Dohodu s Gazpromom očakávame tento rok

Začnime od najhorúcejšej témy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví práve schválil nárast cien zemného plynu pre regulovaný segment v priemere o 6,9 percenta, čo je hlboko pod cenovým návrhom SPP vo výške takmer 30 percent. Prečo sa východiská SPP a ÚRSO pre kalkuláciu „férovej“ ceny zemného plynu pre domácnosti opäť tak radikálne líšia?

Ak mám byť úprimný, sám si to niekedy nedokážem vysvetliť. Problém vznikol na začiatku minulého roka, v čase mierneho poklesu ceny plynu. Svet v tej situácii sa ešte stále nachádzal v relatívne dobrej kondícii. V apríli však začala kríza v Grécku a na prelome apríla a mája 2010 padol kurz eura o 20 %. Plyn nakupujeme v amerických dolároch. To spôsobilo, že nákupná cena komodity narástla v priebehu roka o zhruba 20 %, iba v dôsledku výmenného kurzu.

V polovici roka sme začali podávať cenové návrhy na zvýšenia ceny zemného plynu. Urobili sme tak celkom štyrikrát, ale všetky dopadli neúspešne. Výsledkom bolo, že SPP vykázal v roku 2010 v regulovanom segmente stratu 70 miliónov eur. Následne sme podali cenový návrh na zvýšenie o 13 % pre rok 2011. Regulátor nám schválil len 4,5 %. Znamená to pre nás, že od 1. januára 2011 sme opäť regulovanom segmente v mínusových číslach. Stratu tak musíme vykryť v druhej polovici roku, pretože legislatíva nám nedovoľuje preniesť stratu do roka nasledujúceho.

Medzičasom kurz eura posilnil, ale zároveň prišla kríza v severnej Afrike a jadrová katastrofa v Japonsku. Dôsledkom týchto udalostí je, že ceny energií stúpajú, predovšetkým ropných produktov. Slabé euro tak vystriedal prudký cenový vývoj pohonných hmôt.

Znova sme teda v situácii, že pri aktuálnom cenovom nastavení nedokážeme pokryť naše náklady. Podali sme preto ďalší cenový návrh na zvýšenie ceny plynu, ale regulátor nám opäť celkom nevyhovel.

Je možno za spomínanými stratami vo výške viac než 70 miliónov eur hľadať aj zlé obchodné rozhodnutia? Nedalo sa voči riziku kurzových zmien eura voči doláru chrániť?

O takejto možnosti sme tiež viedli diskusiu. Nanešťastie však nie je uskutočniteľná, pretože ÚRSO neakceptuje náklady na „hedžovanie“ ako súčasť ceny zemného plynu. V regulácii sa využíva cenový vzorec, ktorý takéto náklady nezohľadňuje. Parametre, ktoré predpokladá ÚRSO pri cenách plynu sú vždy z nášho pohľadu príliš nízko nastavené. Audit externého audítora nám vykázal stratu vo výške 70 miliónov eur a rovnaký scenár nám hrozí aj v tomto roku. Ak strata nebude ešte vyššia.

Vráťme sa ešte k príčinám postoja ÚRSO k cenovým návrhom SPP. Je nepravdepodobné, že by Úrad nerozumel vašim obchodným východiskám, o ktorých majú plné informácie. Je dôvodom zlá komunikácia, neporozumenie, mocenský boj, politické hry alebo niečo iné?

Nedokážem hovoriť za ÚRSO ani za politických predstaviteľov. Všetko, čo v SPP dokážeme urobiť je predložiť pred regulačnú autoritu všetky potrebné materiály. Ak regulátor urobí rozhodnutie, musíme ho akceptovať, ale môžeme sa proti nemu odvolať . Tam sa naše možnosti končia.

Čo sú z vášho pohľadu najzávažnejšie nedostatky slovenskej regulačnej politiky v oblasti zemného plynu?

Z nášho pohľadu je hlavným problémom cenový vzorec, ktorý využíva ÚRSO na stanovovanie cien a ktorý vôbec nezohľadňuje naše náklady. Na jednej strane máme povinnosť dodávať plyn domácnostiam a producentom tepla za stanovenú cenu. No náklady s tým spojené ÚRSO neakceptuje.

Druhým závažným nedostatkom je, že platná regulačná politika nám neumožňuje prenášať straty, či výnosy z jedného roku do druhého. Strácame tak možnosť vyrovnávať náš rozpočet na priestore dlhšom než je jeden rok.

Pracujete na zmene aktuálnej regulačnej politiky so súčasnou vládou?

Snažili sme sa presvedčiť ÚRSO. Dnes je však zrejmé, že v nasledujúcom regulačnom období  k žiadnym zásadným zmenám nepríde.

V minulosti ste vyhlásili, že v prípade zvýšenia cien zemného plynu pre domácnosti podľa vašich návrhov je možne opätovné zníženie cien už od januára 2012. Je táto možnosť stále na stole?

Žiadali sme o postup v dvoch krokoch, v júli a v septembri. Ako som už spomínal, vykryť  straty z prvej polovice roka nám legislatíva umožňuje iba v druhom polroku. Takže cenový nárast, ktorý potrebujeme v druhej polovici roka je dvojnásobkom toho, čo by nám stačilo ak by sa urobilo správne rozhodnutie už predtým. Aj keď to nemám podložené výpočtami, za predpokladu stabilnej ceny ropy a stabilného kurzu eura je šanca na takéto zníženie pomerne vysoká. Pri zdražení v septembri totiž musíme cenu navýšiť tak, aby sme vykryli straty, ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov.

Spoločnosť Slovak Gas Holding údajne predáva časť svojho podielu v SPP ďalším investorom. Je tento krok odpoveďou na rozhodnutia ÚRSO a zároveň vyjadrením nespokojnosti zahraničných investorov s reštriktívnou regulačnou politikou?

O tejto veci som čítal v novinách, ale nebudem to nijakým spôsobom komentovať.

Achim Saul počas návštevy centrálneho dispečingu prevádzkovateľa prepravnej siete Eustream v Nitre. 16.12.2010. Foto: SITA/Martin Havran

V roku 2008 SPP uzavrel pomerne nevýhodný dlhodobý kontrakt s Gazpromom, najmä vzhľadom na následný kolaps svetovej ekonomiky aj cien zemného plynu. Odvtedy uplynuli tri roky a SPP zrejme jedná s Gazpromom o podmienkach tohto kontraktu tak, aby lepšie odrážal vývoj na globálnych trhoch s energiou za posledné roky.  Ako sa vám darí v rokovaniach?

Kontrakt s Gazpromom sme uzatvorili koncom roku 2008 v čase hospodárskeho rastu. Rokovania sa začali ešte na prelome rokov 2007 a 2008. V roku 2009 však prišla hospodárska kríza a dopyt po energiách sa znížil. Ceny energonosičov zásadným spôsobom klesli, čo vytvorili priestor na rozvoj spotových trhov, výnimkou nebolo ani Slovensko. Lacný plyn otvoril dvere pre vstup našich konkurentov na trh. Napriek týmto faktorom sa nám v minulom roku podarilo udržať 80 %-ný podiel na trhu.

Ak uzavriete dlhodobý kontrakt ako my, raz za čas máte možnosť opätovne prerokovať ceny za dodávku komodity. Potvrdzujem teda, že v súčasnosti s Rusmi rokujeme. Ide však o pozvoľný proces a o jeho výsledku je predčasné hovoriť.

Kedy očakávate dohodu s Gazpromom?

Domnievam sa, že by k nej mohlo prísť už v tomto roku.

Dlhodobé kontrakty zvyčajne indexujú nákupné ceny zemného plynu na svetové ceny ropy, konkrétne ich deväťmesačné priemery. Vzhľadom na udalosti uplynulých mesiacov a postupné oddeľovanie vývoja cien ropy a zemného plynu, má ešte zmysel zakladať dlhodobé kontrakty na cene ropy?

Ceny ropy sú takisto spotovou komoditou. Rovnako aj  zemný plyn je čoraz dostupnejší na spote. Myslím, že to prepojenie tam nejakým spôsobom vždy zostane. Na niektorých trhoch je model naviazania ceny plynu na cenu ropy stále opodstatnený a vždy bude mať svoje miesto.

Na druhej strane bude treba nejakým spôsobom zohľadniť aj prudký rozvoj spotových trhov so zemným plynom. To je tiež jedna z hlavných vecí, o ktorých momentálne diskutujeme s našimi partnermi v Moskve.

Vnímate toto oddeľovanie cien ropy a zemného plynu ako dlhodobý trend alebo len dočasný fenomén?

Ak by ste sa ma spýtali koncom roka 2008, či budú stále existovať kontrakty založené na cenách ropy, moja odpoveď by bola jednoznačne áno. Ak by som však dnes odpovedal, že životnosť takéhoto druhu kontraktov sa blíži k svojmu koncu, tiež by som nemal pravdu. Je veľmi zložité predpovedať, ktorým smerom sa bude uberať vývoj.

Skôr, či neskôr sa však musí vytvoriť nový cenový koncept pre dlhodobé kontrakty. Ale to si vyžaduje čas na diskusiu. 

Aký je váš pohľad na názor, že štát má na riadenie SPP malý vplyv, napriek jeho postaveniu väčšinového akcionára?

Vláda sa pred niekoľkými rokmi rozhodla predať 49 % balík akcií SPP spolu s manažérskymi právami. To je čisto formálna stránka veci.

Keď sa pozrieme hlbšie na spôsob, akým sa vedie diskusia v predstavenstve, povedal by som, že vo viac než 95 % prípadoch máme rovnaký pohľad na vec. Bežne sa vo firme vykonávajú rozhodnutia na základe logiky – ako a kde investovať, čo predať a za akú cenu a pod. Rokovania si preto vyžadujú logické obchodné rozhodnutia a väčšina z nich je preto jednomyseľných. Určite neplatí, že predstavenstvo má vo zvyku prehlasovať svojich slovenských kolegov. Pre nás predstavuje jednotné rozhodnutie najlepšiu možnosť. Vždy sa preto usilujeme dosiahnuť konsenzus aj s našimi slovenskými kolegami.

Ministerstvo hospodárstva sa zatiaľ zdržiava komentára na očakávané zmeny v majetkovom usporiadaní Slovak Gas Holding tvrdiac, že ide o internú záležitosť minoritného akcionára SPP. Dá sa však očakávať, že takáto zmena ovplyvní chod a riadenie celej spoločnosti, a štát ako väčšinový akcionár má na ňu akiste nejaký názor.

Bez komentára.

O prebiehajúcej liberalizácii domáceho trhu so zemným plynom sa vyjadrujete pozitívne. Je však tento proces skutočne vítaný spoločnosťou, ktorá si nemôže plne určovať vlastné predajné ceny?

Starý svet, v ktorom spoločnosť ako SPP ovládala 100 % podiel na trhu, je už preč. Pravidlá sú dnes stanovené inak a máme tu konkurenčné prostredie. Vo všetkých segmentoch okrem domácností už existuje úplná konkurencia bez regulovaných cien.

Pri zákazníkoch z radov domácností je rovnako otvorená konkurencia. Ostatné firmy tak ponúkajú zemný plyn lacnejšie ako my. Preto si myslím, že k plnej deregulácii by malo prísť aj v tomto segmente. Často dostávam otázky prečo SPP žiada o zdraženie cien plynu, keď alternatívni dodávatelia poskytujú komoditu lacnejšie. Musíme však zobrať do úvahy, že SPP má zo zákona povinnosť dodávať plyn pre 1,4 milióna zákazníkov z radov domácností. Ak máte takýto záväzok, musíte si zabezpečiť dostatočné množstvo plynu vtedy, keď ho budete potrebovať. A zabezpečenie dodávkami zo spotových trhov takým riešením určite nie je. Musíme preto mať dlhodobý kontrakt a musíme vlastniť podzemné zásobníky zemného plynu. V neposlednom rade máme tiež povinnosť byť dodávateľom poslednej inštancie. Všetky tieto faktory majú svoju konkrétnu cenu a hodnotu, ktorá sa musí odraziť aj v cenách.

SPP už niekoľko rokov zaznamenáva pokles zisku. S liberalizáciou stráca SPP pôvodný podiel na trhu a zároveň zažíva tlak znižovať ceny vďaka vstupu alternatívnych dodávateľov na trh. Ako sa vám podarí udržať príjmy a zisky v nasledujúcom období?

V konečnom dôsledku je to otázka prerokovania podmienok nákupu nášho plynu. Ak by sme mali kompletne deregulovaný trh aj v segmente domácností, museli by sme potom konkurovať neregulovanými cenami. Skrátka ponúkať ceny, ktoré sú konkurencieschopné.

Je toto naozaj možné aj s dvadsaťročnými kontraktmi?

Áno. Je to jedna z hlavných klauzúl pri tomto type dlhodobého kontraktu. Raz za čas mať možnosť prerokovania cien. Vtedy musíte dokázať, že ak chcete ponúkať plyn na trhu, musíte stanoviť určitú konkrétnu cenu. No v súčasnej situácii, keď sú ceny stanovované regulátorom nie je jednoduché diskutovať s Gazpromom o cenách. Iné by to bolo v prípade úplnej deregulácie.

Ako si môže SPP udržať zákazníkov v konkurencii lacnejších alternatívnych dodávateľov?

Myslím, že naši zákazníci sú s našimi službami veľmi spokojní. Trend však možno pozorovať aj v ostatných krajinách. Aj napriek tomu, že si môžete slobodne zmeniť svojho dodávateľa, vyžaduje si to vykonať nejaké úsilie. V istom momente tak urobia aj naši zákazníci. Presné čísla nemám, ale niekoľko tisíc z nich už k zmene dodávateľa pristúpilo. Musím podotknúť, že našich zákazníkov neposielam ku konkurencii a som rád, že nám zostávajú verní. Ale samotný fakt, že odberatelia menia svojho dodávateľa je pre mňa dôkazom, že potreba regulovať trh už jednoducho neexistuje.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

V SPP ste dohliadali na veľké zmeny v štruktúre spoločnosti, vrátane re-brandingu SPP Distribúcia a oddelenia prenosových kapacít eustream, a.s. od SPP. Ako pokračuje implementácia týchto zmien?

Tretí liberalizačný balíček EÚ sa musí implementovať do slovenskej legislatívy. Bude to mať určité dôsledky na SPP Distribúcia, no najmä na spoločnosť eustream, a.s..

Pri SPP Distribúcia príde k re-brandingu a slovo „SPP“ sa prestane používať. Musíme tiež mierne reštrukturalizovať existujúce zmluvy, ale v zásade pôjde len o minimálne zmeny.

Oveľa zásadnejšie sa nová legislatíva dotkne spoločnosti eustream. SPP jej už nebude môcť poskytovať žiadne služby. Začiatkom roka sme preto začali s nevyhnutným procesom presunu pracovníkov z SPP do eustream, pôjde celkovo o zhruba 200 zamestnancov. Proces zahŕňa tiež účtovníctvo alebo IT služby, ktoré sa z dôvodov efektívnosti robili pred tým v SPP. V nasledujúcom roku sa tak eustream stane plne funkčnou spoločnosťou, nezávislou od SPP.

Druhým bodom je vlastníctvo aktív. V súčasnosti je totiž SPP stále vlastníkom prepravného systému. Všetky plynovody sa tak musia preniesť do vlastníctva eustream. S realizáciou týchto opatrení by ale nemal byť problém. Zatiaľ prebieha všetko podľa plánu.

Hlavná otázka novej legislatívy je, ktorou cestou unbundlingu sa Slovensko vyberie. Rozhodnutie je na slovenskej vláde. Či to bude tzv. vlastnícky unbundling (OU) alebo model ITO (nezávislý prevádzkovateľ prepravnej siete). Prvý by znamenal, že SPP musí predať akcie v spoločnosti eustream a stratí tak nad ňou kontrolu. Podmienky modelu ITO by nám umožnili ponechať si akcie Eustream v našom vlastníctve.

Veľa sa diskutuje o tom, ktorý model je najprijateľnejší. Cieľom 3. liberalizačného balíčka je umožniť nediskriminovaný prístup do prepravnej sústavy. Ak si zoberieme eustream, už dnes prepravuje viac než 90 % pre tretie strany. SPP má rezervovaných len zhruba 8 % prepravnej kapacity. Doteraz nebola ani jediná sťažnosť, že by sa Eustream správal diskriminačne. Systém je teda plne funkčný. Bez ohľadu na to, ktorý model sa nakoniec vyberie, nebude to mať žiadny vplyv na trh ani na ceny zemného plynu.

Z pohľadu SPP predstavuje najvýhodnejšiu možnosť ITO model, ktorý by umožnil udržať skupinu pohromade. Pamätajúc si krízu z roku 2008, je určite lepšie ak pracujete ako jeden celok. Máte viac možností na manévrovanie. Obrazne povedané, v súčasnosti hráme s SPP európsku ligu majstrov v zemnom plyne. Ak by sme skupinu rozdelili na dve časti, náš vplyv na európskej úrovni by sa oslabil. ITO nám preto ponúka lepšie postavenie pri zachovaní celistvosti spoločnosti. Tento model má veľa výhod pre SPP, ale aj Slovensko a slovenských zákazníkov.

Ktorý z týchto modelov sa aplikuje v iných krajinách?

Česi majú ITO model. V Rakúsku je možnosť vybrať si medzi modelom ITO, ISO (nezávislý prevádzkovateľ) alebo úplným vlastníckym unbundlingom (OU).  V Maďarsku, podobne ako v Nemecku, sa tiež vydali cestou ITO.

Zaznamenali ste nejaké dôsledky domáceho politického diania na SPP? Ako vychádzate s terajšou vládou?

Vzťahy s vládou sú profesionálne a konštruktívne. Za dobrý krok súčasného kabinetu považujeme zrušenie zákona o cenových návrhoch tzv.“Lex SPP“. Vďaka tomu už nemusíme schvaľovať cenové návrhy ešte pred podaním na ÚRSO na valnom zhromaždení.

Riadenie spoločnosti ste preberali v zložitej situácii doznievajúcej svetovej ekonomickej krízy, nízkeho dopytu po zemnom plyne a uprostred krízy v eurozóne. Ako sa situácia zmenila počas vášho pôsobenia na čele správnej rady SPP?

Išlo o neľahkú súhru okolností. Keď som nastúpil do funkcie, klesajúci kurz eura sa negatívne odrazil na našich nákladoch pri nákupe zemného plynu a približne v rovnakom čase prišlo k výmene vlády.

Zvonku to naozaj mohlo vyzerať tak, že SPP čakal na zmenu vládnej garnitúry, aby mohol podať návrhy na zvýšenie cien. Išlo však o výlučne ekonomické dôvody, ktoré s výmenou vlády nemali nič spoločné.

Pri cenovej regulácii pre mňa často nebolo jednoduché vysvetľovať kroky SPP. Skúste niekomu vysvetliť, že svoju stratu môžete vykryť len v prebiehajúcom roku. Čím neskôr cenový návrh podáte, tým vyšší bude. V máji požiadate o zvýšenie o 5 % a v októbri už musíte žiadať o 50 %. Každý hovorí, že podať takýto návrh je šialené. My však pri súčasnej legislatíve nemáme inú možnosť.

Keď sa tvorila nová regulačná politika v roku 2008, SPP malo akiste návrhy ohľadom podoby nových pravidiel. Boli tieto návrhy zohľadnené?

Nie.

Ako sa na svetových trhoch a teda aj slovenskom trhu so zemným plynom odrážajú dramatické udalosti uplynulých mesiacov – nehoda v jadrovej elektrárni vo Fukušime, nemecké rozhodnutie zatvoriť svoje jadrové elektrárne a nepokoje v krajinách produkujúcich ropu?

Slovensko nemôžeme izolovať od zvyšku sveta. Kríza v severnej Afrike a jadrová havária vo Fukušime spôsobili rast cien ropy. Spotové ceny zemného plynu išli rovnako hore o 20 %. Ak k tomu ešte prirátame vládne rozhodnutie Nemecka o odklone od jadrovej energetiky, svetový dopyt po zemnom plyne výrazne stúpol. Bohužiaľ, negatívne sa to odráža aj na cenách komodity, ktoré budú aj naďalej stúpať.

Akým výzvam bude čeliť váš nástupca?

Najväčšou výzvou bude zvládnutie procesu implementácie tretieho liberalizačného balíčka. Ďalej zlepšenie efektívnosti SPP a dosiahnutie dohody s Gazpromom o nákupe zemného plynu.

Čo je z vášho pohľadu vaším najväčším úspechom a na čo v posledných 12 mesiacoch nie ste veľmi hrdý?

Za najväčšie víťazstvo považujem, že aj napriek veľkej konkurencii sa nám v roku 2010 podarilo na Slovensku udržať 80 % -ný podiel na trhu. Tento rok to bude o niečo menej. Dokázali sme tiež získať naspäť zákazníkov, o ktorých sme predtým prišli. To je dôkaz, že SPP je schopný obstáť v konkurencii.

Za prehru považujem vytvorenie straty 70 miliónov eur v roku 2010 v regulovanom segmente. Nepodarilo sa nám tiež presvedčiť regulačný orgán, aby stanovil ceny zodpovedajúce realite.

S Achimom Saulom sa rozprávala Michaela Jacová.

Achim Saul rozhovor autorizoval.

K téme