Kúpele sa na ťažbu uhlia HBP sťažujú v europarlamente
Autori petície zdôrazňujú ohrozenie termálnych liečivých vodných zdrojov a regionálneho cestovného ruchu ťažobnou činnosťou Hornonitrianskych baní Prievidza. Kritizujú hlavne masívne čerpanie termálnej vody v lokalite Laskár a novú ťažbu plánovanú tri kilometre od termálnych prameňov, ktoré kúpele využívajú.
Zdôrazňujú negatívny dopad ťažby lignitu na životné prostredie v elektrárni Nováky, ktorej technologická životnosť skončí v roku 2021. „Elektráreň Nováky je zodpovedná zhruba za 7 % všetkých emisií CO2 na Slovensku a zároveň je druhým najväčším producentom oxidov síry v celej Európskej únii,“ uviedli kúpele.
Ďalšia ťažba HBP v 12. ťažobnom poli naplánovaná v rokoch 2023 – 2034 v dobývacom priestore, ktorý sa nachádza v druhom ochrannom pásme liečivých termálnych zdrojov, môže podľa nich spôsobiť mohutný prieval a vážne narušiť zdroje termálnej vody. Poukazujú pritom na situáciu, ktorá nastala v roku 1954, kedy v dôsledku prievalu termálnych vôd z podložia uhoľných slojov do banských chodieb začala vytekať termálna voda, v množstve 10 litrov za sekundu a v priebehu cca 2 mesiacov klesla výdatnosť bojnických prameňov z nominálnych 39 litrov za sekundu na 15 litrov za sekundu. Tento prieval sa utlmil až po 4 rokoch.
Zároveň Európsky parlament upozornili na nejasnosti ohľadom štátnej pomoci vo veci vyplácania doplatku pre Slovenské elektrárne za vynútené spaľovanie uhlia a ceny za dodávané uhlie. Kúpele Bojnice tvrdia, že existujú dôvodné pochybnosti, že cena uhlia nezodpovedá oprávneným nákladom a primeranému zisku, čo z nej robí opatrenie majúce povahu nedovolenej nepriamej štátnej pomoci v neprospech slovenského spotrebiteľa.
„Otvorenie debaty a transparentnosť zásahov Slovenskej republiky môže odstrániť pochybnosti o jej postupe alebo pomôcť zmeniť región z ťažobného na kúpeľný, resp. zo štátom dotovaného na trhový, vybudovaný na súkromných investíciách,“ uviedli kúpele vo svojej tlačovej správe.
© energia.sk
K téme
