Do hĺbky: Ropovod Bratislava – Schwechat

Ropovodný systém Slovenska tvoria dva ropovody. Ročná kapacita slovenského úseku Družby sa pohybuje okolo 20 mil. MTA pričom Slovensko z toho ročne spotrebúva približne 5,7 mil. MTA. Stabilita tohto objemu je garantovaná dlhodobou zmluvou medzi Slovenskom a Ruskou federáciou.

Bezpečnosť dodávok ropy a alternatívy pre Slovensko i EÚ

V prípade absolútneho výpadku dodávok cez ropovod Družba nemá Slovensko v súčasnosti žiadnu plnohodnotnú alternatívu, ktorá by dokázala nahradiť celý objem výpadku. Pre porovnanie, Česká republika sa dokáže vyrovnať s možným výpadkom dodávok z Ruska vďaka ropovodu IKL. Vybudoval sa na začiatku 90. rokov 20. storočia a spája krajinu so západoeurópskym ropovodným systémom v Nemecku, presnejšie rafinériu v Kralupoch nad Vltavou s ropovodným systémom TAL pri nemeckom Ingolstadte.

Európska komisia (EK) sa usiluje tlačiť na prepájanie východoeurópskej sústavy ropovodov nových členských štátov EÚ s ropovodnými potrubiami západoeurópskej sústavy. Brusel totiž tieto prepojenia považuje za nedostatočné a alternatívne dodávky ropy do krajín stredne a východnej Európy sú momentálne veľmi obmedzené.

Ako sa konštatuje v správe EK s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky, za predpokladu trvalého prerušenia dodávok ropovodom Družba by sa zhustila premávka ropných tankerov v baltskej oblasti, v Čiernom mori a už v súčasnosti veľmi frekventovaných tureckých úžinách Bospor a Dardanely. Zvýšilo by sa tým environmentálne riziko úniku ropy, konštatuje sa ďalej v správe.

EÚ: Tri spôsoby diverzifikácie a reverzný tok

EK v tejto súvislosti predostiera na posúdenie tri možné riešenia tohto stavu:

• Prvým je vybudovanie ropovodu Schwechat-Bratislava medzi Rakúskom a Slovenskom.
• Druhou alternatívou je modernizácia ropovodu Adria (spája ropný terminál v Omišalj na chorvátskom pobreží Jadranského mora s Maďarskom a Slovensko).
• Tretím navrhovaným riešením je modernizácia ropovodu Odesa-Brody na Ukrajine a jeho plánované rozšírenie na Poľsko.

EK považuje za dôležitú politickú podporu súkromných investícií. Prispeli by k bezpečnosti dodávok ropy vo vnútrozemských krajinách EÚ a obmedzila by sa preprava po mori. Ako sa ďalej zdôrazňuje v dokumente, vybudovanie novej ropovodnej infraštruktúry nie je v tomto kontexte nevyhnutnosťou.  Riešením môže byť aj reverzný tok, či odstránenie kapacitných obmedzení.

Ropovodné prepojenie Bratislava – Schwechat

Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom sa dostalo do širokého povedomia verejnosti u nás najmä v minulom roku. Dôvodom sa stala medializovaná kauza o chystanej trase ropovodu, ktorý by prechádzal cez chránené územie Žitného ostrova, ktoré je obrovským zásobníkom pitnej vody.

Korene projektu však siahajú už do roku 2003. Dohoda slovenského Transpetrolu a rakúskeho OMV vtedy vyústila do založenia spoločného podniku Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP). Z pohľadu vlastníckej štruktúry v ňom  Transpetrolu patrí 74 % akcií, zvyšok je vo vlastníctve OMV. Ruský koncern Jukos vlastnil v Transpetrole v čase podpisu zmluvy 49 %-ný balík akcií a v projekte BSP vystupoval ako hlavný investor. Nariadením slovenskej vlády sa projekt klasifikoval ako verejnoprospešná stavba a ambiciózne plány hovorili o začiatku projekčných prác už v roku 2004.

Vtedajší predseda predstavenstva Transpetrolu Štefan Czucz vyhlásil, že výstavba ropovodu by sa mohla ukončiť už v roku 2006. Nič z týchto úvah sa nakoniec nepremenilo na skutočnosť a progres v projekte bolo vidieť len na rakúskej strane.

V roku 2009 sa myšlienka vybudovania ropovodu opäť oživila. Vtedajší šéf rezortu hospodárstva Ľubomír Jahnátek podpísal so svojím rakúskym kolegom Memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti energetiky medzi ministerstvami hospodárstva Rakúska a Slovenska, ktorým sa deklaroval záujem obidvoch republík na vybudovaní ropovodu.

Environmentálny rozmer

V roku 2010 prišlo na Slovensku k prehodnoteniu trasovania projektu BSP cez Žitný ostrov. Argument ochrancov životného prostredia zdôrazňoval, že zamýšľaná trasa ropovodu by prechádzala strategicky dôležitým územím Žitného ostrova, v ktorom sa nachádzajú rezervoáre pitnej vody.

Citlivá téma vyvolala v predvolebnom období celospoločenskú diskusiu. Nastupujúca vláda Ivety Radičovej sa vo svojom vyhlásení zaviazala, že ropovod BSP cez Žitný ostrov nepovedie. „Žitný ostrov nebol celkom premyslený krok bývalej vlády, ktorý ale bol vyvolaný tlakom vzniknutým na základe plynovej krízy,“ pripustil vedúci organizačnej zložky BSP a prokurista projektu Robert Nemcsics.

Aktuálny stav projektu

V máji 2011 predložil rezort hospodárstva na rokovaní vlády informáciu o aktuálnom stave prác na projekte BSP. Rakúska strana projektu BSP má v súčasnosti takmer na 100 % pripravené trasovanie na rakúskom území s príslušnými povoleniami, konštatuje sa v správe.

V dokumente sa tiež hovorí o 10 možnostiach trasovania ropovodu na slovenskom území. Podľa Roberta Nemcsicsa sú však zverejnené trasy len ilustratívne a nereprezentujú konkrétne trasovanie ropovodu. V súčasnosti nie je podľa jeho slov na mieste hovoriť o konkrétnych trasách. 

V otázke trasovania sa momentálne uvažuje najmä o dvoch koridoroch. Materiál ministerstva hospodárstva definuje tzv. mestský a karpatský koridor. Ak by sa vybralo trasovanie ropovodu cez karpatský koridor, ropovod by sa napojil na rakúsku stranu v území medzi mestami Marcheg a Záhorská Ves. Napájací bod by bol v okolí Jablonice. Pri využití mestského koridoru by k napojeniu ropovodu prišlo v okolí obcí Jarovce – Kittsee alebo Petržalka – Kittsee. Ropovod by prechádzal cez Bratislavu  a napájací bod by bol pri Veľkom Bieli. V dokumente sa ďalej uvádza, že „alternatívy trasovania ropovodu BSP nevylučujú ani prípadné prepojenie niektorých uvažovaných trás medzi koridorom A a koridorom B.“

Technické parametre prepojovacieho ropovodu Schwechat-Družba závisia práve od výberu koridoru. Ak ropovod povedie cez mesto Bratislava, tak sa ročný prietok ropy odhaduje na 2,5 ton. V prípade, že sa rúra bude tiahnuť pohorím Malých Karpát, tak by prepravný objem suroviny za jeden rok mohol dosiahnuť maximálnu úroveň 5 miliónov ton. Rovnako dĺžka prepojenia je v tejto fáze variabilná a môže sa v závislosti od výberu konečnej trasy pohybovať od 81 do 152 kilometrov.

Najmä hospodársky význam

Ropovod Družba, ktorý vedie cez slovenské územie, sa v súčasnosti využíva na približne 50 %. Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova by sa prepojením so Schwechatom  zvýšila preprava ropy na dve tretiny celkovej kapacity Družby.

Ak Miškov hovorí o tom, že projekt BSP je v záujme Slovenska, má na mysli predovšetkým ekonomický aspekt. Transport ropy cez naše územie totiž prináša nemalé príjmy do štátneho rozpočtu. Našim najväčším odberateľom ropy cez ropovod Družba je Česká republika, ale objem prepravovanej suroviny má v posledných rokoch klesajúci trend. Podľa najnovších údajov spoločnosti Mero, ktorá je štátnym prevádzkovateľom ropovodov v Česku, klesol v roku 2010 medziročne dovoz ruskej ropy cez ropovod Družba o 10 % a dosiahol 4,5 milióna ton. Naopak dodávky prostredníctvom ropovodu IKL zaznamenali medziročný nárast o 30 % a v roku 2010 tak tvorili 3,1 milióna ton, uvádza sa vo výročnej správe Mero.

Novému ropovodu do Schwechatu kladie spoločnosť Transpetrol vysokú prioritu. Z pohľadu hospodárenia firmy v budúcnosti a vytvárania finančného zisku sa môže stať dokonca kľúčovým. Potvrdil to aj  Peter Roth, člen predstavenstva Transpetrolu, ktorý je zodpovedný za projekt BSP. „Projekt BSP je v súčasnosti jediným prorastovým  projektom, ktorý môže generovať ďalšie dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu,“ zdôraznil.

Hospodársky a strategický význam projektu zdôrazňuje aj vedúci organizačnej zložky BSP Robert Nemcsics: „Toto prepojenie výrazne zvýši význam 400 kilometrovej trasy ropovodu Družba, výrazne zvýši príjmy do štátneho rozpočtu a zabezpečí nám v prípade krízového režimu možnosť reverzného toku.“

Nemcsics zároveň pripustil, že v tomto prípade nejde o jedinú možnosť ako toho docieliť. „Je ich viacero. Otázka však je, ako sú v praxi realizovateľné,“ doplnil.

Brusel: Slovensko má i iné možnosti

Európska komisia v roku 2010 publikovala štúdia vypracovanú v rámci DG Energetika. Konštatuje sa v nej, že v prípade úplného výpadku dodávok ropy cez Družbu nemajú odberatelia na Slovensku možnosť, ako uspokojiť svoj dopyt po surovine v úplnom objeme. Ako riešenie navrhuje:

• prepojenie medzi Šahami a maďarským Szazhalombatta v kontexte posilnenia kapacity Adrie medzi bodmi Szazhalombatta a Sisak,
• reverzný tok ropovodu Družba z českých Kalúp do Šiah (a následne do Bratislavy) v kontexte rezervy, ktorá existuje na nemeckej prepravnej trase Rostock – Schwedt.

Za predpokladu využitia oboch týchto prepojení by sa dosiahla kapacita, ktorá sa vyrovná ropovodu Družba, ktorú využívajú odberatelia na Slovensku.

BSP môže poškodiť MOL-u

Do veľkej hry záujmov v súvislosti s ropovodom BSP vstupuje aj rafinéria Slovnaft, ktorá patrí do portfólia maďarskej skupiny MOL. Vybudovaním ropovodu do Schwechatu by totiž konkurenčná rakúska rafinéria OMV získala nový prístup k rope z Ruska a pravdepodobne aj za cenovo výhodnejších podmienok. Projekt BSP by preto mohol logicky poškodiť obchodné záujmy Slovnaftu. Podľa bratislavskej rafinérie tiež projekt nijako nerieši posilnenie energetickej bezpečnosti krajiny.

„Slovensko už v súčasnosti má alternatívy k dovozu ropy. Jednak je tu možnosť dodávok cez chorvátsky ropovod Adria, ako aj reverzný chod z Českej republiky. Prepojenie podľa nás nerieši posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale ide skôr o komerčný projekt,“ povedal pre portál energia.sk Anton Molnár, hovorca spoločnosti Slovnaft. 

Príjmy do štátneho rozpočtu

V prípade realizácie projektu BSP by sa príjmy do štátneho rozpočtu mohli pohybovať v desiatkach miliónov eur ročne. „Príjmy z prepravy ropovodom Družba na Slovensku pôjdu v 95 % prípadoch do štátneho rozpočtu SR,“ dodal prokurista projektu Robert Nemcsics.

Štát by si na základe vyjadrení ministra hospodárstva Juraja Miškova z mája 2011 mohol ročne prilepšiť o 15 miliónov eur. Podľa Petra Rotha z Transpetrolu ale momentálne prebiehajú presné výpočty a otázka príjmov sa v tejto chvíli nedá bližšie konkretizovať. Stane sa tak podľa neho až vtedy, keď vláda rozhodne o budúcnosti projektu.

Reverzný tok z Rakúska?

Okrem zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu argumentuje slovenská časť projektu BSP aj  posilnením energetickej bezpečnosti Slovenska. Zabezpečiť ho má reverzný tok ropy z Rakúska na Slovensko.

V súvislosti so spätným chodom sa ale objavili pochybnosti, do akej miery je technicky realizovateľný. Problém by mohla spôsobovať vysoká vyťaženosť ropovodných systémov na rakúskom území, konkrétne Trans Alpine Leitung (TAL) a Adria Wien Pipeline (AWP).

„Z hľadiska reverzného toku pôjde o zmluvný záväzok, kde sa rakúska strana zaviaže na objemy reverzného toku. Otázka nestojí tak, či kapacitu má alebo nemá,“ vysvetlil Peter Roth s dodatkom, že záväzok rakúskej strany o spätnom chode majú „aj na papieri“.

Rozpočet projektu BSP

Výška rozpočtu projektu Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) nie je v tejto chvíli známa. Podľa Petra Rotha sa budú finančné náklady  pohybovať v rozmedzí 90 až 150 miliónov eur. Ako zároveň dodal, „číslo je veľmi nepresné, pretože v procese máme veľa neznámych.“

„Ideálny prípad je, ak je investícia návratná v priebehu 10 až 15 rokov,“ doplnil Robert Nemcsics. „Je veľmi dôležité, aby v rámci energetickej bezpečnosti štátu aj v rámci ekonomickej výhodnosti boli tieto projekty posudzované a brané do úvahy z pohľadu budúcnosti inštitúcie aj štátu ako takého,“ uviedol Peter Roth.

EÚ ropovod finančne pravdepodobne nepodporí

Koncom mája priniesol portál energia.sk exkluzívnu správu o tom, že experti Európskej komisie v rámci pracovnej skupiny DG energetika považujú projekt Bratislava-Schwechat za výlučne „komerčný projekt“. V praxi by to znamenalo, že plánovanému ropovodu by tak zanikla možnosť získať finančný príspevok zo zdrojov, ktoré Brusel vyčlenil na projekty podporujúce energetickú bezpečnosť  EÚ.

Projekt BSP ale podľa Nemcsicsa nie je závislý na externých financiách a „od samého začiatku sa projektoval ako samofinancovateľný.“ Názor Transpetrolu rovnako aj OMV podľa neho zostáva nezmenený. Voči zverejnenému materiálu EK sa obidve spoločnosti ohradili. „My rovnako aj rakúska strana trváme na tom, že tento projekt má strategický charakter,“ doplnil.

Členom spomínanej subkomisie DG Energetika je aj prokurista projektu BSP Peter Roth. K tejto téme sa vyjadril: „Názor, že to je komerčný projekt zaznel z úst jedného zo zástupcov podnikateľských subjektov z  jednej z krajín a ostatné krajiny sa s tým nestotožnili. Okrem toho tento materiál je len pracovným materiálom. My sme len žiadali korekciu v tom, že zapisovateľ to zapísal ako tému, ktorá mala zastupovať názor jednej krajiny, čo nie je pravda. Takže ten materiál je skorigovaný, bol prerokovaný ako skorigovaný materiál na úrovni energetickej komisie, nie subkomisie. Energetická komisia žiadala dopracovať ešte nejaké ďalšie podrobnosti. Táto subkomisia rieši nielen oblasť ropy, ale aj plynu a elektrickej energie. Takže tie rokovania ďalej pokračujú.“

Okrem iného však Roth potvrdil, že finančný príspevok pre ropovod BSP je málo pravdepodobný, keďže priority EÚ sú momentálne inde než v rope. „S veľkou pravdepodobnosťou na 99 % Európska komisia nebude financovať žiaden projekt, ktorý sa týka ropy, pretože ten záujem je financovanie projektov zemného plynu a elektrickej energie,“ myslí si.

OZ Nie ropovodu: BSP je iba v záujme Rakúska

„Naším prvoradým cieľom je ochrana vodných zdrojov, ktoré zásobujú pitnou vodou Bratislavu. Prezídium OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov upozorňuje ministra hospodárstva, že sa nachádza v polčase svojej práce,“ napísala podpredsedníčka občianskeho združenia Nie ropovodu cez žitný ostrov Liliana Rástocká. Juraj Miškov podľa združenia vierohodne nepreukázal, že ropovod BSP nepovedie trasou cez frekventovanú Einsteinovu ulicu a v blízkosti vodného zdroja Pečniansky les a Rusovce – Ostrovné lúčky. „Taktiež chceme ministrovi hospodárstva pripomenúť, že sa svojím podpisom pod memorandum o ochrane pitnej vody v jednom bode zaviazal spolupracovať s OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov pri hľadaní alternatívneho trasovania ropovodu BSP,“ uviedla Rástocká. Členovia OZ nesúhlasia ani s mestským ani s Karpatským koridorom možného trasovania ropovodu BSP.

Doterajšia komunikácia ministerstva hospodárstva podľa nej jednoznačne ukazuje, že minister ignoruje dokument, ktorý podpísal spolu so zástupcami 50-tisíc Slovákov, podpísaných pod petíciou proti ropovodu. Ropovod BSP z energetického hľadiska pre Slovensko nič nerieši, myslia si aktivisti. Podľa nich bude slúžiť len na diverzifikáciu Rakúska a rafinérie OMV lacnou ropou z Ruska. „Veľmi podobne sa vyjadril aj minister Miškov počas tlačovej konferencie po podpise memoranda o ochrane pitnej vody,“ dodala.

K výstavbe ropovodu mal výhrady na rokovaní vlády Podľa neho výstavba ropovodu nie je pre Slovensko výhodná. Na mestskom koridore im prekáža, že podľa združenia povedie v tesnej blízkosti Žitného ostrova. „Čo je neprípustné, vyskytujú sa tam dôležité štrkopiesky, ktoré sú nenahraditeľné pri produkcii pitnej vody a samotná výstavba by mohla narušiť ďalšie zásoby,“ pokračuje ďalej argumentácia občianskeho združenia. Na karpatskom koridore sa im nepáči, že by viedol hrebeňom Karpát, čo si nevedia predstaviť: „Následne má viesť Záhorím, kde sú tiež územia európskeho významu, mestá a poľnohospodárska oblasť.“

Kľúčový bude september 2011

O budúcnosti a ďalších krokoch v projekte BSP sa rozhodne v septembri 2011. „Pevne verím, že do konca roka bude vybraná definitívna trasa a začneme zrejme budúci rok konečne stavať,“ povedal v máji tohto roku Miškov.

Podľa Roberta Nemcsicsa bude vláda rozhodovať o budúcnosti projektu z vecného pohľadu. „Ak rozhodne, že áno, potom bude nasledovať veľmi široká diskusia okolo definitívneho hľadania trasy. Do tohto procesu bude musieť byť zapojená aj komunálna sféra a rôzne iné inštitúcie a organizácie,“ vysvetlil. „Našou úlohou je predložiť vláde varianty krátkej a dlhej trasy a ich ekonomickú efektívnosť a zároveň aj ekologické riziká jednotlivých trás. To, ako sa vláda rozhodne, je v jej kompetencii. Našou úlohou potom následne bude, ak sa rozhodne pre nejaké územie, implementovať do toho územia konkrétnu trasu,“ dodal Nemcsics.

Ak by prišlo k definitívnemu vytýčeniu trasy ropovodu, Peter Roth z Transpetrolu odhaduje čas potrebný na výkup pozemkov až po samotnú výstavbu ropovodu do Schwechatu „v horizonte 3 až 5 rokov“.

Povedali o slovensko-rakúskom ropovode

„Nové trasy, ktoré navrhlo Ministerstvo hospodárstva SR, by sme označili pomenovaním „z blata do kaluže“. Väčšina trás vedie z pohľadu ochrany prírody vzácnymi oblasťami na Záhorí a pri rieke Morave. Ani trasy, ktoré sa síce vyhli priamo územiu Žitného ostrova, ale vedú na jeho bezprostrednej hranici, nepovažujeme za bezpečné. Myslíme si, že pri posudzovaní projektov by sa mala brať ochrana prírody viac do pozornosti úradov. Tento projekt so súčasnými informáciami považujeme za čisto komerčný. Doteraz zverejnené informácie nijako nepodporili tvrdenia, že by ropovod reálne pomohol energetickej bezpečnosti Slovenska, preto takéto vyhlásenia zatiaľ považujeme za čisté špekulácie. Aj v prípade navyšovania energetickej bezpečnosti by nemali podobné projekty byť na úkor ochrany prírody a zdrojov pitnej vody,“ skonštatovala pre portál energia.sk Lucia Szabová, hovorkyňa Greenpeace Slovensko.

Bývalý minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek (nominant Smer-SD) v rozhovore pre energia.sk na začiatku roka 2011 povedal: „Česi sú najväčšími odberateľmi z nášho ropovodu Družba. Bohužiaľ privatizáciou ich dvoch rafinérií, jednak cez Poliakov a cez Shell, tieto rafinérie pomaly strácajú konkurencieschopnosť a odoberajú stále menej a menej ropy. Okrem toho Česko má napojenie aj cez Ingolstadt. Preto sa dá očakávať, že odber ropy cez Slovensko do Českej republiky bude klesať, dokonca sa hovorí o poklese na 20 % súčasného odberu. V tom momente aj zisky Transpetrolu pôjdu rapídne dole. Schwechat sa zaviazal, že zoberie 3,5 mil. ton ropy cez naše územie. Nehovorme teraz o Žitnom ostrove. My sme povedali: dobre, keď je verejná mienka silne proti ropovodu cez Žitný ostrov, tak poďme oblúkom. Namiesto 10 kilometrov sa urobí 136 kilometrov potrubia. Návratnosť celého toho projektu by stále bola šesť a pol roka. I tak prevláda všeobecná absolútna animozita na prepojenie Družby so Schwechatom. A za celým týmto je Slovnaft, lebo by v tom momente stratil konkurenčnú výhodu. Pre rakúsku stranu je finančne výhodnejšia možnosť ťahať ropu cez Slovensko než z Terstu v Taliansku. Celý problém je teda ekonomický. Slovnaft to veľmi dobre zabalil do ekologického problému. Nie je žiadnym tajomstvom, že pán Simon má mecenáša v Slovnafte. Takže to bola preňho prirodzená téma.“

„Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni,“ povedal v polovici októbra 2009 podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.

Zsolt Simon (minister pôdohospodárstva SR) nepokladá výstavbu ropovodu BSP z pohľadu záujmov Slovenskej republiky za výhodnú. „Môj osobný názor je, že Slovensko by nemalo riešiť problémy Rakúska,“ vyhlásil v máji 2011 na rokovaní vlády.

„Pevne verím, že do konca roka bude vybraná definitívna trasa a začneme zrejme budúci rok konečne stavať. Môj osobný názor je taký, že je to veľmi dobrý projekt. Je to projekt v záujme Slovenska,“ zdôraznil koncom mája 2011 minister hospodárstva Juraj Miškov. Projekt BSP by podľa neho pomohol naplniť ropovod Družba a štátu tak zvýšiť príjmy: „V súčasnosti máme ropovodnú rúru prázdnu na polovicu. To znamená, ideme na 50 %. Tento projekt by nám pomohol zvýšiť prepravu v rámci ropovodu Družba možno na nejaké dve tretiny jeho kapacity. Sú to peniaze do štátneho rozpočtu.“

„Toto prepojenie výrazne zvýši význam 400-kilometrovej trasy ropovodu Družba, výrazne zvýši príjmy do štátneho rozpočtu a zabezpečí nám v prípade krízového režimu možnosť reverzného toku. Nie je to jediná možnosť, je ich viacero. Otázka však je, ako sú v praxi realizovateľné, “ zhodnotil význam projektu BSP jeho prokurista a vedúci organizačnej zložky Robert Nemcsics.

„Rozhodnutie našich predchodcov o tom, že sa intenzifikuje krátka trasa cez Žitný ostrov, vychádzala z jednoduchého pohľadu. Ten koridor je aj v územnom pláne vyčlenený na takýto druh ropovodu. Takže oni len urobili to, čo by urobil každý technik a ekonóm – bude sa sledovať najkratšia a technicky najlepšie realizovateľná trasa. Politické rozhodnutie je podľa mňa správne. Povedalo sa, do budúcna sa nebude opakovať chyba,  že sa bude znečisťovať Žitný ostrov. My sme odborne dostali za úlohu hľadať riešenia, ktoré obídu Žitný ostrov. Všetkých 17 alebo 18 variánt hovorí o tom, že obídeme Žitný ostrov. To je aj v Programovom vyhlásení vlády a to sa aj aplikuje pri preskúmavaní ekonomických, technických a environmentálnych možností,“ dodal prokurista projektu BSP Robert Roth.

Peter Roth sa vyjadril tiež k bezpečnosti trasovania ropovodu BSP: „Máme  niekoľko stupňov variánt technických riešení, ktoré trojnásobne až štvornásobne zabezpečujú možné poruchy. V okamihu, keď sa schváli ten – ktorý variant zodpovedajúci aj určitej technickej náročnosti a výške investície, tak budeme hovoriť o tom, akým spôsobom to budeme zabezpečovať.“

Text: (c) energia

K téme