Nemám prečo zatajovať údaje

V Bruseli koncom februára Európska komisia predstavila návrh projektu energetickej únie. Ako ho vnímate z pohľadu národného regulačného úradu? Spomína sa v ňom napríklad posilnenie právomocí a nezávislosti agentúry ACERu…

Projekt ako celok vnímame pozitívne, pretože jeho zámerom je zjednotiť európsky trh s energiami a je vidieť veľmi jasnú snahu skoordinovať prácu regulačných úradov spoločnými postupmi. Hoci ACER vznikol ako produkt 3. energetického balíka, dovolím si povedať, že úmysel sa tu minul účinkom. Agentúra nepomáha národným regulátorom pri vytváraní jednotného trhu, ale skôr ich zaťažuje neprimeranými administratívnymi povinnosťami a požiadavkami.

Zo vzájomných diskusií vyplynulo, že národným regulačným úradom chýbajú jednotné vzorce pri tvorbe regulačných metód. Jedna krajina totiž používa metódu price cap, iná revenue cap, ďalšia ich kombináciu. Zmysel tohto zámeru teda vidím v stanovení jasných pravidiel, metodológie a vzorcov, z ktorých by si členské krajiny mohli vybrať tie, ktoré vo svojich praktikách použijú, aby to zodpovedalo ich špecifikám. ACER by mal určiť jasné pravidlá hry pri štatistikách, ktoré údaje sa budú zbierať, v akom formáte sa majú poskytovať a metodiku ich vyhodnocovania, čím by sa predišlo aktuálnej honbe na čarodejnice kvôli údajným vysokým cenám elektriny alebo poplatkom na Slovensku.

Negatívne ale vnímam snahu zjednotiť nezjednotiteľné. Cenotvorbu nemožno úplne zjednotiť, určite nie medzi štátmi ako sú Slovensko a Luxembursko, s ich diametrálne neporovnateľnými priemernými mzdami.

Počas rokovaní s predsedníčkou českého ERÚ pani Vitáskovou sme sa de facto zhodli v názoroch na energetickú úniu. Náš postoj chceme prerokovať aj s ďalšími regulátormi v rámci V4 tak, aby sme zjednotili postupy. Následne by sme radi prezentovali spoločný názor eurokomisárovi Šefčovičovi. Všetci regulátori sa budú brániť voči nešťastnej formulácii o obmedzení ich právomoci, pretože krajiny si majú zachovať vplyv na zloženie svojho energetického mixu, používanie metodiky cenotvorby i určenie segmentu zraniteľných odberateľov.

Kým budú deformácie trhu, bude ochrana zraniteľných odberateľov

V súvislosti s cenami energií, Komisia vo svojom návrhu upozornila napríklad na regulované sadzby, namiesto plošných nástrojov odporúča na ochranu zraniteľných spotrebiteľov využiť iné adresnejšia opatrenia. Aký je Váš názor na zachovanie alebo postupné uvoľnenie cenovej regulácie?

Približne pred piatimi rokmi vtedajší predseda Komisie Barroso vyhlásil, že neviditeľná ruka trhu čoraz viac zlyháva. Zachovanie cenovej regulácie má svoj zmysel a vzhľadom na rozdiely v ekonomických výkonnostiach štátov treba, aby krajiny mali možnosť zasahovať do cenotvorby v elektrine aj plyne. Hlavnými problémami zostáva fungovanie trhu, špekulatívne praktiky a vymýšľanie nezmyselných európskych smerníc týkajúcich sa podpory obnoviteľných zdrojov alebo obchodovania s emisnými povolenkami, ktoré deformujú trh.

Kým budú existovať, budeme chrániť zraniteľných odberateľov, ktorí na to najviac doplácajú. Definíciu zraniteľných odberateľov a rozsah regulovaných segmentov schválil slovenský parlament. Zdôrazňujem, že nie úrad.

V prípade, že EK chce obmedziť reguláciu, potom by jeden z cieľov energetickej únie mohla byť jednoznačná definícia kategórií zraniteľných odberateľov a energetickej chudoby a tak isto  by sa mali definovať kritériá pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.

Komisia chce usilovať o postupné zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Problematické môžu byť krížové dotácie ale tiež nepriame zvýhodňovanie subjektov vlastnených štátom, ktoré by mohli týmto spôsobom získať určitú výhodu oproti konkurencii zo strany súkromných firiem. Ako to vidíte v tomto smere?

Súhlasím s tým, že regulátor by nemal regulovať ceny pod úrovňou nákladov. Na Slovensku to neexistuje. Rovnako ani krížové dotácie. Opačným markantným príkladom je Nemecko, kde občania znášajú 80 % záťaže podpory elektriny z OZE a doplácajú na priemysel.

Niektoré energetické firmy ale tvrdia, že regulované ceny im nepokrývajú náklady. V minulosti to tvrdil napríklad aj SPP, ktorý priamo vo svojej poslednej zverejnenej výročnej správe za rok 2013 uviedol, že v dôsledku nastavenia regulácie im v segmente domácností opäť vznikla strata…

Je to úplný nezmysel. Keď hovoríme o dodávkach plynu pre domácnosti, všetky sieťové poplatky (preprava, distribúcia) sa pripočítajú k cene komodity, ktorá sa odvíja od dlhodobých kontraktov a cien na trhu.

Pri dlhodobom kontrakte sa historicky využíval na stanovenie ceny plynu 9-mesačný kĺzavý priemer cien ropy a ropných produktov. V súčasnosti sa už upustilo od väzieb na ceny ropy a ropných produktov a kontrakt sa stanovuje podľa cien plynu na burze s príslušnou prirážkou.  Kontrakt s Ruskom do koncovej ceny premietame vo výške 70 %. Takzvaní alternatívni hráči nakupujú hlavne na burze, kde je plyn lacnejší v priemere o 30 %. Aj SPP nakupuje plyn na burze, a to zhruba 20 – 30 %. Kde tu vzniká strata?

Môžem zodpovedne prehlásiť a dokladovať, že im nevzniká. V cenovom konaní žiadame sumu nákladov, čiže faktúry za predchádzajúci rok, podľa ktorých vieme koľko za plyn zaplatili. Pri koncoročnom bilancovaní  výnosov sa ani raz nestalo, aby nakupovali plyn drahšie ako ho predávali. Ak majú straty, čo môžu mať, je to ich problém z dôvodu organizovania obchodných aktivít a obsluhy portfólia zákazníkov.

Určite im teda strata nevzniká kvôli nastaveniu vzorca pre komoditu alebo poplatkom za distribúciu alebo prepravu. Strata v ich žargóne sa odvíja od naplánovanej krivky tržieb, ktorú predložia ako predpoklad ministerstvu aj do dividendovej politiky. Ak sa však zákazník správa inak než predvídali alebo odíde k inému dodávateľovi, plán nesplnia a tento deficit vzniknutý na základe obchodnej politiky označujú ako takzvanú stratu.

Tvrdenie o strate bolo mantrou bývalého nemecko–francúzskeho manažmentu SPP. Po zmene vlastníckej štruktúry a reorganizácii akoby zázrakom SPP, a. s nedávno oznámil  za finančný rok 2014 zisk pred zdanením vo výške 483 miliónov eur, čo v medziročnom porovnaní predstavuje 63‑% nárast. Zisk po zdanení dosiahol 289 miliónov eur, teda medziročne viac o 21 miliónov eur. Tak si to predstavte: Ceny sme SPP a.s. v minulom roku prakticky nezmenili a výsledok podnikania sa zmenil prevratne pozitívne. Kde asi potom bol dôvod na plač nad údajne zle stanovenými cenami? Jednoducho iba v tlaku na vládne štruktúry a verejnosť. Opakujem preto ešte raz, že žiadny subjekt na trhu s plynom nemá stanovenú cenu tak, že by musel predávať svoj produkt so stratou.

Drahá elektrina pre priemysel? Faktúry hovoria niečo iné

ÚRSO sa bráni voči nedávnemu kritickému hodnoteniu Slovenska zo strany Európskej komisie v oblasti energetiky. Prečo sú podľa Vás údaje Eurostatu o cenách elektriny a o výške sieťových poplatkov „neporovnateľné“? Aj z iných štúdií totiž vyplýva, že slovenské poplatky patria k najvyšším v Európe…

Táto diskusia sa zvrháva na to, že sme najhorší pri cenách elektriny pre priemysel, ale zabúda sa na to, že pre domácnosti a malé podniky máme ceny hlboko pod priemerom EÚ a dobre vychádzame aj pri cene plynu. To sa však považuje ako keby za samozrejmosť.

Uvediem príklady niektorých krajín, ktoré reportujú svoje ceny elektriny pre priemysel do Eurostatu.

Povedzme, že v prípade Slovenska tvorí asi 35 % koncovej ceny komodita, 35 % sú sieťové poplatky, t.j. prenos, distribúcia, systémové služby, straty, a v vo zvyšnej 30% nadstavbe sú podporné mechanizmy, konkrétne Národný jadrový fond, spotrebná daň a TPS (tarifa za prevádzkovanie systému) čiže podpora OZE, VÚ KVET a výroby elektriny z domáceho uhlia. Eurostat nám do grafu ako koncovú cenu z faktúry namaľoval okolo 120€/MWh, pre segment zákazníkov IA so spotrebou do 20MWh za rok. Z reálnych faktúr, t.j. faktúr, ktoré zaplatili odberatelia v tejto skupine po započítaní všetkých poplatkov vyplýva koncová cena pod úrovňou 100 eur /MWh.

Nemecko má štruktúru ceny podobnú, ale do Eurostatu jej výšku reportujú bez spomínanej nadstavby, pretože sa podnikom neprejaví vo faktúre koncovej ceny elektriny. Občania ju ale zaplatia napríklad cez regionálnu daň, štátnu podporu pre priemyselné podniky a podobne. Vo faktúre za cenu elektriny to však nefiguruje.

Podobnú štruktúru koncovej ceny elektriny ako my má aj Česká republika. Pri podpore OZE sa však opäť na účtoch neprejaví polovica tejto položky, lebo sa dotuje zo štátneho rozpočtu. Platí sa teda vo forme daní a neukazuje na účte odberateľa za elektrinu. V Poľsku je zase časť podpory schovaná v komodite. Hoci ju obchodníci, tak ako u nás, kupujú na burze, v závere je vyššia, lebo sa k nej pripočíta suma napríklad na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Štatistika o zjednodušenej štruktúre ceny elektriny pre priemysel je tak naozaj neporovnateľná.

Je to teda len o štruktúre reportovaných údajov? Alebo ide aj o čosi viac?

Nie, momentov je viac. Do sieťových poplatkov sa premieta cena za prenos, distribúciu i straty, čo je fyzikálny jav súvisiaci so zahrievaním vodiča pri prechode prúdu. Distribučná tarifa u nás z roka na rok klesá v priemere o 2 až 3 %. Problémom je prenos, čo súvisí s dvoma skutočnosťami.

Prenosové sústavy v celej Európe pozostávajú z liniek s napätím 440kV, 220 kV a 110 kV.

Na Slovensku sa vedenia 110 kV, cez ktoré preteká asi 2 – 3 TWh ročne, sprivatizovali do distribúcie. Masa elektriny, ktorá prejde cez tieto distribučné vedenia sa nepočíta do celkového objemu prenesenej elektriny. Pri výpočte jednotkovej ceny za prenos sa teda pri výpočte celkovej výšky poplatkov pracuje s menším celkovým objemom prenesenej elektriny. Samozrejme, tým pádom vychádza vyššia jednotková cena.

Navyše až spustením OKTE sme začali zisťovať, že konečná spotreba elektriny síce zohľadňuje trojicu regionálnych distribučných sústav (RDS), OKTE však nemá jednoznačné údaje o miestnych distribučných sústavách (MDS), čo sú napríklad podniky. Z bilancovania nám tak opäť vypadáva niekoľko TWh elektriny. Minulý rok sme napríklad mali predpoklad zhruba 25 TWh koncovej spotreby. Podľa údajov OKTE zozbieraných za 2014 mal ale tento objem stúpnuť na 28 TWh. Ich spotreba sa dosiaľ neukazovala v číslach a nevzťahovali sa na ňu ani poplatky.

Vysoké ceny elektriny ale kritizujú aj podniky priamo na Slovensku…

Podľa európskej štatistiky je vraj cena elektriny pre podniky na Slovensku 120 eur za MWh. Pozrel som sa na údaje a odberové diagramy 10 podnikov v jednotlivých kategóriách. Čuduj sa svete, v najvyšších kategóriách, kde sme akože najhorší, sa konkrétne reálne faktúry pohybovali od 80 asi do 100 eur, ale nikde 120 eur za MWh. Odkiaľ teda pochádzajú dané čísla vykázané v Eurostate a reportujú sa absolútne nedôveryhodné dáta?

Spomeniem ešte posledný moment, prečo RÚZ kričí neoprávnene. Je to inštitúcia, ktorá združuje x podnikateľských subjektov. Z nich množstvo fabrík prevádzkuje obnoviteľné zdroje alebo VÚ KVET. Hoci každý platí sieťové poplatky, títo výrobcovia dostávajú cez TPS naspäť zo systému povedzme 70 eur za MWh alebo inú sumu podľa prevádzkovaného zdroja. Keď kričia, nepovedia že náklady, ktoré majú, si aj sami cez TPS vytvárajú a že na tom zarábajú. To neprizná nikto. Doplatok za takto vyrobenú elektrinu, ktorý si pritom uplatňujú, v roku 2014 činil skoro 50 miliónov eur.

Ako príklad uvediem jeden konkrétny nemenovaný podnik. V roku 2012 zaplatil za elektrinu 18 miliónov eur, postupom rokov sa mu náklady zvýšili na 21 miliónov eur. Zároveň v roku 2012 na výnose z OZE zarobil 1 milión eur, v roku 2015 už dostane 4,5 milióna eur. Objem peňazí, ktorý v závere za elektrinu platí, sa znižuje, či už sa zvyšuje koncová cena elektriny alebo TPS, stále dostáva viac.

Tajomstvo obchodného tajomstva

Ďalším z vytýkaných bodov je netransparentnosť pri zverejňovaní údajov, kde sa úrad i firmy odvolávajú na obchodné tajomstvo. Kto je teda tým, kto bráni zverejneniu širšieho rozsahu dát?

Na Slovensku platí legislatíva, že keď je dokument raz označený ako obchodné tajomstvo, my ako štátny orgán ho nemôžeme porušiť. Ak si subjekt alebo asociácia takto označí nejaký materiál a my ho porušíme, môže nás žalovať. Ja ich chrániť nechcem, ale musím, lebo mi to zákon prikazuje. Úrad môže robiť len to, čo je dovolené. Na rozdiel od podnikateľských subjektov, ktoré môžu robiť to, čo nie je zakázané. To je známy fakt.

Keď bude zákon hovoriť, že údaje, ktoré idú na ÚRSO do cenového konania majú byť verejne dostupné, zverejním túto miliardu údajov. Nemám prečo ich zatajovať. Otázkou tiež je, komu to pomôže. Ide o rôznorodé a zložité údaje, ani rôzne inštitúty a inštitúcie si s nimi neporadia, keď nevedia súvislosti.

Komisii i regulovaným subjektom podľa ich vlastných slov chýbajú aj zverejnené analýzy dopadov jednotlivých legislatívnych a regulačných zmien. Ako je to s prípravou takýchto analýz? Pripravujú sa interne, ak vôbec? Bolo by ich možné v upravenej, ale stále vypovedateľnej podobe, publikovať?

Obchodné tajomstvo je naozaj veľmi tenký ľad. Oproti roku 2008 alebo 2009 máme na webstránke zverejnených oveľa viac štúdií. Momentálne pracujeme na ďalších, ktoré zverejníme tak, aby obsahovali údaje v agregovanej forme v súlade s legislatívou.

Úrad robí analýzy na všetky svoje rozhodnutia, či už ide o výkupné ceny alebo iné oblasti. Vyhodnocujeme údaje konkrétnych podnikov, ktoré nám zo zákona povinne zasielajú, a to výsledky z hospodárskej činnosti za regulované činnosti, čiže za to, na čo máme vplyv, ale aj za neregulovanú časť.

Na ich základe vidíme ako sa jednotlivé podniky pohybujú. Čísla pri nich nijako výrazne neskáču, trend je stabilný, klesajúci alebo rastúci a ziskovosť kopíruje ekonomický vývoj na trhu. Regulované subjekty nekrachujú z titulu vysokých cien energií alebo regulácie.

Akú analýzu sa teda chystáte zverejniť najbližšie?

Aktuálne pracujeme na akejsi ligovej tabuľke vybraných subjektov, sledujeme ako si stoja ekonomicky vo vzťahu k našim regulačným rozhodnutia. Od roku 2012 platí pri vode, elektrine, plyne i teple metodika price cap, v ktorej sa nič nezmenilo ani pri vode, elektrine, plyne, teple. Zmenil sa len WACC (miera výnosnosti regulačnej bázy aktív) v závislosti od indexov na svetových burzách. Vo vzťahu k cenotvorbe sme inú hodnotu v regulačnej politike nemenili.

Aké návrhy zo strany ÚRSO, legislatívne alebo regulačné, môžeme očakávať v priebehu tohto roka? Bude sa upravovať systém podpory OZE?

Na túto vec úrad nemá dosah. ÚRSO nemá na rozdiel od ministerstva hospodárstva zákonodarnú iniciatívu. Viackrát sme povedali, že keby nebolo nás, máme tu rovnaký stav ako v Česku a OZE sa rozbehnú nekontrolovateľným tempom. Ministerstvo sme už v minulosti upozorňovali, aby zastavili vydávanie povolení na výstavbu OZE. Mali na to nástroje v súlade so Stratégiou energetickej bezpečnosti. Vláda ju schválila v roku 2009 a obsahuje inštitút, ktorý hovorí, že pokiaľ príde k ohrozeniu bezpečnosti stability sústavy, výstavba týchto zdrojov sa zastaví. Povolenie na výstavbu zelených zdrojov vyslovene vydávajú MH SR a distribučná sústava.

My v tomto prípade fungujeme iba ako počtári. Feed-in tarify nastavujeme presne podľa metodík, ktoré sú vo vyhláškach a smerniciach EÚ. Zjednodušene povedané, spočítajú sa náklady vo forme odpisov, miezd, paliva, vydelia sa predpokladanou výrobou a z toho vyjde výkupná cena, ktorá je dokonca v porovnaní s okolitými krajinami nižšia. Aj táto analýza je zverejnená na našej webovej stránke.

Čo sa týka zákonodarnej iniciatívy – ak nás relevantné inštitúcie nepočúvajú, musíme disproporciu vývoja riešiť cez cenovú politiku. V zásuvke máme viacero návrhov zmeny nastavenia podpory OZE. Ak si to ale politici nezoberú za svoje, resp. podľa nich na to nie je vhodná doba, tak s tým nepohnem. Určite máme záujem zmeniť systém. Je to aj celoeurópsky záujem prejsť na trh s kapacitami, čo preferujem viac ako súčasné feed-in tarify. Už aj EÚ prišla na to, že súčasný mechanizmus garantovanej pevnej výkupnej ceny deformuje trh. Každý, kto má voľný kapitál ho presunie tam, kde má garantovanú výnosnosť počas 15 rokov.

Za chyby sa predsa platí

Garantovanú ako garantovanú. Mnoho výrobcov elektriny z OZE a KVET o podporu pre tento rok prišlo…

Keď si nevyplníte a neodovzdáte daňové priznanie, tak Vám daňový úrad uloží sankciu. Je to sankcia za nesplnenie povinnosti. Na Slovensku máte množstvo podnikateľských subjektov, ktorí vyrábajú elektrinu z OZE a VÚ KVE. Väčšia časť z nich si splnila svoju povinnosť, časť nie. A tá teraz kričí a žiada nejakú výnimku, lebo zabudli. Za chyby sa predsa platí. Alebo inak povedané: neznalosť zákona neospravedlňuje. Z pohľadu ÚRSO ma zaujíma tých 12 %, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť. A tu sa nedá nič robiť. Kto si nesplnil zákonnú povinnosť, nemá nárok na doplatok. Nesplnenie povinnosti voči distribučným spoločnostiam je druhá vec a tá je plne v ich kompetencii.

Zastavme sa pri tom, ako sa tvorí TPS a plasticky si to vysvetlime. Všetci výrobcovia nahlasujú predpoklad, koľko elektriny z OZE plánujú vyrobiť. TPS sa robí na základe plánovaných hodnôt. Do 15.8.2014 nám mali nahlásiť plánovanú výrobu na nasledujúci rok, svoj predpoklad, keďže ide o ich peniaze. My sme to následne všetko spočítali, vyšlo nám napríklad 1000 MWh. Spočítali sme aj koľko peňazí majú právo dostať za tento objem elektriny na základe feed-in taríf. Na základe toho nám vyjde napríklad výška TPS 10 eur/MWh.

To isté hlásenie musia dať výrobcovia aj regionálnym distribučným spoločnostiam. Tým nahlásilo potrebné údaje ledva 50 % výrobcov. Ostatné údaje potrebné do cenového konania si tak museli navymýšľať. Podľa ich údajov im vyšla odlišná TPS,  6 €/MWh v ZSD, 5 €/MWh v SSE – Distribúcia a 4 €/MWh vo VSD. Spolu teda na základe podkladov, ktoré nám predložili, požadujú 15 €/MWh. Ale ja mám iba 10 eur/MWh. Tak vznikla disproporcia v údajoch.

Oznamovacia povinnosť platí pre subjekty od roku 2009, ale nebola sankcionovaná stratou nároku na doplatok. Mohli dostať pokutu, ktorú mala ukladať Štátna energetická inšpekcia, nie my.

V praxi je to tak, že keď ÚRSO nastaví hodnotu TPS napríklad na tých 10 eur/MWh, tak distribútor od konečného spotrebiteľa vyberie peniaze a rozdelí ich výrobcom. Distribútor si z toho nič nenecháva. Ak ale odhadnem sumu, ktorá sa má vybrať, a u distribútorov sa odmeria viac vyrobenej zelenej elektriny, distribútor musí aj viac zaplatiť výrobcom. Za týmto účelom má ale pripravený menší objem peňazí a zvyšok zaplatí z vlastného, alebo si musí požičať. Deficit sa mu vráti v korekcii o dva roky. Môže sa tiež stať, že vyplatí menej ako sa plánovalo a potom bude musieť časť peňazí vrátiť odberateľom.

Našou snahou bolo, aby bol odhad výroby čo najpresnejší a deficity čo najnižšie. Bez spolupráce účastníkov trhu to ale nevieme naplánovať. Pod spoluprácou sa myslí práve vyplňovanie a posielanie hlásení o predpokladanom množstve výroby elektriny na budúci rok, ktoré majú výrobcovia zaslať do 15. augusta úradu a regionálnym distribučným sústavám. Tie dáta sú ich peniaze, ktoré chcú získať čo najskôr do vrecka.

Spomínali ste rozdiely vo vykazovaní spotreby elektriny v súvislosti s MDS. Bude sa toto nejako upravovať?

V platnej vyhláške na rok 2015 je už uvedené, že RDS-ky majú prístup k ich údajom. Uzákonená ešte nie je povinnosť merania vlastnej spotreby MDS, tu čakáme na zmenu zákona s cieľom exaktne merať vlastnú spotrebu elektriny napr. v areáli podniku. Tam nám utekajú veľké terawatthodiny, ktoré nám chýbajú v celkovej bilancii. Chceme, aby výrobcovia reportovali skutočné hodnoty, aby sme pracovali s reálnymi údajmi. Aj nový zákon o energetickej efektívnosti dal do vienka úradu povinnosť sledovať a skúmať koncovú spotrebu elektriny. Nakoniec aj pre nás je dobré, že budeme mať kvôli TPS údaje o absolútne konečnej a skutočnej spotrebe koncových odberateľov.

Pôjde cena plynu dole?

Pri ohlasovaní maximálnych cien za dodávku elektriny a plynu pre rok 2015 ste vlani pripustili možnosť, že by sa vzhľadom na vývoj ceny plynu na spotových trhov či na rusko-ukrajinský konflikt mohlo toto cenové konanie otvoriť a zareagovali by ste ďalším znížením napríklad v polroku. Ako to vidíte teraz?

Pracujeme s faktami, ktoré vychádzajú z dlhodobých prognóz. Aktuálne prebiehajú rokovania o dlhodobom kontrakte medzi SPP a Gazprom Exportom, rokuje aj RWE alebo iní dodávatelia, pričom sa negociuje už rok 2017. Situácia po zime ešte nie je taká, že by sme mali jasno a trh v tejto chvíli nie je stabilný.

Pri plyne stanovujeme maximálnu cenu za dodávku pre domácnosti i malé podniky. V rámci boja o zákazníka si môže každý dodávateľ túto cenu znížiť pre ľubovoľný produkt a ponúknuť svojmu odberateľovi zľavu. Dodávateľom nebránime v znížení ceny, nech bojujú o zákazníka. Nesmú však prekročiť maximálnu cenu. Nechceme sa dostať do stavu, že pôjdeme pod nákladové ceny, čo sa nám zatiaľ darí a keď dokážu nakúpiť plyn na spotovom trhu výhodnejšie, každý dodávateľ má možnosť nami stanovenú cenu podliezť o toľko, koľko chce.

Ak na základe ekonomických parametrov prídeme na to, že je možné cenu plynu znížiť, nájdeme rezervy v distribúcii, v eustreame, ale aj u obchodníka, tak cenové konanie otvoríme z nášho podnetu, aby obchodník nemal neprimeranú výhodu. V Európe je pravidlo, že priemerná marža v energetike je zhruba 6 až 10 %. Mimo týchto rámcov sa nikto nedostal.

Od roku 2017 bude platiť nové regulačné obdobie? Akou formou prebieha proces konzultácie regulačnej politiky ako strategického dokumentu?

Relevantných účastníkov trhu sme pred niekoľkými týždňami vyzvali, aby nám do konca marca povedali, čo ich najviac trápi, na čo by sme sa mali orientovať a čo by prospelo trhu. Oslovili sme všetky ministerstvá, združenia a zväzy, producentské i spotrebiteľské, odborárov, mestá a obce. Každý náš odbor má z týchto podkladov masu informácií, ktorú spracujeme do akéhosi nultého variantu regulačnej politiky. Ten chceme pripraviť do konca júna. Následne sa k nemu budú môcť vyjadriť účastníci trhu a začne sa odborná diskusia, ktorú chceme ukončiť v septembri.

Potom zverejníme konečný návrh dokumentu a do verejnej diskusie sa budú môcť zapojiť všetci účastníci trhu. Nasledovať bude oficiálna časť medzirezortného pripomienkového konania štandardne podľa zákona a pravdepodobne veľmi tvrdé rozporové konania. Nakoniec ide materiál do regulačnej rady, ktorá má konečné slovo a kompetenciu schváliť ju ako záväzný strategický dokument. Takýto postup sa dodržuje pri väčšine zákonov. Je na tom niečo netransparentné?

Jozef Holjenčík je od roku 2012 predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedom Regulačnej rady. Predtým zastával funkciu šéfa Rady pre reguláciu aj funkciu dočasného šéfa ÚRSO.

S Jozefom Holjenčíkom sa zhovárala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis, perex, medzinadpisy a fotografie: energia.sk

© energia.sk

K téme