Rosatom chce garantovanú cenu 60 – 70 EUR/MWh

Foto: energia.sk

Ruská štátna korporácia Rosatom predpokladá, že o jej vstupe do Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska, a.s. (JESS) by sa mohlo rozhodnúť do konca roka. „Veľmi intenzívne rokujeme ako s ČEZ, tak aj so slovenskou vládou. Predpokladáme, že sa dohodneme v priebehu tohto roku, ale sú veci, ktoré nezávisia od nás, sú tu veci, ktoré závisia aj od partnerov. Hlavným partnerom je predovšetkým slovenská vláda,“ uviedol minulý týždeň na veľtrhu Atomexpo v ruskom Petrohrade Leoš Tomíček, viceprezident spoločnosti Rusatom Overseas, ktorá patrí do skupiny Rosatom.

Ak Rosatom odkúpi od českého ČEZ-u podiel v JESS, bude to priamo so zámerom postaviť nový jadrový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice. Medzi časom už prebehlo podrobné skúmanie „due diligence“ a ruská firma situáciu v JESS pozná: „Naše chápanie spoločnosti je veľmi podrobné a detailné. Viac vedieť nepotrebujeme, ale na cene sme sa nedohodli. ČEZ za to chce dostať viac, my to budeme chcieť za menej… Myslím však, že sa dohodneme.“

Tomíček doplnil, že od prípadného vstupu do JESS ruská firma očakáva, aby po celú dobu životnosti nového jadrového zariadenia prinášala firma zisk obom stranám, teda i Slovenskej republike.  „K tomu potrebujete niečo, čo vám dá záruku výkupu elektrickej energie, tak aj určitej ceny. A to sú veci, o ktorých musíme momentálne rokovať so slovenskou stranou,“ spresnil.

Garantovaná cena a výkup elektriny

Čo Rosatom požaduje, je napríklad kompenzačná platba za jednotku elektriny v hodnote rozdielu medzi aktuálnou veľkoobchodnou trhovou cenou a dohodnutou cenovou hladinou. Podľa Tomíčka sa o takomto nástroji hovorí aj v iných krajinách ako Veľká Británia (cenová hladina 100 EUR/MWh s možnosťou flexibility) alebo Česká republika (cenová hladina cca 70 EUR/MWh). Pokiaľ ide o dohodnutú cenovú hladinu na Slovensku, „bude to rádovo 60 – 70 EUR/MWh,“ hovorí viceprezident Rusatom Overseas a spresňuje, že ide o hrubý odhad bez podrobnejších prepočtov.

„Čo sa dnes nazýva trhová cena, nie je v žiadnom prípade trhová cena. To, čo je dnes na trhu EÚ, je cena silno deformované dotáciami. Trh je natoľko pokrivený, deformovaný, že nemožno vôbec hovoriť o týchto cenách“, ak sa plánuje výstavba nového zdroja. Rosatom je postavený do role potenciálneho investora a preto v súvislosti so vstupom do JESS rokuje aj z pozície niekoho, kto zodpovedá nielen za dodávku technológie, ale i za investíciu. „Pre nás je cena zásadná, pretože investujeme peniaze,“ zdôraznil Tomíček.

Podľa neho, kompenzačná platba v hodnote rozdielu medzi trhovou cenou a dohodnutou cenou dáva istotu, že projekt sa nestane ekonomicky nevýhodný v závislosti od externých vplyvov. V prípade, že veľkoobchodná trhová cena elektriny bude vyššia ako dohodnutá cenová hladina, projekt sa stáva ekonomicky výhodným pre Slovensko. Rosatom totiž deklaruje, že elektrinu bude predávať za fixne dohodnutú cenu za akýchkoľvek okolností. Ruská firma požaduje dohodnutú cenu i z dôvodu deklarovania finančnej návratnosti projektu v komunikácii s bankami, ktoré na investíciu firme požičajú.

Pokiaľ ide o zabezpečenie dopytu po elektrickej energii na Slovensku, podľa Tomíčka je to predovšetkým otázka na slovenskú vládu: „Elektrinu musí umiestniť slovenský partner, on mal až doteraz vždy ambíciu mať aspoň 51 % (v JESS – pozn.), on má teda vyššiu mieru zodpovednosti. Otázka viac súvisí s energetickou koncepciou alebo stratégiou Slovenska. Za bilanciu spotreby v štáte podľa môjho názoru musí zodpovedať slovenská vláda. Bilancia by mala byť spočítaná a mala by určovať , ktoré kapacity a kedy budú odstavené a aké kapacity by mali pribudnúť.  Toto nie je v našej kompetencii, my by sme to však chceli tiež vidieť, pretože od toho bude závisieť obchodný model JESS-u. Priali by sme si, aby to bol predikovateľný proces, aby nebol určitým spôsobom náhodný a aby sme sa nedočkali v budúcnosti nejakých prekvapení.“

Výstavba 1.200 MW za 60 mesiacov za +/- 5 mld. eur

„V súčasnosti ponúkame bloky 1.200 MW brutto. Bloky sú štandardné, ponúkame ich v Českej republike, vo Fínsku. Staviame ich v Petrohrade i v Bielorusku. V prípade, že by bol záujem, môžeme ponúknuť i iné bloky, ktoré máme a ktoré sme postavili v Číne, ale o tom zatiaľ rozhovory nie sú. To sú bloky s nižším výkonom. Dnes ponúkame ako štandard 1.200 MW, čomu hovoríme, že to je typ jadrovej elektrárne 2006. V Čechách mu hovoríme MIR 1200 a tento blok ponúkame i na Slovensku,“ vysvetľuje Tomíček. Podľa neho, orientačná cena jedného bloku je odhadovaná na 5 mld. eur s tým, že v závislosti od konkrétnych parametrov každej zákazky sa finálna cena môže pohybovať v intervale plus – mínus 30 %.

„Prakticky sme pripravení, Slovensko urobilo štúdiu realizovateľnosti, je tam harmonogram a nepredpokladá sa, že by sa začalo stavať skôr ako v roku 2016. Čo dnes dávame do všetkých zahraničných zmlúv, je garantovaný termín 60 mesiacov od prvého liatia betónu do základovej dosky. Od tohto času garantujeme 5 rokov. Kedy však podpíšeme kontrakt, je otázne.“

Riziko omeškania výstavby

Prečo je výstavba mnohých jadrových elektrární v časovom sklze? „O tom sa nedá hovoriť jednoznačne – sklzy môžete mať kvôli tomu, že buď neviete stavať alebo nemáte zabezpečené financovanie,“ hovorí Tomíček. Dopĺňa však, že i Rosatom v dôsledku hospodárskej krízy niektoré projekty rozvoľnil, pretože dopyt po elektrine klesol: „Niektoré projekty sme rozvoľnili kvôli kríze, ktorá začala v roku 2009. V tom čase nebola spotreba. Akonáhle klesne spotreba, nemáte to kam predávať , načo sa budete ponáhľať s investovaním peňazí, aby to potom stálo?“

Na druhej strane, projekty ako kalininská, rovenská alebo rostovská elektráreň sa stavajú podľa plánu za 60 mesiacov, pretože sa kríza dopytu po elektrine výrazne nedotkla. „Som presvedčený, že dnes nie je veľa firiem na svete, ktoré dokážu stavať tak, ako my. Dnes sú to Čína a Rusko – dve krajiny, ktoré sú najvyspelejšie z pohľadu výstavby jadrových elektrární. Majú dostatok špecialistov a odborníkov vo všetkých smeroch.“ Bez Číny majú podľa neho problémy s výstavbou aj firmy ako Areva alebo Westinghouse.

Rosatom do Mochoviec zatiaľ nejde

„Zatiaľ nemáme skúsenosť, že by sme kupovali projekty v nejakom štádiu. Mochovce sú dizajnovo náš projekt, Enel nás však nepozval k spolupráci a na výstavbe sa nezúčastňujeme; okrem malej časti dielčich prevádzkových súborov, ktoré sú veľmi špecializované a nemajú vplyv na situáciu, ktorá tam je. Nemyslím si, že by sme to neboli schopní dostavať, ale nepoznáme históriu posledných rokov. V tejto chvíli preto neviem povedať, či by bol alebo nebol Rosatom ochotný do toho investovať. Nedávna história posledných rokov má podstatný vplyv na to, kde sa projekt dnes nachádza, čo bude potrebné preveriť a zmeniť.“

„V každom prípade si osobne myslím, že projekt trpí. Enel na seba zobral obrovskú zodpovednosť koordinátora dizajnu a koordinátora výstavby, čo je mimoriadne náročná funkcia. Domnievam sa, že Enel túto funkciu nezvládne,“ uzavrel viceprezident Rusatom Overseas na okraj dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorá patrí spoločnosti Slovenské elektrárne.

© energia.sk

K téme