Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Smart meter - VSDS
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Smart meter. Foto: Východoslovenská distribučná
30. marca 2017 Elektrina a elektrická energia od Energia.skSITA

Prínosy a náklady IMS na Slovensku zostávajú veľkou neznámou

Inteligentný merací systém, tzv. smart meter, je schopný merať spotrebu elektriny a zároveň má ďalšie funkcie oproti konvenčnému meradlu. Využíva určitú formu elektronickej komunikácie na vysielanie a prijímanie údajov na účely informovania odberateľov v takmer reálnom čase, monitorovania a regulácie sústavy. Bližšie sme sa prínosom i súvisiacim povinnostiam z pohľadu odberateľov venovali napríklad v tomto poradenskom článku.

Inteligentnými meradlami by malo byť do konca roka 2020 na Slovensku vybavených takmer 604 000 odberných miest. Inštalácia prebieha postupne od roku 2014 s cieľom pokryť do konca roka 2020 najmenej 80 % koncových odberateľov elektriny s ročnou spotrebou nad 4 MWh. Taktiež sa inštalujú na odberných miestach so zdrojom elektriny.

Dnes je u nás nainštalovaných asi 90 tisíc smart metrov, čo je približne 15 % plánovaného počtu. Ich montáž je v kompetencii prevádzkovateľov troch regionálnych distribučných sústav a tiež miestnych distribučných sústav.

Podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva mali do konca roka 2016 stihnúť pokryť najmenej 80 % odberných miest v kategórii 1 (ročná spotreba nad 15 MWh a MRK nad 30 kW), 2 (ročná spotreba nad 4 MWh a MRK nad 30 kW) a 4 (výrobné zdroje, nabíjačky elektromobilov, OM s nepriaznivými vplyvmi na sústavu), pri ktorých sa vyžaduje pokročilá a špeciálna funkcionalita. U domácností s termínom do 2020 stačia základné funkcie.

Stred zabral

Východoslovenská distribučná nám potvrdila, že ku 20.3.2017 mala na svojom vymedzenom území  viac ako 25 tisíc inteligentných meradiel. Z toho 13 255 bolo na odberných miestach domácností a 11 521 u malých podnikov. Hovorkyňa Andrea Danihelová doplnila, že ďalších takmer 300 meradiel bolo na odberných miestach so zdrojom elektriny a na zásadných distribučných odberných miestach (28 ks).

Západoslovenská distribučná má momentálne nainštalovaných do 27 000 IMS. Hovorkyňa Michaela Dobošová uviedla, že bližšie rozdelenie na domácnosti a malé podniky nevedú.

Na distribučnom území SSE-Distribúcia bolo namontovaných už takmer 37 000 kusov IMS, ktoré sú ale v rôznych stavoch vrátane testovacej prevádzky. „Momentálne evidujeme 32 820 kusov IMS meraní v plnej funkcionalite vo vzťahu k trhu a OKTE,“ vysvetlil Gabriel Beer z komunikačného oddelenia SSE-D. Pokiaľ ide o tzv. zraniteľných spotrebiteľov, spoločnosť zaviedla takmer 15 600 meradiel u domácností a viac než 14 500 IMS u malých podnikov. Stredoslováci v poslednom období pri inštaláciách šliapli na plyn. S ich montážami dlho zaostávali, dnes sú v popredí.

Ďalších pár tisíc smart metrov by malo merať spotrebu a poskytovať dáta v rámci miestnych distribučných sústav, mnohé sú ale zatiaľ len v testovacej prevádzke.

Náklady? Prínosy? Nevieme

Samotné ministerstvo hospodárstva si stanovilo, že prínosy a náklady priebežne prehodnotí a v prípade potreby príjme aj zmenu vyhlášky. Najprv sa mala aktualizácia analýzy nákladov a prínosov (tzv. CBA) zavádzania inteligentných meracích systémov na Slovensku uskutočniť v októbri 2015. Potom ju ministerstvo odsunulo na rok 2016. Ani tak sa neurobila.

Posledná a jediná verzia analýzy sa datuje ešte do roku 2013, kedy sa zavádzanie IMS ešte len schvaľovalo. Podľa nej mali byť celkové náklady na inštaláciu a prevádzku cca 600 000 IMS v roku 2020 pre lineárny scenár zavádzania približne 90,3 miliónov eur, priemerné ročné náklady sa odhadli na 11,3 milióna eur.

Už v roku 2015 zahraniční odborníci, ktorí hodnotili CBA jednotlivých členských štátoch EÚ pre Európsku komisiu, upozornili, že v danej starej slovenskej analýze chýbali mnohé benefity, náklady boli prehnané a použili sa zjednodušené kalkulácie.

„Z vyhodnotenia doterajšieho postupu implementácie IMS, aj vzhľadom na inštalovaný počet IMS vyplynulo, že je ešte potrebný určitý čas na vyhodnotenie prínosov zavádzania IMS v praxi,“ uviedol pre náš portál hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. „Ku koncu roka 2016 ÚRSO vypracoval pracovnú verziu ekonomického posúdenia dlhodobých nákladov a prínosov zavedenia inteligentných meracích systémov na Slovensku. Dokument bude predmetom posudzovania. Z tohto dôvodu sa MH SR aj so zapojením Riadiaceho výboru IMS plánuje úlohou komplexnejšie zaoberať v roku 2017.“

Spomínaný riadiaci výbor IMS sa naposledy stretol v decembri 2016 a zatiaľ ministerstvu neodporučil potrebu zmeny rozsahu alebo postupu implementácie IMS v elektroenergetike.

Nová smernica

Hoci doterajšie skúsenosti ešte nie sú jasné, do hry už vstupujú návrhy novej európskej legislatívy. Ide predovšetkým o požiadavky vo vzťahu k IMS aj dynamickej cenotvorbe podľa smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou.

Európska komisia vo svojom rozsiahlom zimnom balíčku zmenila existujúce požiadavky na inteligentné meradlá a ich zavádzanie. Spotrebitelia by podľa návrhu mali mať nárok na dynamickú cenotvorbu a mohli sa zapájať do trhu vo forme reakcie na strane spotreby aj vlastnej výroby elektriny. Každému spotrebiteľovi priznáva právo žiadať o inteligentné meradlo vybavené určitým minimálnym súborom funkcií. V krajinách, kde neprebieha systematické zavádzanie inteligentného merania, by spotrebitelia mali môcť o IMS požiadať.

„Na zaangažovanie spotrebiteľov sú potrebné primerané stimuly a technológie ako inteligentné meranie. Inteligentné meracie systémy posilňujú postavenie spotrebiteľov, keďže im takmer v reálnom čase poskytujú presnú spätnú väzbu o ich spotrebe či výrobe, ktoré vďaka tomu môžu lepšie riadiť; zároveň sa môžu zapájať do programov riadenia spotreby a iných služieb a využívať ich výhody, ale i znížiť si faktúry za elektrinu. Okrem toho inteligentné meranie poskytuje prevádzkovateľom distribučných sústav lepší prehľad o ich sieti, čím znižuje ich náklady na prevádzku a údržbu a tieto úspory sa môžu premietať do distribučných taríf, ktoré v konečnom dôsledku znáša spotrebiteľ,“ píše Komisia vo svojom návrhu smernice.

Ministerstvo hospodárstva v súčasnosti tieto požiadavky analyzuje bude ich konzultovať s dotknutými subjektmi, uviedol hovorca rezortu.

Dynamické ceny

Aby mohli spotrebitelia z nových príležitostí finančne profitovať, potrebujú podľa Európskej komisie „prístup k účelným inteligentným systémom, ako aj dodávateľské zmluvy s dynamickými cenami napojenými na spotový trh“.

Zatiaľ čo veľkoodberatelia elektriny môžu ťažiť z liberalizovaného trhu s elektrinou, využívaniu dynamických taríf alebo cenovo neregulovanej dodávky elektriny v prípade domácností a malých podnikov na Slovensku priamo bráni platná regulácia.

Na otázku, kedy budú môcť všetci odberatelia s IMS naplno využiť jeho výhody, ministerstvo hospodárstva presunulo pozornosť na ÚRSO, ktoré má zodpovednosť za cenovú reguláciu. „Posilňovanie postavenia koncových odberateľov na trhu a zvyšovanie flexibility spotreby spojené s rozvojom nových energetických služieb a obchodných produktov sú v centre energetickej politiky EÚ. Predpoklad pre aktívne zapojenie odberateľov na trhu s cieľom  motivácie odberateľov k optimalizácii svojej spotreby sú okrem iného flexibilnejšie tarifné štruktúry. Nová regulačná politika SR vytvára možnosť pre odberateľov s IMS a zavedenie nových viacpásmových sadzieb vo vzťahu k odberateľom s IMS,“ pripomenul hovorca MH SR Maroš Stano.

Od začiatku tohto roka pritom mali mať k dispozícii viacpásmové sadzby aj pre cenovo regulovaných odberateľov, staronová vyhláška ich zrušila.

„MH SR v rámci svojich kompetencií bude podporovať rozvoj regulačného rámca vo vzťahu k IMS v súlade s platnou a budúcou legislatívou EÚ a SR,“ uzavrel Stano.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.