešli priamo cez Žitný ostrov. My sme ministra upozornili, že ak nám predstavia trasu, ktorá bude rovnakou hlúposťou, nebudeme sa tváriť, že všetko je super.

To, že trasa ropovodu nepovedie cez Žitný ostrov sa nám nepodarilo ani tak kvôli ministrovi hospodárstva, ale vďaka bývalej premiérke Ivete Radičovej. Mali sme s ňou veľmi korektné vzťahy ešte pred tým, ako sa stala predsedníčkou vlády. Stretli sme sa s ňou niekoľkokrát v čase, keď sa kreovalo programové vyhlásenie vlády. Sama bola iniciátorkou tohto zámeru. Po demisii vlády nám prisľúbila, že ako dosluhujúca premiérka nebude súhlasiť s výstavbou ropovodu cez aglomeráciu Bratislavy. Aj preto dala ministrovi hospodárstva materiál niekoľkokrát prepracovať.

Prejdime k aktuálnemu stavu projektu. Minister hospodárstva Malatinský predložil na januárovom rokovaní vlády analýzu, ktorá označila dve najvýhodnejšie trasy ropovodu, pričom obe pretínajú mesto Bratislava. Čo si o nich myslíte?

Trasy predložené na rokovaní vlády v januári sú ešte väčšie nezmysly ako viesť ropovod cez Žitný ostrov. Po prvé, stále sa dotýkajú Žitného ostrova ako takého, idú po jeho geografickej hranici. Podzemným vodám nepoviete, že tu je Žitný ostrov a tu už nie je. Druhá vec je viesť ropovod stredom hlavného mesta.

Nie sú tam len environmentálne riziká. Muselo by prísť aj k zmene územného plánu mesta, čo v súčasnosti nie je možné ani právne. Keď si vezmete, že napájací bod je vo Veľkom Bieli, variant číslo 2 ide popri diaľnici D1, ďalej cez Prístavný most, Einsteinovu ulicu popri nákupnom centre Aupark a vodárenskom zdroji Pečniansky les. Trasovanie ďalej pokračuje popri diaľnici D2 až k hraničnému priechodu Berg. Jednoduchým rozložením trasy na drobné zistíme, že ide o jeden veľký nonsens.

Podobne je to aj s variantom číslo 10. Návrh ide cez Prístavný most, Dolnozemskú cestu, areál Ekonomickej univerzity, ďalej okrajom areálu veľkej vodárenskej čerpacej stanice, v blízkosti nemocnice Antolská a popri Čistiarni odpadových vôd Petržalka. Ďalej pokračuje ponad vodárenský zdroj Rusovce-Ostrovné lúčky-Mokraď až po hraničný priechod Kitsee.

Spomínaný materiál obsahuje niekoľko príkladov ropovodných diel v Európe, ktoré sú vedené v zastavaných oblastiach alebo v blízkosti veľkých sídiel. Je dnes v Európe bežné viesť ropovod niekoľko metrov od obytných domov?

Keď sme v roku 2011 získali tento materiál, komunikovali sme s mestom Rotterdam i ďalšími spomenutými mestami. Náš podpredseda Tomáš Mikulec komunikoval so zástupcami týchto miest. Vo väčšine prípadov ide o ropovody postavené v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Dôraz na environmentálne požiadavky bol v tom čase nižší.

V správe sa argumentuje najmä malými mestečkami možno s výnimkou Rotterdamu. Treba ale povedať, že v Rotterdame je veľký terminál pre tankery, ktorý slúži na transport ropy zo Severného mora. Podobne je to aj v iných prístavoch ako Terst alebo Omišalj. Nedokážem si predstaviť dôvod, prečo ťahať takúto rizikovú stavbu cez hlavné mesto krajiny EÚ.

V roku 2011 vybuchol perfektne chránený ropovod v Mexiku. Obyvatelia sa v snahe získať ropu chceli doňho „napichnúť“.  Výsledkom bolo 43 mŕtvych ľudí a ropa sa im rozlievala po predmestí Mexico City. Zoberte si príklad Transaljašského ropovodu z Aljašky do USA. Niekoľkokrát sa stalo, že perfektne chránený ropovod praskol a „x“ metrov kubických ropy vytieklo do rieky Mississippi.

Transpetrol argumentuje, že ropovod BSP by spĺňal najmodernejšie bezpečnostné štandardy s niekoľkonásobnou ochranou. Riziko úniku ropy do životného by sa údajne znížilo na absolútne minimum. Je to pre vás dostatočný argument? Veríte takýmto technologickým opatreniam?

Žiadna technológia nezabezpečí stopercentnú ochranu.  Viesť ropovod cez hlavné mesto určite nie je dobré riešenie. Chybou bolo už to, že sa v 50. rokoch minulého storočia postavila rafinéria Slovnaft v Bratislave. Konkrétne na severnom okraji Žitného ostrova. Išlo o politicky motivované a veľmi zlé rozhodnutie.

Tranzit ropy cez Slovensko znamená príjmy do štátneho rozpočtu, keďže Transpetrol je vlastnený štátom. Je všeobecne známe, že preprava ropy ropovodom Družba v ostatných rokoch klesá. České rafinérie okrem toho získavajú stále viac komodity prostredníctvom ropovodu IKL. Z ekonomického hľadiska sa preto snaha Transpetrolu zdá byť celkom opodstatnená…Nesúhlasíte?

Transpetrol počíta s čistým ziskom z prepravy 10 až 11 miliónov eur ročne. Zoberme si rôzne odpočítateľné položky, na ktoré má spoločnosť nárok ako napríklad sociálny fond v rámci firmy alebo investičné náklady. Zisk sa zníži možno o tretinu. Na vyplatenie dividend nám ostane zhruba 7,5 milióna eur. Predstavuje táto sum taký príjem do štátneho rozpočtu, aby sme dovolili ohrozovať najkvalitnejšie zásoby pitnej vody v strednej Európe? Nehovoriac o tom, že návratnosť projektu je zhruba 10 rokov. Až potom by sme reálne mohli začať poberať dividendy. Nikto nám nezaručí, že Družbou bude tiecť ropa aj o 10 rokov.

Podľa najnovších podmienok bude musieť slovenská strana financovať všetky prípadné rekonštrukcie. Pán Nemcsics sa v rozhovore pre denník SME vyjadril, že spoločnosť BSP momentálne zabezpečuje výstavbu ropovodu. Nikde ale nie je napísané, že táto spoločnosť bude prevádzkovateľom ropovodu. Môže sa stať, že my to zafinancujeme a rúra po rakúsku hranicu bude patriť OMV.

Transpetrol tiež pred časom tvrdil, že z rakúskej strany existujú záruky o odoberaní určitého množstva ropy. V materiáli, o ktorom rokovala vláda, sa o ničom takom nepíše. Uvádza sa tam len, že sa „bude rokovať“. Nie je stanovený žiadny tranzitný poplatok.

Navyše projekt sa ešte ani nezačal, ani nebol schválený a už sa minulo dovedna 11 miliónov eur.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

V argumentoch o výhodnosti a nevýhodnosti sa často operuje  posilňovaním energetickej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenska sa okrem projektu BSP skloňuje tiež možnosť zvýšenia kapacity ropovodu Adria či využitie ropovodu Odessa-Brody. Vládny materiál odkazuje na analýzy, podľa ktorých by reverzný tok z Rakúska znamenal najnižšie prevádzkové a prepravné náklady. Ak už teda diverzifikovať závislosť Slovenska od ropovodu Družba, ktorú možnosť preferujete?

Treba si uvedomiť, že sieť ropovodov TAL a AWP má v súčasnosti prepravnú kapacitu 42 miliónov ton ropy ročne. Rafinérie, ktoré sú na ich trase, spotrebujú v súčasnosti až 98 % z tejto ropy. Ráta sa s tým, že kapacita sa naplní na 100 % a ropovod bude pre potreby rafinérií rozširovať.

Jedna vec je analýza súkromnej firmy. Európska komisia vypracovala v roku 2010 vlastnú štúdiu, v ktorej ropovod BSP do Schwechatu charakterizovala ako komerčný a nie strategický projekt. Slovensku odporúča, aby zabezpečilo zvýšenie kapacity ropovodu Adria z juhu. Keď už chceme zvyšovať svoju energetickú bezpečnosť, tak toto je určite riešenie. Nie ísť do projektu, ktorý má nízku návratnosť, je komerčný a zo strategického hľadiska nemá vôbec žiadnu hodnotu.

Ropovod Adria patrí do sústavy strategických ropovodných prepojení pre diverzifikácii od ropovodu Družba. Keď sa bavíme v číslach, ropovod Adria ide za svoje peniaze rekonštruovať súkromná spoločnosť. Ropovod BSP ide stavať štátna akciovka.

Len pre spresnenie treba povedať, že na slovenskej strane bude projekt zvýšenia kapacity ropovodu Adria financovať Transpetrol z vlastných zdrojov

Nakoniec sa rozhýbali a povedali, že áno. My sa stále spoliehame na 500 kilometrov rúry Družba. Česi sa v 90. rokoch rozhodli, že nechcú byť závislí na rope z Ruska a postavili si ropovod IKL.

Nie je mi jasné, prečo naša vláda stavia do popredia záujem zahraničnej rafinérie pred záujmami jej občanov. Prečo sa spoločnosť Transpetrol nespráva trhovo a zameriava sa iba na jeden projekt. Prečo nejde do iných investičných projektov. Pýtam sa, prečo sa Transpetrol rozhodol podieľať na rekonštrukcii Adrie len na 40 kilometroch na slovenskom území? Prečo sa nedohodol s maďarským Mol-om či chorvátskou In-ou na vytvorení spoločného konzorcia, ktoré by zrekonštruovalo celý ropovod. Prečo Transpetrol nepracuje na prepojení rafinérie Litvínov smerom na sever do Nemecka alebo na prepojení ropovodu Adria s terminálom v Rumunsku?

Vaše združenie je „a priori“ proti akémukoľvek ropovodu vedúcemu do Schwechatu alebo existuje nejaká trasa, ktorá neohrozuje životné prostredie a je tak pre vás akceptovateľná?

Takú trasu sme ešte nevideli.

Študujete environmentalistiku vo Viedni. Rakúsko je krajina známa svojou politikou ochrany životného prostredia. Zástupcovia BSP tvrdia, že na rakúskej strane je trasovanie ropovodu takmer na 100 % pripravené. Ak teda projekt BSP predstavuje environmentálne nebezpečenstvo na slovenskej strane, znamená to, že záujem Rakúšanov o životné prostredie siaha len po ich vlastné štátne hranice?

Keď som mojim kolegom v Rakúsku vysvetľovala našu situáciu, iba nechápavo krútili hlavami. Oni samozrejme do našich vecí nechcú ani nemajú záujem nejako extra zasahovať.

Pripúšťate ale, že rakúske úrady pochybili?

Áno. Vyzerá to tak, že rozhodnutie úradov ohľadom trasovania bolo v rozpore s nariadeniami EIA (Environmental Impact Assessment) a SEA (Strategic Impact Assessment).

Ministerstvo chce predstaviť konečnú trasu ropovodu do konca roka. Myslíte si, že by vláda mohla napokon od výstavby i upustiť? Aký ďalší vývoj očakávate?

Momentálne veľmi záleží od postoja obyvateľov Bratislavy a celospoločenskému tlaku. Politici si aj počas ministrovania Ľubomíra Jahnátka mysleli, že v tichosti zmenia zákon o vodách podľa paragrafu 43 o chránených vodohospodárskych oblastiach, kde by sa v prípade strategického záujmu mohli postaviť líniové stavby ako ropovod BSP.

Ak bude tlak dostatočný, tak máme šancu. Pokiaľ bude funkčná občianska spoločnosť a ľudia sa budú zaujímať o dianie okolo seba, tak sa podobným projektom bude dať vždy zabrániť alebo ich oddialiť.

S Lilianou Rástockou sa rozprával Michal Jesenič. Prepis rozhovoru autorizovala. Nadpis, perex a foto: energia.sk

© energia.sk

K téme