Správa WHO o úrovni radiácie po jadrovej havárii vo Fukušime

„Zemetrasenie a následná vlna tsunami 11. marca 2011 v jadrovej elektrárni Fukušima v Japonsku, ktorú spravuje spoločnosť TEPCO, viedli k únikom rádioaktívneho materiálu do životného prostredia. Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) popisuje počiatočné odhady radiačných dávok, ktoré sú priamym dôsledkom tejto havárie, na vybrané skupiny obyvateľstva po celom svete.

V súlade so svojou úlohou radiačnej pohotovosti v rámci medzinárodných organizácií, WHO je zodpovedná za zhodnotenie zdravotných rizík pre obyvateľstvo a následnú reakciu. Preto krátko po havárii iniciovala posudok zdravotného nebezpečenstva v snahe o identifikáciu potrieb a priorít pre ďalšie kroky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie verejného zdravia a na informovanie členských štátov a verejnosti.

Snahou zhodnotenia zdravotného nebezpečenstva je odhadnúť globálnu úroveň možných zdravotných dôsledkov, ktoré hrozia v dôsledku radiácie počas prvého roku po havárii v elektrárni Fukušima Daiichi. Toto zhodnotenie zahŕňa novorodencov, kojencov, deti ako aj dospelých žijúcich v prefektúre Fukušima, takisto v susediacich prefektúrach, zvyšku Japonska, susediacich krajinách a v ostatnom svete.

Zhodnotenie zdravotných rizík si vyžaduje odhad úrovne radiácie na obyvateľstvo. WHO preto založila Medzinárodný expertnú skupinu, ktorej primárnou úlohou bolo zhodnotenie radiačného ožiarenia obyvateľov v Japonsku i mimo Japonska. Od členov expertnej skupiny sa vyžadovalo, aby podpísali vyhlásenie o tom, že nie sú pri tejto činnosti v konflikte záujmov. Na správe WHO sa celkovo podieľalo viac než 30 expertov. Tí sa zúčastňovali na stretnutiach expertnej skupiny alebo poskytovali technické znalosti svojich vlastných inštitúcií. Všetci experti boli vybraní na základe ich vedeckej kvalifikácie a skúsenosti.

Na zasadnutiach odbornej skupiny sa okrem toho zúčastnili tiež zástupcovia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), členovia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a WHO s cieľom zamerať sa na oblasti ich vlastnej odbornej expertízy.  Vedecký výbor OSN pre účinky rádioaktívneho žiarenia (UNSCEAR) inicioval dvojročné zhodnotenie úrovne a následkov ožiarenia, ktoré budú v roku 2013 predstavené Valnému zhromaždeniu OSN. UNSCEAR sa zúčastnil zasadnutí WHO ako pozorovateľ, aby zabezpečil kompatibilný prístup a informačné zdroje pre aktivity Spojených národov. Vláda Japonska rovnako vyslala svojich zástupcov do odbornej skupiny, ktorí sa jej zúčastnili ako odborní pozorovatelia. Celkovo sa uskutočnili 3 stretnutia tejto skupiny, konkrétne v júni, septembri a októbri 2011.

Správa WHO poskytuje dáta o účinných dávkach radiácie a ekvivalentných dávkach ožiarenia štítnej žľazy u obyvateľstva. Sú dôsledkom rádioaktívneho žiarenia počas prvého roku po havárii v rozličných častiach sveta. Správa sa tiež hlbšie zameriava na odhadovanú úroveň radiácie v rámci Japonska, špeciálne v rámci prefektúry Fukušima. 

Pri vypracovaní správy WHO sa využili verejne dostupné informácie z relevantných japonských vládnych inštitúcií. Dáta sa zhromažďovali do septembra 2011. Na potvrdenie výsledkov predbežnej miery rádioaktívneho žiarenia sa v rámci odbornej skupiny  využili rozličné dozimetrické prístupy. Urobili sa tiež porovnania existujúcich dát s meraniami, ktoré sa udiali monitoringom vo vnútri živého tela.

Vstupné dáta boli výsledkom meraní úrovne rádioaktívneho materiálu v životnom prostredí (úrovne rozličných rádionuklidov v pôde) a úroveň rádioaktívnej koncentrácie v jedle. V prípade, že neboli k dispozícii priame dáta získané z monitorovania, využili sa odhady založené na simuláciách.

Metodika, ktorá sa využila na vypočítanie dávok rádioaktívneho žiarenia, je založená na posledných dozimetrických a biokinetických modeloch pre rozličné podskupiny obyvateľstva (kojenci, deti, dospelí). Zohľadňuje všetky zásadné možnosti ožiarenia, externé z okolitého prostredia ako aj interné z príjmu jedla či vdýchnutia. 

Správa WHO vznikla s cieľom čo najviac sa priblížiť realite.  Vzhľadom na obmedzené množstvo informácií, ktoré boli dostupné počas trvania práce odbornej skupiny, obsahuje správa aj niekoľko odhadov – zloženie rádioaktívneho oblaku a disperzie, čas strávený vonku i vo vnútri a úroveň spotreby. Zvlášť niektoré odhady v súvislosti s implementáciou ochranných meraní sú konzervatívne (napr. predpoklad, že ľudia v najviac postihnutých oblastiach – rádius 20 kilometrov od elektrárne – tam žili aj štyri mesiace po havárii) a preto sa mohlo vyskytnúť určité nadhodnotenie miery rádioaktívneho žiarenia. Dialo s tak s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek podhodnoteniu rádioaktívneho žiarenia.  

Účinná dávka ožiarenia prijatá vybranými jednotlivcami na dvoch miestach s relatívne vysokou mierou radiácie v prefektúre Fukušime sa pohybuje v pásme od 10 do 50 mSv. Najväčším prispievateľom radiačných dávok sa v najviac postihnutých oblastiach stala externá radiácia. V ostatných častiach prefektúry Fukušima sa radiácia pohybuje v pásme od 1 do 10 mSv. Účinné dávky radiácie vo väčšine Japonska sa pohybujú v rozmedzí od 0,1 do 1 mSv. V ostatných častiach sveta sa pásmo radiácie pohybuje pod hranicou 0,01 mSv a menej.

Charakteristické dávky ožiarenia štítnej žľazy v najviac postihnutých oblastiach prefektúry Fukušima sa pohybujú v pásme od 10 do 100 mSv. V jednom konkrétnom prípade posudok ukazuje, že pri jednoročnom dieťati dosiahla charakteristická dávka ožiarenia štítnej žľazy pásmo od 100 do 200 mSv. Hlavnou príčinou bola inhalácia. Miera radiácie vo zvyšku Japonska sa pohybuje o 1 do 10 mSv. V ostatných častiach sveta 0,01 mSv a menej.

Táto správa je vôbec prvou medzinárodnou snahou o zhodnotenie globálnej radiácie v dôsledku jadrovej havárie elektrárne Fukušima. Poskytuje odborné relevantné informácie o úrovni radiácie na obyvateľstve jeden rok po havárii. Vstupné dáta sú získané od medzinárodnej expertnej skupiny počas doby jej činnosti. Zhodnotenie úrovne radiácie by sa malo stále pokladať za predbežné. Dostupnosť ďalších dát a detailnejších informácií o implementácii ochranných opatrení umožní v budúcnosti získať presnejšie posudky.“

(c) energia.sk

K téme