Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Nebezpečenstvo
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Ilustračná snímka
12. januára 2016 Obnoviteľné zdroje OZE od Energia.skSITA

OZE: Čierne scenáre sa pri vlaňajšej strate podpory nenaplnili

Zdá sa, že veľká väčšina producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnou kogeneráciou zvládla náročný rok 2015. Viac než 1100 z nich sa pritom muselo vyrovnať so stratou ročnej podpory doplatkom a v cene na straty. Dôvodom bolo nenahlásenie stanovených údajov regulačnému úradu a/alebo regionálnemu distribútorovi.

Od začiatku tohto roka funguje nová webstránka legislativnepovinnosti.sk, ktorá slúži aj ako prevencia pred nesplnením povinností v elektroenergetike, plynárenstve aj teplárenstvo voči širokej škále inštitúcií. Účastníci trhu si v komplexnej databáze môžu sledovať kalendár, termíny, spôsob plnenia aj hroziace sankcie.

Pohľad späť

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vlani opakovane avizovala, že hrozí strata až 3500 pracovných miest. Na snahu o likvidáciu odvetvia upozorňovala na viacerých protestoch, aj v listoch adresovaných predstaviteľom slovenskej vlády či zástupcom Európskej komisie.

S odstupom času sme sa združenia opýtali, koľko pracovných miest bolo v dôsledku straty podpory reálne zrušených a koľko firiem „krachlo“. Riaditeľka asociácie Veronika Galeková uviedla, že odhad 3500 pracovných miest bol vypočítaný podľa údajov o celkovom počte poškodených, pričom so SAPI bolo v kontakte okolo 300 poškodených.

Rezervy aj predaj elektrární

„Väčšina fotovoltikov to napokon ustála vďaka čerpaniu rezervných fondov a za cenu zhoršeného bankového rankingu. Teda za cenu zvýšenia budúcej finančnej záťaže. Okolo 10 fotovoltických elektrární, o ktorých vieme, sa muselo predať za podhodnotenú cenu, len aby sa ich majitelia nedostali do problémov,“ uviedla Galeková.

„Niektorí reštrukturalizovali a znížili počet zamestnancov opäť najmä v materských firmách. V prípade fotovoltických zdrojov išlo o desiatky zamestnancov, hovoríme však len o prípadoch, o ktorých vieme. Je viac než pravdepodobné, že množstvo firiem sa s týmito ťažkosťami potýkalo bez toho, že by ich medializovali,“ dodala.

V prípade solárnych zdrojov tiež došlo k obmedzeniu niekoľkých rozvojových plánov. V okolí Prievidze sa napríklad zrušil investičný projekt za 4 mil. eur.

Najviac trpeli bioplynky

„Najhoršie sa s problémom vyrovnávali bioplynky. Tu prišlo o robotu viac ako 250 poľnohospodárov, najmä na východe Slovenska. Viacerí museli predávať majetok a znižovať stavy, aby boli schopní prežiť,“ podčiarkla Galeková. Poukázala na to, že v okolí Brezna tri bioplynové stanice úplne zastavili výrobu a prepustili zamestnancov. Opätovné naštartovanie čakajú v tomto roku. „Sumárne je to ďalších cca 45 zamestnancov,“ dodala.

Asi 2/3 zo 100 zamestnancov podľa Galekovej prepustilo aj poľnohospodárske družstvo v Matejovciach pri Poprade, ktoré v roku 2013 investovalo do zdroja na spaľovanie bioplynu. Zatiaľ čo v roku 2014 podľa údajov ÚRSO získalo doplatok cez 596 tisíc eur, vlani o túto podporu prišlo.

Šťastie v nešťastí?

Menej napätej situácii naopak čelili malé vodné elektrárne, nakoľko väčšina z nich nemala a nemá financovanie prostredníctvom bánk.

„Celkovo sa čierne scenáre nenaplnili na 100% (resp. o tom nevieme na 100%), ale nie pretože by problém nebol vážny, ale preto, že výrobcovia siahli do svojich často posledných rezerv. Mnohých ešte dokázali podporiť a podržať banky,“ skonštatovala riaditeľka SAPI. Pomocnú ruku poskytli aj niektorí dodávatelia elektriny, resp. obchodníci, ktorí sa s poškodenými výrobcami dohodli, že elektrinu od nich odkúpia za trhovú cenu.

Otázkou ústavnosti sankcie vo forme ročnej straty podpory sa už zaoberá Ústavný súd, ktorý v novembri prijal na ďalšie konanie návrh skupiny opozičných poslancov. Tí vo svojom návrhu tiež varovali pred zánikom elektrární.

Okrem iného uviedli, že „pri výrobe elektriny z OZE predstavujú ročné náklady na prevádzku a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory. V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %. Je preto zjavné, že bez poskytnutia podpory nie je výrobca elektriny z OZE schopný zabezpečiť prevádzku a chod elektrárne… Strata podpory tak bude mať za následok ich zánik, nakoľko zabezpečenie prevádzky elektrárne na obdobie jedného roka je bez podpory nemysliteľné“.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.