S Miškovom sa dá spolupracovať

Pán predseda, ste terčom útokov oponentov, ktorí vám vyčítajú viacero vecí, od odbornosti rozhodnutí až po pôsobenie na dvoch stoličkách. Neľutujete, že ste išli pôsobiť do regulačných úradov?

Určite som to neoľutoval. To, že sme terčom mediálnych útokov, je prirodzené, pretože úrad je tu na to, aby zabezpečoval určitú rovnováhu medzi regulovanými subjektmi a odberateľmi. Čiže na jednej strane sme tu na to, aby sme zabezpečovali primeraný zisk a návratnosť investícií regulovaným subjektom alebo dodávateľom energií. Na strane druhej musíme chrániť odberateľov proti neprimeraným praktikám. Ja som tento tlak alebo mediálne útoky očakával, pretože je to prirodzená vec, ktorá patrí k tejto práci. Je to pre mňa výzva.

V súčasnosti pôsobíte v dvoch funkciách, i keď to nie je stav, ktorý legislatíva predpokladá. Pracuje sa Vám lepšie ako šéfovi Rady pre reguláciu alebo poverenému šéfovi  ÚRSO?

To nemôžeme takto striktne oddeliť. Zo svojich skúseností môžem povedať, že model ktorý tu bol pred novelou č. 107/2007 Z. z., bol skutočne dobrý v tom, že existovala personálna únia a v prípade tohto úradu mala byť zachovaná. Nedá sa jednoznačne oddeliť funkcia predsedu úradu a predsedu rady, pretože tieto dve inštitúcie musia spolu komunikovať a musia spolu veľmi úzko spolupracovať. Rada tvorí regulačnú politiku, ktorú zas v praxi realizuje úrad. Neviem si predstaviť ako bude tento úrad fungovať v prípade striktného oddelenia, ak sa príjme zákon, ktorý včera (2. 3. – pozn.) schválila vláda. To by znamenalo, že rada bude zodpovedať za regulačnú politiku, ale nebude mať možnosť vláde navrhnúť človeka na post predsedu a podpredsedu úradu. Teda človeka, o ktorom bude presvedčená, že koncepčné zámery, s ktorými vystupuje rada, dokáže reálne splniť. To si skutočne neviem predstaviť.

Čo sa týka mojej osoby, tak špecifické postavenie alebo fungovanie je také, že rada je strategickým orgánom. To znamená, že sa podieľa alebo zabezpečuje tvorbu regulačnej politiky a strategicky riadi chod regulačnej politiky na Slovensku. A naopak, úrad ju pretavuje do výkonnej časti, to znamená do konkrétnych vzorcov, do konkrétnych rokovaní s regulovanými subjektmi.

Dajú sa obe funkcie časovo skĺbiť alebo sa venujete niektorej z nich na úkor druhej?

Ja som zatiaľ v tejto zvláštnej pozícii, keďže vláda sa neodhodlala vybrať z našich predložených návrhov ani jedného kandidáta. Myslím si ale, že sa to dá zvládať a viem si ten čas rozdeliť, pretože rada zasadá raz za 14 dní podľa platného zákona a v prípade potreby aj častejšie. Takže zatiaľ sa to skĺbiť dá, myslím si, že veľmi efektívne.

Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií zverejnil nedávno štúdiu. Vyplýva z nej, že ceny elektrickej energie na Slovensku patria k najvyšším spomedzi členských štátov EÚ. Je to skutočne tak?

Určite nie. Inštitút zrejme nemal všetky informácie. My máme priamo z Eurostatu rôzne analýzy a grafy, ktoré hovoria o tom, ako sa Slovensko pohybuje v cenách za elektrinu. Pokiaľ sa bavíme o elektrine tak to určite nie je nad priemerom, ale určite okolo priemeru. V niektorých prípadoch aj pod priemerom. Určite sme v prípade domácnostiach pod priemerom, v prípade priemyselných odberateľoch sa tiež pohybujeme okolo priemeru.

Čo sa zvýšilo, a to nikto doteraz nepovedal, a prečo narástli koncové ceny elektriny pre koncových odberateľov a najmä pre podnikateľov je, že bol zavedený takzvaný odvod do národného jadrového fondu vo výške 3 eur za 1 MWh. Výška tohto odvodu bola stanovená na základe, podľa nášho názoru, nie celkom transparentných postupov a dá sa len diskutovať, či tie 3 eurá sú primerané. Ja si myslím, že nie sú. Čiže to je jeden dôvod, prečo koncový odberateľ platí viac.

Ďalším dôvodom je zvýšenie dane z pridanej hodnoty a v neposlednom rade je to aj záväzok Slovenska vyrovnať sa s historickým dlhom, ktorý tu máme voči švajčiarskej firme Atel, ktorý treba zaplatiť. Švajčiarska firma Atel sa totiž zúčastňovala na investičnej výstavbe vedenia Lemešany – Krosno.

Toto všetko sú momenty a je potrebné si uvedomiť, že Slovenská republika ich musí zaplatiť.  Medziročne, a to môžem aj zdokumentovať, regulované poplatky, hlavne v prenosovej sústave, klesli. Ide o roky 2010 a 2011 a rovnako podobné grafy máme k dispozícii aj v distribučnej sústave. Aj platby v distribučnej sústave medziročne poklesli.

S určitosťou teda môžem povedať že, ceny elektriny u nás nie sú najvyššie a nie sú také, ako vo svojej správe povedal Inštitút finančnej politiky (IFP), pretože tam nezohľadnil všetky aspekty. Tie položky, ktoré úrad reguluje, medziročne poklesli. A zrejme ste zachytili v médiách, že v druhom štvrťroku napríklad v Českej republike stúpne cena elektriny zhruba o nejakých 5 %. To isté v Maďarsku.

Samovýrobcovia elektrickej energie sa sťažujú, že musia platiť 30 % z ceny systémových služieb distribučnej spoločnosti aj napriek tomu, že jej služby v skutočnosti nepotrebujú. Prečo je tomu tak?

No to je prirodzené. Pokiaľ je výrobca pripojený do nadradenej sústavy, teda do distribučnej alebo prenosovej, tak on nie že tie služby nepotrebuje. On ich práveže potrebuje, pretože distribučná alebo prenosová sústava cez distribučnú sústavu zabezpečuje reguláciu frekvencie a napätia.

V prípade, že by fungovali v „ostrovnej“ prevádzke, tak by si túto reguláciu museli zabezpečovať sami, ako aj všetky spomínané služby. To znamená, že by odberatelia z ich dodávateľského portfólia mohli byť nespokojní s frekvenciou, často by im mohlo kolísať napätie a to je problém. A práve tieto dve veličiny zabezpečuje nadradená sústava a je potrebné za to platiť. Kvôli týmto dvom veličinám musia byť stále k dispozícii roztočené rezervy a roztočené zdroje, aby sieť bola tvrdá a napätia nekolísali. Čiže to je jedna stránka veci.

Ďalej môžem povedať, že od roku 2009 platí nový zákon o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Samovýrobcovia tu majú ďalšiu bonifikáciu, pretože je podporovaná cez doplatok elektriny, a to platí pre všetku elektrinu, čiže aj tú ktorú sami spotrebujú, pokiaľ sú pripojení do distribučnej sústavy. A my práve plánujeme v budúcnosti tento efekt resp. túto  výhodu zrušiť. Takto sú totiž zvýhodňované ešte aj týmito percentami. Zmenou zákona však budú musieť platiť plnú tarifu, pretože je to nespravodlivé voči ostatným zdrojom. My chceme dosiahnuť, aby síce boli podporovaní, ale zároveň aby mohli zo svojho postavenia benefitovať len raz. Pokiaľ by však chceli byť ostrovnými prevádzkarmi, to znamená galvanicky oddelení od sústavy, nemusia platiť nič.

Prejdime k zemnému plynu. SPP dlhodobo tvrdí, že ich v sektore domácností nútite predávať zemný plyn pod cenu.  Aký je Váš pohľad na vec?

Je to demagógia a dlhodobé zavádzanie slovenským plynárenským podnikom. SPP ako dodávateľ nakupuje zemný plyn od dodávateľa z Ruska, teda od Gazprom Exportu, s ktorým má podpísaný dlhodobý kontrakt. A ten kontrakt je viazaný na nejaký objem zemného plynu. SPP však predáva svojim odberateľom oveľa viac zemného plynu než je ten, ktorý nakúpi od ruského Gazprom Exportu. My sme povedali, že pokiaľ nám SPP ukáže, že v potrubí je táto molekula modrá a pochádza z jedného zdroja a že tá druhá, dajme tomu zelená, pochádza z Gazprom Exportu, tak to budeme vedieť striktne oddeliť.

No v potrubí sa to premieša a vy neviete, či on nakúpi na spotovom trhu plyn za 15 dolárov, alebo od Gazprom Exportu za stanovenú sumu v kontrakte. A my sme jednoducho povedali, že nebudeme za zlé manažérske rozhodnutia SPP nútiť k zodpovednosti obyvateľstvo.

SPP musí deklarovať všetky náklady za nakúpený plyn, tie sa zmixujú, a my tieto náklady potom rozdelíme medzi obyvateľstvo a ostatných odberateľov. Myslím, že to je spravodlivé a nedochádza tak k žiadnym krížovým dotáciám. Prečo by mal občan znášať to, že SPP nevedel dohodnúť lepšie podmienky a 100 % kontraktu na dodávkach zemného plynu nakúpil od Gazprom Exportu? Prečo potom obchoduje ešte s ďalšou minimálne miliardou kubíkov plynu navyše, ktorú nakupuje preukázateľne na spotovom trhu a za preukázateľne nižšiu cenu? Prečo by z toho nemali mať výhodu občania Slovenskej republiky?

O nejakých stratách absolútne nemôžeme hovoriť. My sme povedali, že cena ako taká musí byť váženým priemerom všetkých cien, za čo nakúpi SPP zemný plyn na trhoch. Čiže nielen od Gazprom Exportu, ale aj na spotových trhoch.

Nová vláda je vo svojom úrade už 9 mesiacov, čo vytvára určitý priestor na hodnotenie a porovnávanie. S ktorým ministrom hospodárstva sa Vám spolupracovalo lepšie, s Jahnátkom alebo s Miškovom?

Spolupráca s každým človekom je iná, resp. aj s každým ministrom. Každý minister má iné priority vo svojej funkcii. Čiže nedá sa to absolútne porovnať. Za ministrovania pána Jahnátka bol kladený dôraz na stabilizáciu cien. Samozrejme ministerstvo sa do tohto nemiešalo, ale vo forme určitých návrhov s nami komunikovalo. Teraz je situácia iná. Teraz vláda dáva dôraz na liberalizáciu trhu a takisto komunikujeme vo vecnej forme o tom, akým spôsobom ešte lepšie zabezpečiť, aby na jednej strane bola zabezpečená ochrana zákazníkov a na strane druhej aby sme mali čo najväčšiu výhodu z liberalizovaného trhu a aby nám liberalizácia čo najlepšie tlačila ceny smerom nadol.

Nám sa, a to sa musím pochváliť, podarilo otvoriť trh s elektrinou. Dnes tu máme mnoho alternatívnych dodávateľov a tí sa predbiehajú práve v cenových ponukách, ktoré sú nižšie ako nami nastavované maximálne ceny. Je tu badať absolútny rozvoj trhu a myslím si, že veľa odberateľov si vyberá dodávateľa na voľnom trhu.

No aby som neodbočoval od témy, že s ktorým ministrom sa pracuje lepšie, myslím si, že s každým ministrom sa dá spolupracovať, alebo sa dalo spolupracovať. S pánom Jahnátkom sa dalo, s pánom Miškovom sa taktiež dá spolupracovať. Občas to medzi nami iskrí, ale to je prirodzené, pretože regulátor je tu na iné veci ako ministerstvo, ale myslím si, že doteraz sme vždy vedeli nájsť spoločnú reč.

V médiách sa hovorilo o Vašom nedávnom stretnutí s pánom Miškovom. Napriek tomu, na tlačovej brífingu koncom minulého roka ste sa posťažovali, že súčasný minister hospodárstva s Vami nemá záujem vecne komunikovať. Zmenilo sa odvtedy niečo, čo verejnosti uniklo?

To nebola sťažnosť, ale konštatovanie vecí. My sme cítili, že tento rok bude veľmi hektický a to práve z dôvodu, že nám končí regulačné obdobie. Bude teda potrebné nastaviť regulačný rámec pre ďalšie roky a implementovať tretí liberalizačný balíček. Ja som sa s pánom Miškovom stretol hneď po voľbách, aby som mu ponúkol spoluprácu resp. potvrdil, že úrad mu je k dispozícii a nápomocný v akýchkoľvek veciach súvisiacich s prípravou legislatívy alebo v iných krokoch. Moja ponuka padla, no ostala nevyslyšaná. Skúšal som to ešte niekoľko krát. Kontakty medzi nami sa ale začínajú obnovovať, resp. začíname sa stretať pravidelnejšie. My považujeme za prirodzené, že sme odsúdení na spoluprácu s ministerstvom a je tiež prirodzené, že ministerstvo bude komunikovať s nami. My s tým problém nemáme.

V regulačných orgánoch pracujete už tri roky. Čo doteraz považujete za svoj najväčší úspech?

Za úspech môžem jednoznačne označiť to, že došlo k skutočnému otvoreniu trhu s elektrinou a plynom. My sme sa o to snažili dlhodobo a myslím si, že aj legislatíva je nastavená tak, že nič nebráni subjektu v tom, aby vstúpil na trh a predával svoje služby aj pre obyvateľstvo aj pre malé a   veľké podniky. Takže toto považujem za úspech. Ale nie môj osobný, ale celého úradu. Nemôžem oddeľovať seba od úradu, keďže to je harmonicky fungujúci celok. Takže toto považujem za maximálny úspech.

Ďalším úspechom, povedal by som, že bolo začatie akceptácie na medzinárodnej úrovni. Boli sme napríklad súčasťou jedného veľkého medzinárodného projektu. Konkrétne išlo o pomoc Azerbajdžanskej republike pri implementácii európskej legislatívy na ich pomery, kde sme spolu s partnermi z Nemecka prispeli k rozvoju trhu a implementácii legislatívy v krajine.

Čo vám naopak nevyšlo podľa vašich predstáv?

Za neúspech považujem najmä to, že sa odďaľuje prijatie novej európskej legislatívy. Práve teraz nám padla transpozičná lehota na prijatie tretieho liberalizačného balíčka a to nám trošku bude zväzovať ruky pri ďalšej práci. Tu sa nám nepodarilo nájsť spoločnú reč s ministerstvom hospodárstva a s jeho predstaviteľmi tak, aby sa proces ukončil a aby legislatíva bola prijatá v prospech aj liberalizovaného trhu, aj podpory účastníkov trhu, aj ochrany spotrebiteľov. Začíname cítiť tlak a vákuum, ktoré nás v budúcich obdobiach môže veľmi nepríjemne postihnúť.

Vláda 2. marca schválila návrh novely zákona o regulácii, ktorý putuje do parlamentu. Vo svetle tejto iniciatívy, ako vidíte svoje ďalšie pôsobenie v regulačných orgánoch?

Čo sa týka tohto uznesenia vlády resp. návrhu, ktorý sa dostal do ďalšieho legislatívneho kola, tak je to len začiatok dlhého procesu. Prípadné rozhodnutie tu nebude zajtra ani pozajtra a bude to trvať dlhšiu dobu, takže zatiaľ sa stav nemení. Uvidíme, ako sa vyvinie  politická situácia a akým spôsobom sa prijme návrh, pokiaľ bude poslancom predložený na rokovanie do parlamentu.

Ja to zatiaľ celé vidím v tej vecnej rovine – budem robiť tú robotu, ktorá je tu zatiaľ potrebná. Budem si plniť povinnosti, ktoré mi vyplývajú zo zákona a budem čakať, ako sa vec vyvinie.

Je však dosť podivné, že na jednej strane nás predstavitelia ministerstva a niektorí poslanci kritizujú za to, že sme dlho neriešili situáciu podaním návrhom na obsadenie funkcie predsedu a podpredsedu ÚRSO vláde Slovenskej republiky. To je takisto hrubé zavádzanie. My sme v tejto veci  konali, trvale sme sa pokúšali o to aby bol vhodný kandidát a aby prešiel, teda aby bol prijateľný aj pre celé politické spektrum. Žiaľ, doteraz sa tak nestalo. My sme dokonca pred 14 dňami podali ďalší oficiálny návrh na vládu SR a čuduj sa svete v pondelok (28.2.) sa objavil návrh ministerstva hospodárstva na riešenie, ktoré sa včera (2.3.) prijalo.

Aj preto hovorím, že pre mňa je to už taký folklór. Ja si budem plniť tie funkcie, ktoré mi vyplývajú zo zákona a keď sem príde niekto nový, ja sa veľmi rád o tieto starosti podelím. Môj mandát člena regulačnej rady bude trvať ešte viac ako dva roky, takže tam priestor ešte určite bude. Tam zatiaľ vidím priestor na svoju realizáciu a pokiaľ sa nič nestane, tak budem fungovať aj tu (v ÚRSO – pozn.) a keď vláda schváli našich kandidátov alebo sa príjme novela zákona, budem to rešpektovať. Nie som tu prilepený k stoličke, ako povedal pán Chren, a vždy rešpektujem právny stav.

Ako by ste zhodnotili súčasný stav energetiky na Slovensku? Voľne

To je dosť široký pojem. Záleží od toho, či sa zameriame na plynárenstvo, na elektro energetiku alebo teplárenstvo. Každý má svoju osobitosť. S plnou vážnosťou musím povedať, že Slovensko sa dlhodobo potýka s problémom, že tu chýba dlhodobá koncepcia.

To znamená, že do budúcna, na obdobie nejakých 20 rokov, nie je nastavená vízia spoločnosti a s každým príchodom novej vládnej garnitúry sa smerovanie mení. Toto si myslím, že je nešťastím Slovenska.

V prípade, že by sme sa vedeli k tejto téme zodpovedne postaviť a bola by prijatá energetická koncepcia Slovenska a dokázali by sme si ju osvojiť a ísť v jej línii aj dlhodobejšie, tak to by to bolo neskonale dobré. Predišlo by sa tým možno rôznym turbulenciám, nedorozumeniam, rôznym špekuláciám, či na medzinárodných trhoch alebo aj v rámci jednotného európskeho trhu.

S Jozefom Holjenčíkom sa rozprával Michal Jesenič.

Jozef Holjenčík prepis rozhovoru autorizoval (nadpis a perex: energia.sk)

Foto: (c) SITA

K téme