Nový GIS systém lesníkom priniesol rýchlosť, intuitívnosť a šikovné plnenie úloh

Nedávno ste implementovali významný upgrade geografického informačného systému (GIS). Čo presne pre vás nový systém rieši?

J. Sámel: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (LSR) začali s budovaním centrálneho podnikového GIS systému postaveného na starších lokálnych systémoch už v roku 2007. Podpora a rozvoj tohto systému však boli rozhodnutím vtedajšieho generálneho riaditeľa v roku 2008 zastavené. Na základe rozvoja GIS technológií a hlavne rastúcich potrieb prevádzky vedenie LSR v roku 2012 toto rozhodnutie prehodnotilo a rozhodlo sa pôvodne zastavené serverové riešenie GIS aktualizovať.

Po štvorročnej prestávke tak ide o opätovné otvorenie problematiky GIS, ktorá do tejto firmy nespochybniteľne patrí.

I. Pôbiš: LSR v rámci spravovania zvereného majetku Slovenskej republiky dlhodobo využívajú geografické informačné systémy, ktoré vybraným pracovníkom uľahčujú identifikovať, evidovať, odovzdávať a spravovať majetok.

Na otázku, čo systém prináša sa treba pozrieť z viacerých pohľadov. Z pohľadu technológií boli implementované najmodernejšie GIS technológie. Z pohľadu na dáta bolo realizované centrálne dátové úložisko priestorových dát, ktoré poskytuje ich disponibilitu pre rôzne formy GIS. Centralizácia geodát umožňuje ich efektívnu aktualizáciu a v prípade potreby distribúciu tak, aby boli optimálne dostupné tam, kde je to potrebné, alebo sa ukáže ako nevyhnutné.

Ako posledné je dôležité spomenúť pohľad prístupu k dátam. V rámci upgrade GIS bol implementovaný webový integrovaný informačný systém, ktorý pracuje s priestorovými dátami prostredníctvom tenkého klienta internetového prehliadača. Všeobecne a zjednodušene je možné povedať, že systém poskytuje webové užívateľské rozhranie slúžiace na prehliadanie geodát a ich vizuálnu interpretáciu, filtrovanie a vyhľadávanie priestorových objektov na základe ich atribútov alebo polohy, jednoduché analyzovanie objektov v priestore, tvorbu a editáciu geometrií vrátene atribútov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou geometrie, tvorbu mapových výstupov. Systém taktiež poskytuje rozhranie a služby pre interakciu s inými informačnými systémami.

Môžeme konštatovať, že prínos realizácie projektu upgrade GIS je významný. Riešitelia projektu však vedia, že tento stav nie je konečný. Nasadený geografický informačný systém má obrovský potenciál v jeho ďalšom využívaní a rozvoji tak, aby svojou disponibilitou bol maximálne nápomocný a užitočný pri výkone každodenných činností pracovníkom podniku LSR v širokom spektre ich pracovných zameraní.

Koľko užívateľov v akých pozíciách ho bude využívať? Aký majú prístup do systému?

J. Sámel: Cieľový počet používateľov predpokladáme oproti doteraz používanému systému 10 až 20 násobný, takže určite presiahne 1000. Špecifikácia štandardného používateľa systému sa posúva od špecializovaných funkcií priamo k zamestnancom lesnej prevádzky.

I. Pôbiš: Prístup do systému GIS v LSR majú všetci zamestnanci podniku prostredníctvom webovej aplikácie WebGIS. Podmienkou pre prístup k nej je byť zaregistrovaný v doméne podniku (mať prístupové práva pre prihlásenie sa do LAN) a byť zaradený do jednej alebo viacerých organizačných jednotiek. Tento prístup je samozrejme len na čítanie (prezeranie) dát, teda štandardný užívateľ má obmedzenú funkcionalitu systému. Vybraní užívatelia podľa súvisiacich pracovných činností (napr. správcovia informačných systémov a pod.) majú možnosť editovať priestorové a atribútové dáta, môžu importovať objekty terénnych meraní pomocou globálnych navigačných satelitných systémov, smú realizovať priestorové analýzy, majú dostupné vytváranie súkromných alebo zdieľaných poznámok a ďalšie. Funkcionalita systému a prístup na modifikáciu geodát podlieha pracovným činnostiam jednotlivých používateľov, ktorí sú zaradení do príslušnej skupiny užívateľov, ktorá má oprávnenie na tú ktorú činnosť.

Ktoré z nových funkcionalít sú pre vás najdôležitejšie, najhodnotnejšie? Ktoré vám najviac uľahčujú prácu?

J. Sámel: Z môjho pohľadu sú to hlavne centrálna správa systému od centrály k používateľovi a aktuálnosť priestorových dát obidvomi smermi. Jednak aktualizácia centrálnych dát (KN mapy, lesnícke mapy, ortofoto mapy,…) od centrály k používateľovi a v rovnako významnej miere zber terénnych dát od používateľov smerom k centrále.

I. Pôbiš: Všetky dostupné funkcionality v systéme WebGIS vychádzajú z pôvodného desktop systému GIS, ktorý ako už bolo spomenuté, bol intenzívne v našom podniku používaný. Napriek tomu za najdôležitejšiu funkcionalitu považujeme možnosť identifikovať vlastníka pozemku v priestore či už funkciou identifikácie, alebo priestorovým prienikom napr. s porastom. Čo je však v systéme výnimočné je to, že táto možnosť identifikácie je poskytnutá širokému spektru užívateľov. Máme spätnú väzbu od vedúceho lesnej správy, že konečne nemusí utekať na odštepný závod za zodpovedným pracovníkom, aby zistil, či parcela na ktorej sa lesný porast nachádza naozaj patrí človeku, ktorý ho „prenasleduje“ telefonátmi a dožaduje sa svojho majetku. Teda v konečnom dôsledku vedúci lesnej správy na odštepný závod aj tak bude musieť ísť, lebo nemá právomoc reštituovať majetok, ale predbežne si vie v systéme overiť, či informácie od „telefonistu“ sú v zhode so skutočnosťou.

Užívateľské rozhranie GISu je inšpirované najnovšími trendmi pre moderné aplikácie. Ako sa pozdáva vám?

J. Sámel: Môj pohľad je hlavne z aspektu zložitosti implementácie systému a hlavne jeho prijatia koncovým používateľom. Sú systémy, ktoré pred používateľmi musíme obhajovať a zvyšujú záťaže pre koncového používateľa. Tu je však situácia pre nás jednoduchšia – užívatelia systém očakávali a jeho rozvoj vítajú.

I. Pôbiš: Vzhľadom na skutočnosť, že používatelia boli zvyknutí na iné grafické užívateľské rozhranie, v prvom momente boli prekvapení. Časom však prichádzajú na to, že dizajn WebGIS rozhrania je intuitívny, ergonomický, mimoriadne vhodný pre tablety, ale aj desktop prehliadače. Takže v tomto smere vyjadrujeme tvorcovi veľkú pochvalu. Nakoniec slová, ktoré zazneli na školení k portálu WebGIS hovoria za všetko. „Manuál si otvorím až potom, keď už naozaj nebudem vedieť ako to spraviť.“

Ešte je zrejme skoro hodnotiť každodennú prácu so systémom, ale aké sú prvé dojmy a reakcie užívateľov?

J. Sámel: Moja najvýznamnejšia emócia z uvedenia systému bola, keď na konci úvodného školenia plného záujmu a otázok školení zatlieskali prednášajúcemu Ivanovi Pôbišovi a tým aj implementovanému systému. Vtedy som vedel, že sme neinvestovali firemné eurá zle.

I. Pôbiš: Dojmy užívateľov sú spontánne. Slová ako „konečne“, „výborne“ neraz sprevádzajú telefonickú či e-mailovú komunikáciu. Niektorí užívatelia posielajú návrhy, inšpirácie na rozšírenie systému, podľa toho, čo by im v práci bolo nápomocné. Systému sa dožadujú aj lesníci, ktorí majú neraz obmedzený prístup k LAN z dôvodu nevyhovujúceho alebo nemožného pripojenia sa do siete Internet.

Čo bolo podľa vás najdôležitejšie, aby sa upgradovaný systém dobre rozbehol?

J. Sámel: Najdôležitejšie pre mňa bolo, že sme si vybrali vynikajúci implementačný tím na čele s Ivanom Pôbišom a kompetentného dodávateľa, ktorý rýchlo pochopil naše potreby a vedel ich efektívne realizovať. Dobrým rozhodnutím tiež bolo, že sme začali s implementáciou zo strany najprínosnejších funkcionalít pre široké spektrum používateľov. Projekt sme sa nesnažili poňať megalomansky ale pustili sa doň po etapách. Domnievam sa, že naplnenie obsahu ďalšej etapy budú mať v kompetencii hlavne používatelia systému s ich návrhmi na ďalší rozvoj.

I. Pôbiš: Najdôležitejšie a najťažšie bolo vhodne spracovať analytický dokument, v ktorom sme špecifikovali požiadavky, čo od systému čakáme. Predsa len odborníci a špecialisti na lesy (pestovanie, ochrana či ťažba v lese) a špecialisti, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace so správou majetku Slovenskej republiky nie vždy vedia do detailu „informaticky“ opísať, čo vlastne potrebujú. Myslíme však, že túto úlohu sme spoločne bravúrne zvládli a detailne spracovaný analytický dokument bude ešte niekoľkokrát otvorený pri rozširovaní funkcionalít existujúceho systému.

Akým smerom sa bude podľa vás uberať lesnícky GIS, prípadne aj ďalšie lesnícke systémy v budúcnosti?

J. Sámel: Z pohľadu manažéra sa domnievam, že GIS sa bude rozširovať nielen v LSR o niekoľkonásobné množstvá používateľov. Veľký význam naberie tiež zvýšenie množstva GIS dát zbieraných v teréne, ktoré sa posunie od špecializovaných funkcií priamo do každodennej lesnej prevádzky. S tým súvisí samozrejme vybavenie všetkých lesných správ GPS prístrojmi a následne skrátenie periodicity zberu dát. V neposlednom rade tiež predpokladám záujem menších lesníckych firiem využívať systémy ako je GIS LSR formou cloudu. Tam vidím úlohu LSR ako držiteľa informatického štandardu pri využívaní takejto aplikácie.

I. Pôbiš: Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať a myslíme si, že nám neprináleží „prorokovať“ kam sa budú lesnícke systémy uberať. Vieme jednoznačne deklarovať, že GIS do lesníctva patrí. Nie len ako nástroj na tvorbu pekných máp, ale aj ako nástroj pre podporu rozhodovania, či analytický nástroj, ktorý pomáha lesníckej obci zaujať relevantné stanoviská. V našom prípade máme ambíciu v GIS riešení ponúknuť zamestnancom LSR nástroj, ktorý bude nápomocný a efektívny pri riešení ich každodenných činností či povinností.

Máte predstavu, ako by ste chceli tento systém rozvíjať, aby s týmito trendmi držal krok?

J. Sámel: Pri tejto aplikácii sa budeme snažiť intenzívne počúvať koncového používateľa a skĺbiť v spolupráci s osvedčeným dodávateľom jeho požiadavky s najnovšími dostupnými technológiami.

I. Pôbiš: Predstavu máme veľmi jasnú. Systém chceme nastaviť tak, aby sa stal, alebo mohol stať neoddeliteľnou súčasťou práce každého zamestnanca, pričom chceme vylúčiť tzv. informatického strašiaka. To znamená že chceme ponúknuť silný, intuitívny nástroj, ktorý bude mať jednoduché a logické ovládanie s jednoznačnými a smerodajnými výsledkami pre príslušnú pracovnú činnosť.

Rozhovor uskutočnila spoločnosť YMS, a.s.

Zdroj: YMS, a.s.

K téme