Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Nord Stream spustenie
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračná snímka: Oficiálne spustenie plynovodu Nord Stream do prevádzky. Foto: (c) SITA/AP Photo/Jens Koehler
10. apríla 2012 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Ukrajina môže byť vylúčená z účasti na tranzite plynu do Európy

Permanentné „ťahanice“ spojené s témou zemného plynu začali medzi Moskvou a Kyjevom prakticky po rozpade Sovietskeho zväzu. Nový plynovod Nord Stream ich ukončí definitívne – Ukrajina bude s veľkou pravdepodobnosťou vylúčená z účasti na tranzite.

Slovensko je dnes najväčším prepravcom zemného plynu v rámci Európskej únie a pre Gazprom je slovenská spoločnosť „eustream, a.s.“ stále kľúčovým partnerom pre prepravu komodity smerom na západ. S ohľadom na budúce pravdepodobné vylúčenie Ukrajiny z biznisu s prepravou sa zásadne zmení i rola eustream-u.

Pre Slovenskú republiku ako štát, ktorý je nadpolovičným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu, to má dva zásadné dôsledky: na jednej strane zníženie príjmov do štátneho rozpočtu, ale súčasne posilnenie energetickej bezpečnosti. Na tému je potrebné pozrieť sa z troch uhlov pohľadu.

Bezprostredne je potrebné na vec nazerať z pohľadu 51 %-ného vlastníka SPP, ktorý je jediným vlastníkom svojej dcéry „eustream“. Ročná kapacita pre transport komodity cez územie Slovenska predstavuje viac ako 90 miliárd kubíkov, pričom potrubiami sa reálne prepraví okolo 70 miliárd kubíkov za rok. Pre porovnanie, na území Slovenska sa spotrebúva ročne od 5,5 do necelých 6 miliárd kubických metrov, zvyšok sa prepravuje ďalej. V momente, keď bude uvedená do prevádzky i druhá vetva Nord Stream-u a prevádzkovať sa bude už i South Stream, ruský Gazprom bude mať vďaka novým potrubiam k dispozícii mierne väčšiu kapacitu na prepravu komodity, než akú mu dnes vie poskytnúť slovenský prepravca. V praktickej rovine to znamená, že ak sa Gazprom rozhodne v preprave plynu úplne obísť Ukrajinu, kapacitu slovenského prepravcu bude možné nahradiť. To znamená ohrozenie príjmov z prepravy zemného plynu, ktoré sú nevyhnutné pre vyplatenie dividend akcionárom po skončení účtovného roka. Pre ilustráciu, podnikanie v preprave zemného plynu pre štát znamená cca 90 mil. eur do štátneho rozpočtu ročne.

Súčasne však existuje zmluva o preprave medzi ruským dodávateľom a slovenským prepravcom. Jej súčasťou je aj tzv. klauzula „ship-or-pay“, teda minimálna rezervovaná kapacita pre prepravu, ktorú si ruský producent prenajíma a platí bez ohľadu na to, v akom rozsahu ju využije. Aktuálny kontrakt je v platnosti do roku 2028 s tým, že ako „ship-or-pay“ sa rezervuje 50 mld. kubíkov ročne. Ak nedôjde k otvoreniu zmluvy a dojednaniu nových podmienok a Gazprom sa súčasne rozhodne zastaviť prepravu cez Ukrajinu, bude musieť slovenskému prepravcovi platiť za rezervovanú, hoci nevyužívanú kapacitu. Eustream by tak mohol prísť o plus-mínus tretinu svojich súčasných výnosov, čo by mohlo globálne spôsobiť viac ako polovičné zníženie zisku a teda i dividend. Do budúcnosti existujú dve príležitosti, kde môže eustream nahradiť časť výpadkov výnosov. Ide predovšetkým o prepravu komodity v rámci severo-južného plynárenského prepojenia a prepravu zemného plynu na Ukrajinu reverzným tokom.

Do tretice, prebiehajúce zmeny majú nepochybne pozitívny význam pre Slovensko z hľadiska dlhodobej energetickej bezpečnosti. Slovenský prepravca sa po plynovej kríze z roku 2009 prispôsobil, aby vedel prevádzkovať prepravnú sieť aj v reverznom toku. To znamená, že ruský plyn je dnes možné fyzicky dovážať nielen cez Ukrajinu, ale i po dne Baltického mora, cez Nemecko a Českú republiku. Ak sa vrátime k plynovej kríze z januára 2009, odhady hovoria o škodách v celkovom objeme okolo 1 miliardy eur, pričom krízová situácia trvala približne tri týždne. Z tohto pohľadu sa dá výpadok prostriedkov z prepravy zemného plynu do štátneho rozpočtu považovať za cenu posilnenia energetickej bezpečnosti. Cena to nie je síce najnižšia, ale v porovnaní so škodami, ktoré by spôsobil prípadný ďalší rusko-ukrajinský spor, nie je až tak veľmi neprimeraná.

Upozornenie: Text je stanoviskom, o ktoré portál energia.sk požiadala TASR.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.