Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vlajky SR EÚ - tasr
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Vlajky SR a EÚ
21. februára 2017 Efektívnosť v energetike od Energia.skSITA

Slovensko nesúhlasí s mnohými návrhmi EK v oblasti energetickej efektívnosti

Európska komisia koncom novembra 2016 predstavila zimný mega-balík v oblasti energetiky. Okrem iného obsahuje aj novelu smerniceEÚ o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ), ktorá by mala byť medzi prvými návrhmi na rokovacom stole členských krajín Únie a europarlamentu. S veľkou razantnosťou vtedy slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vyhlasoval, že energetická efektívnosť má byť vždy na prvom mieste.

Ministerstvo hospodárstva (MHSR) už vypracovalo riadne predbežné stanovisko k tejto novele. Ukazuje, že zatiaľ čo pri určitých bodoch je ministerstvo flexibilné a ochotné rokovať, k niektorým predloženým zmenám má zásadné výhrady. S ktorými ideami Bruselu sa rezort nestotožňuje?

Medzi pozície, z ktorých nemieni ministerstvo ustúpiť, patria tieto tri body:

  • presadzuje nezáväznosť cieľov na európskej úrovni v zmysle záverov Európskej rady z októbra 2014;
  • požaduje zabezpečenie dodržiavania princípu proporcionality v článku 7;
  • požaduje predĺženie transpozičnej lehoty smernice na minimálne 2 roky.

Komisia navrhla 30 % záväzný cieľ na úrovni EÚ. Odôvodnila to tým, že európske HDP sa zvýši o dodatočných 77 miliárd eur a vytvorí sa ďalších asi 400 tisíc lokálnych pracovných miest, napr. v oblasti renovácií a zatepľovania budov.

MHSR ale podčiarklo, že Slovensko je za 27-percentný nezáväzný cieľ energetickej efektívnosti na úrovni EÚ a žiadne záväzné ciele v smernici po roku 2020 pre členské štáty. Stanovenie záväzného cieľa nie je podľa rezortu potrebné pre zabezpečenie národných indikatívnych príspevkov k úsporám energie. Nesúhlasí ani s byrokratickým postupom stanovenia 1,5-percentného cieľa úspor pri predaji energie každý rok. Viedol by totiž k väčšiemu množstvu úspor nad rámec celkového cieľa EÚ aj jednotlivých národných cieľov, ako aj k neprimeraným nákladom.

Ročná transpozičná lehota je podľa ministerstva príliš krátka a EK zabúda na to, že súčasnú smernicu stihlo do dvoch rokov, čo je štandardný čas pri európskych smerniciach, včas implementovať len 8 členských krajín vrátane Slovenska.

Dobrovoľne, nie povinne

Brusel navrhol predĺžiť využívanie povinných schém energetickej efektívnosti alebo alternatívnych politických opatrení aj po roku 2020, avšak má sa v nich navyše zohľadniť aspekt energetickej chudoby. Cieľ pri povinných schémach sa má stanoviť  na 10 rokov (2021-2030) a následne by sa mal pravidelne obnovovať. Prípadné alternatívne opatrenia by sa však mali vykonávať už len na strane koncových odberateľov.

Podľa dnes platnej smernice o energetickej efektívnosti MHSR zaviedlo kombinovaný variantplnenia cieľa úspor energie do roku 2020, ktorý spája možnosti povinnej schémy a politických opatrení. Medzi nepatrí predovšetkým financovanie úspor cez operačné programy a eurofondy, zatepľovanie budov zo Štátneho fondu rozvoja bývania aj zavádzanie inteligentných meracích systémov.

Slovensko nesúhlasí s pokračovaním povinnej schémy v energetickej efektívnosti v článku 7 po roku 2020 v navrhovanej podobe ani so systémom vykazovania dosiahnutých úspor podľa tohto článku a nesúhlasí ani s nastavením prioritizácie opatrení. Ministerstvo žiada, aby krajiny mohli flexibilne dosiahnuť svoje ciele tam, kde je to najviac potrebné.

Slovensko navrhuje dobrovoľný prístup, aby akýkoľvek subjekt na trhu bol schopný motivovať zákazníka k úsporám energie, ale nezaväzoval sa za jeho správanie a teda ani za dosiahnutú výšku úspor energie. V princípe tak dotknutí účastníci trhu vykonajú dobrovoľne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, pomôžu koncovým odberateľom znížiť výdavky a zároveň sa potrebné náklady na tieto aktivity nebudú započítavať regulačným úradom do koncovej ceny energie, tvrdí rezort hospodárstva.

Podrobnejšie dáta netreba

Na základe pozitívnych skúseností pri elektrine chce Brusel zvýšiť informovanosť odberateľov o spotrebe energie na vykurovanie a chladenie a posilniť ich práva z hľadiska merania a vyúčtovania tepla, teplej vody a chladu. Sprísniť sa majú požiadavky na inštaláciu meradiel tepla, teplej vody a chladu pre centralizované systémy.

SR podľa rezortu hospodárstva zásadne nesúhlasí s tým, aby v každej významne obnovenej alebo novej budove boli povinne inštalované meradlá s diaľkovým odpočtom pre teplo, teplú vodu a chlad do každej jednotky budovy. EK pritom termín pre ich inštaláciu navrhla posunúť až do 1.1.2027.

Ministerstvo ale tvrdí, že inštalácia meračov sa má podmieniť nákladovou efektívnosťou a technickými možnosťami realizácie daného opatrenia. Odmieta tiež výmenu pomerových rozdeľovačov nákladov každých 7 rokov, keďže štandardná doba na preskúšanie pomerového rozdeľovača je 10 rokov. Navrhované pravidelné odpočítavanie tepla v mesačných intervaloch je podľa MHSR nerealizovateľné a nezohľadňuje vykurovaciu sezónu.

Rezort tiež namieta voči inštalácii inteligentných meradiel pre plyn, keďže skoršia analýza ukázala nevýhodnosť takéhoto kroku na Slovensku.

Zatiaľ čo v analýze sociálnych vplyvoch sa uvádza, že návrh pozitívne ovplyvní výdavky všetkých domácností, keďže sa s poklesom spotreby energie znížia, pokiaľ ide o nové merače, rezort identifikoval negatívny finančný vplyv v podobe jednorazovej investície u podnikateľov aj domácností, ktoré nemajú inštalované merače alebo pomerové rozdeľovače tepla/teplej vody/chladu s diaľkovým odpočtom. „Pri teple sa to bude týkať odhadom cca 30 – 50 % domácností, pri teplej vode odhadom cca 80 % domácností a chlad nie je v súčasnosti vôbec podchytený. Detailná analýza v súčasnosti nie je k dispozícií,“ uviedlo ministerstvo.

Nový faktor či administratívne bremeno

V rámci novely sa tiež navrhuje zmena základného faktora primárnej energie (PEF) pre elektrinu z doterajších 2,5 (40 % účinnosť výroby elektriny) na 2,0 (50 % účinnosť výroby elektriny), čo reflektuje súčasný energetický mix EÚ. Ministerstvo ale odporúča tak, aby PEF predstavoval reálne hodnoty premeny energie, menil sa v pravidelných intervaloch pri preferencii každoročnej zmeny a odzrkadľoval tak nielen dynamiku vývoja energetického mixu v EÚ.

MHSR sa v niektorých bodoch obáva zbytočnej administratívnej záťaže, ktorá by ho mala postihnúť. Slovensko preto nesúhlasí napríklad s bodom, podľa ktorého má členský štát vypracovať špecifický scenár spotreby energie. Výhradu má tiež voči vysvetľovaniu detailov životností všetkých opatrení energetickej efektívnosti v celkovom národnom klimatickom a energetickom pláne.

Predbežné stanovisko MH SR je v procese pripomienkovania do 27. februára. Novelu smernice budú členské štáty a europarlament schvaľovať kvalifikovanou väčšinou a je otvorené, ktoré argumenty napokon v diskusii prevážia.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.